BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a 77 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín v pôvodnom znení. Hlava štátu navrhovala neprijať zákon ako celok.
Svoje rozhodnutie Gašparovič odôvodnil okrem iného tým, že takto poňatá zmena sa mala vykonať formou prijatia nového zákona, aby sa zabezpečila prehľadnosť právneho poriadku.
"Schváleným zákonom sa nevytvára potrebný časový priestor na jeho uvedenie do praxe a nová právna úprava si vyžaduje už v rámci tohto rozpočtového roka finančné zdroje z verejných rozpočtov obcí a iných orgánov verejnej správy v dôsledku rozšírenia ich pôsobnosti a právomoci. Zo schváleného zákona nie je jasné, ako budú tieto prostriedky získané," vysvetlil prezident.
Bugárov návrh pozmenil Matovič
Výsledná podoba schválnej právnej normy je výrazne oklieštená oproti pôvodnému zámeru strany Bélu Bugára (Most-Híd). Zmeny spôsobil ešte v máji schválený rozsiahly pozmeňovací návrh poslanca Igora Matoviča (nezávislý).
Podľa pôvodného zámeru síce klesne súčasná 20-percentná hranica umožňujúca používanie jazykov menšín v obci aj v úradnom styku na 15 percent, ale až o desať rokov.
Obec sa môže dostať na zoznam viacjazyčných vtedy, ak sa v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov potvrdí, že menšinoví občania s trvalým pobytom v danej obci tvoria najmenej 15 percent obyvateľstva.
Do úvahy sa pritom budú brať výsledky aktuálneho sčítania ľudu a toho, ktoré bude nasledovať o desať rokov.
Zníženie hranice na 15 percent sa však nedotkne tých obcí a miest, ktoré už sú na zozname viacjazyčných na základe nariadenia vlády a menšina tam tvorí aspoň 20 percent.
Zo zoznamu môžu vypadnúť len vtedy, ak po troch po sebe nasledujúcich sčítaniach klesne počet ich menšinového obyvateľstva pod 15 percent, teda najskôr v roku 2031.
Zdravotnícke zariadenia nemusia mať tlmočníka
Matovič zároveň presadil, že na rozdiel od pôvodného zámeru tiež nebude stačiť iba súhlas poslancov obecného zastupiteľstva na to, aby ostatní účastníci rokovania mohli hovoriť jazykom menšiny. Potrebné bude aj kladné vyjadrenie starostu.
Právo občana, ktorý patrí k národnostnej menšine, používať svoj jazyk v správnom konaní, sa z územia celého Slovenska obmedzí len na tie obce, ktoré dosahujú stanovené kvórum.
Úrady si zase budú môcť určiť adekvátny časový priestor, kedy sa naň môžu obracať občania v jazyku menšiny.
Na základe pozmeňujúceho návrhu tiež z novely vypadla povinnosť zdravotníckych zariadení mať tlmočníka alebo zamestnanca ovládajúceho menšinový jazyk. Na druhej strane, ak ho mať budú, nič im nebude brániť komunikovať s pacientom v menšinovom jazyku.
Nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti budú musieť podľa pozmeňováku obsahovať popri znení v menšinovom jazyku aj znenie v slovenčine.
K zmene dôjde aj pri dvojjazyčných označeniach obcí na železničných a autobusových staniciach, letiskách a v prístavoch, a to tak, že označenie v menšinovom jazyku sa zobrazí pod názvom v štátnom jazyku rovnakým alebo menším typom písma.
Programy menšín budú aj naďalej s titulkami
Po 30. júni 2012 bude možné požadovať vydávanie dvojjazyčných rodných, sobášnych a úmrtných listov, povolení, oprávnení, potvrdení, vyjadrení a vyhlásení.
Matovič tiež presadil, že sa nezruší povinnosť titulkovať v štátnom jazyku programy vysielané v jazyku menšín, ako to žiadal Most-Híd.
Predstavitelia menšín získajú právo v úradnom styku dávať ústne alebo písomné podania, predkladať písomné listiny a dôkazy v menšinovom jazyku.
Orgány verejnej správy im na ich písomné alebo ústne žiadosti musia okrem slovenčiny odpovedať tiež v menšinovom jazyku a na požiadanie im poskytnúť aj takéto úradné formuláre.
Novela tiež zavádza fakultatívnu dvojjazyčnosť v celej úradnej agende. To znamená pri zápisniciach, uzneseniach, štatistikách, evidenciách, úradných záznamoch, informáciách a agende cirkví určených pre verejnosť, okrem matriky, ktorá sa vedie výlučne v štátnom jazyku.
Právna norma zavádza aj sankcie. Správne delikty orgánov verejnej správy bude prerokúvať Úrad vlády SR.
Najskôr na porušenie zákona písomne upozorní a požiada o nápravu. Ak k nej nepríde, môže úrad uložiť pokutu od 50 do 2500 eur.
Podľa zákona je jazykom menšiny tradične používaným na území SR bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.
