BRATISLAVA. Novela zákona o používaní jazykov menšín, ktorú prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na prerokovanie, je podľa Mareka Maďariča zo Smeru rizikom pre integritu a suverenitu Slovenskej republiky.
„Bude tichým spôsobom diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk,“ upozornil v rozprave k vrátenej norme. Okrem toho podľa neho tiež zvýši už existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi a budú ňou šikanovaní úradníci. „V praxi v úradnom styku v obciach spôsobí jazykový Babylon,“ je presvedčený. Návrh podľa neho nielenže prekračuje záväzky SR vyplývajúce z charty menšinových jazykov, ale v niektorých prípadoch môže aj zablokovať administratívu.
Ako Maďarič tvrdí, „sme svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ide o filozofiu nekonečných požiadaviek.“ Pripomenul, že aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou a nemožno pozerať iba na záujmy menšín, ale aj na záujmy štátu. Ako poznamenal, doterajší zákon sa nejavil ako nedostatočný žiadnej menšine a etnickej skupine s výnimkou jednej - maďarskej, teda jej politickej reprezentácie.
„Tento návrh musíme vnímať aj v kontexte aktuálnych slovensko-maďarských vzťahov,“ upozornil. Koalícia podľa neho potrebovala navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín prijatím zákona o štátnom jazyku a z toho vyplývajúcej potreby krivdu odstrániť, inak by novelu nedokázala odôvodniť.
Prezident Ivan Gašparovič parlamentu novelu schválenú v máji vrátil s desaťstranovým zoznamom pripomienok a navrhol, aby ju národná rada pri opätovnom prerokúvaní odmietla ako celok. Novela zákona o používaní jazykov menšín vznikla kompromisom medzi znením, ktoré navrhol podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd), a výhradami KDH či nezávislého poslanca Igora Matoviča.
Novela, o ktorej budú dnes poslanci opätovne hlasovať, znižuje kvórum pre obce, kde sa môžu v úradnom styku používať jazyky menšín z 20 percent na 15. Koalícia sa však dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Nové znenie na priznanie dvojjazyčného statusu vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka. Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent.
Chmelova novela rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Ďalšou novinkou je, že na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine. Nové znenie zákona zároveň zavádza pri prehreškoch voči jeho ustanoveniam pokuty od 50 do 2 500 eur.
Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.
