BRATISLAVA. Väčšiu "várku" odvolávania veľvyslancov má za sebou vláda, ale mená končiacich šéfov misií zatiaľ zostávajú verejnosti neznáme.
"To sa prosto nesmie,“ zdôvodnil šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda po rokovaní vlády a dodal, že mená povedia, „keď proces schvaľovania bude legitímny, keď bude rozhodnuté o agremán nástupcov odvolávaných veľvyslancov.“
Kabinet odvolal 11 veľvyslancov a odsúhlasil deväť navrhnutých na vymenovanie.
Minister dopravy Ján Figeľ na otázku, či je medzi odvolanými aj bývalý minister obrany za Ficovej vlády, šéf slovenskej diplomatickej misie pri NATO František Kašický povedal, že návrh „sa dotýkal nielen veľvyslanectiev, ale aj niektorých medzinárodných organizácií.“
Dzurinda spresnil len to, že dôvody zmien boli rôzne. „V jednom prípade je to už, tak by som povedal, nadmerne dlhá doba pôsobenia pána veľvyslanca,“ povedal.
Dzurinda chce "opravovať" pôsobenie diplomatov
Podľa neho sú „štandardom v našej civilizácii“ štyri roky pôsobenia veľvyslanca a „ihriskom“ tri až päť rokov.
"Dlhšie pôsobenie už znamená nebezpečenstvo, že diplomat je skôr zaľúbený do krajiny svojho pôsobenia ako do svojej vlasti,“ konštatoval minister.
Viacerí ambasádori však skončili pre nespokojnosť s tým, ako na svojom poste pôsobili.
„Neskrývam, že nie malý počet zmien, pre ktoré som sa rozhodol, bol vyvolaný potrebou zásadného skvalitnenia, ba až opravy, alebo nápravy pôsobenia našich diplomatov,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Podľa Dzurindu sa niekedy aj v tomto rezorte stáva, že "keď je niekto povedzme veľmi ďaleko, tak si myslí, že si môže dovoliť aj to, čo by si dovoliť nemal a potom možno nezostávajú sily na to, čo by človek mal."
Ministerstvo zahraničia podľa Dzurindu pracuje veľmi intenzívne na tom, aby naša zahraničná služba bola efektívnejšia, kvalitnejšia a stále lepšia.
Náhradou nemajú byť politickí nominanti
„Mám jediné kritérium, aby sme šľapali, aby to fungovalo, aby sme získavali investície, aby sme otvárali dvere našim exportérom,“ vyhlásil a dodal, že „my sme otvorená ekonomika, 80 percent nášho HDP je cez export." Preto menia štruktúru ekonomických diplomatov.
„Nerozumiem, prečo máme mať obchodného zástupcu alebo ekonomického diplomata vo Viedni alebo v Prahe. Prečo nemáme obchodných diplomatov v krajinách bohatých na finančné investovanie, s obrovskou potenciou nášho exportu,“ pýta sa minister.
Medzi schválenými novými veľvyslancami by nemali byť politickí nominanti.
„Keď budeme môcť uverejniť mená, zistíte, že ide prakticky vo všetkých prípadoch o kariérnych diplomatov, aj keď dvaja z tých deviatich dnes schválených momentálne v rezorte nepôsobia, ale pôsobili,“ vyhlásil minister.
Tvrdí, že ani jeden návrh nemá charakter politickej nominácie, aj keď v jednom prípade budú o tom špekulácie.
Dzurinda: Prispeli sme k rýchlemu vstupu Chorvátska
Chorvátsko vo štvrtok zavŕši prístupové rokovania do Európskej únie.
Na skutočnosti, že Chorváti už teraz dostali zelenú vstupu do Európskej únie v polovici roku 2013, mala podľa šéfa slovenskej diplomacie výrazný podiel aj naša krajina.
„Slovensko bolo na začiatku, nechcem povedať, že sme najvýraznejším podielom presadili začiatok rokovania Chorvátska. Som veľmi rád, že sme boli nesmierne aktívni a myslím si, že máme výrazný podiel aj na pretlačení úspešného zavŕšenia rokovaní do konca júna,“ vyhlásil Dzurinda.
Pripomenul, že po Veľkej noci s rakúskym kolegom navštívili Záhreb, potom oslovili predsedu Európskej komisie, komisára Štefana Füleho a vyvinuli značné diplomatické úsilie.
Chorvátsko bude druhou členskou krajinou Únie z bývalej Juhoslávie po Slovinsku, ktoré sa k bloku pripojilo v roku 2004.
Oznámenie sa uskutočnilo len pár dní predtým, čo krajina 26. júna oslávi dvadsiate výročie svojej nezávislosti od Juhoslávie. Chorvátsko by sa malo k Európskej únii pripojiť 1. júla 2013.
