Šéfka štatistikov je s priebehom sčítania spokojná. Nedostatky pričítala antikampani.
Agentúrne spravodajstvo sme o 19:03 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Sčítania obyvateľov sa nezúčastnilo najmenej 114-tisíc obyvateľov, oznámil včera Štatistický úrad. Pred desiatimi rokmi počet nesčítaných štatistici odhadli na 25-tisíc.
Tohtoročné konečné číslo bude zrejme ešte vyššie, úrad predpokladá, že časť ľudí sa sčítala v mieste trvalého aj prechodného bydliska alebo elektronicky i na papieri. Veria, že po odstránení duplicít počet nesčítaných nepresiahne päť percent populácie.
„Vzhľadom na situáciu, ktorá sa okolo sčítania vyvinula, to nepovažujem za dramatické,“ zhodnotila predsedníčka úradu Ľudmila Benkovičová. Na odstúpenie dôvod nevidí.
Problematická Bratislava
Vyvodenie zodpovednosti za nezvládnutú prípravu akcie za 30 miliónov eur žiadal v máji minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Úradu vyčítal, že mestám a obciam poskytli neaktuálne podklady, ktoré museli samosprávy zdĺhavo opravovať. Včerajšie údaje nekomentoval.
Najhoršie dopadlo sčítanie v Bratislave, kde v niektorých častiach chýbajú tisíce ľudí. Napríklad v Starom Meste odovzdalo zo 43-tisíc obyvateľov hárky len 29,5-tisíca. Štatistici číslo za celé mesto taja, dúfajú, že chýbajúci ľudia sa sčítali inde.
Naopak v Turzovke, ktorej v podkladoch od úradu chýbalo až tisícpäťsto ľudí, sa ich nesčítalo iba osemdesiat. „Za cenu, že sme dva mesiace neúradovali, ale robili sčítanie,“ vraví primátor Miroslav Rejda.
Manažérka združenia občianskej sebaobrany Jana Miklovičová upozorňuje, že počet nesčítaných by bol ešte väčší, ak by sa odmena pre komisárov neodvíjala od počtu odovzdaných tlačív.
„Od viacerých komisárov máme informáciu, že pre odmenu dopĺňali do prázdnych formulárov základné údaje o obyvateľoch sami,“ hovorí.
Benkovičová tvrdí, že za komisárov zodpovedajú obce. Za počtom nesčítaných vidí najmä „antikampaň, ktorá nemá v histórii slovenskej štatistiky obdobu“.
Štatistický úrad sa okrem časti samospráv a ministerstva vnútra dostal do sporu aj s Úradom na ochranu osobných údajov.
Ten krátko pred sčítaním vydal stanovisko, že lepenie identifikátorov na hárky nezaručuje ľuďom anonymitu. Generálna prokuratúra neskôr stanovisko označila za nezákonné.
Slabý internet
Kampaň proti identifikátorom bola silná aj na sociálnych sieťach. Aj kvôli nej sa cez internet, kde sa použitiu kódu nedalo vyhnúť, sčítalo iba 6,73 percenta obyvateľov. V Česku to bolo 27 percent.
Identifikátory ľudia bojkotovali aj na papieri. „Niektorí ho nenalepili vôbec, iní robili rôzne čáry-máry, na základe rád z internetu,“ povedala Benkovičová.
Koľko formulárov ostalo bez identifikátora, úrad zatiaľ nevie. Hoci štatistici pri nich nedokážu vylúčiť duplicitné sčítania, do výsledkov ich zarátajú.
Úrad mal na sčítanie aj špeciálnu informačnú linku. Vybavil spolu 12 654 hovorov, na polovicu z nich odpovedalo štyridsať operátorov v call centre. Za jeho vytvorenie úrad zaplatil 66-tisíc eur.
Cena jedného telefonátu, ktorý v priemere trval dve minúty a dvadsať sekúnd, sa tak vyšplhala na takmer desať eur.
