BRATISLAVA. Ústavným sudcom Ladislavovi Oroszovi a Jurajovi Horváthovi prekáža, že sa Ústavný súd vôbec zaoberá tým, či má byť voľba generálneho prokurátora tajná alebo verejná. Je podľa nich zjavné, že verejnosť voľby nie je v rozpore s ústavou.
Píšu o tom v odlišnom stanovisku k uzneseniu pléna, ktoré pozastavilo účinnosť novely rokovacieho poriadku umožňujúcej verejnú voľbu. Zo stanoviska je zrejmé, že po vyjdení predbežného opatrenia v zbierke zákonov by parlament nemohol generálneho prokurátora vôbec voliť. Čakať by musel na definitívny verdikt Ústavného súdu, ktorý podľa zákona nemá lehotu na rozhodnutie. Dvojica sudcov to považuje za neprijateľné.
Tichý na neurčitý čas?
Orosz s Horváthom upozorňujú, že takto by neurčitý čas viedol prokuratúru prvý námestník Ladislav Tichý, ktorý „nedisponuje demokratickou ústavnou legitimitou“.
„Navyše v tomto konaní je v postavení navrhovateľa, čiže on sám svojím návrhom na začatie konania pred Ústavným súdom vytvára nepriamo priestor pre svoje aj dlhodobejšie pôsobenie v čele sústavy orgánov prokuratúry.“
Prezidentova brzda
Koaličné strany na publikovanie predbežného opatrenia nečakali, v parlamente už pred dvoma týždňami zvolili Jozefa Čentéša. Voľba sa konala na základe spornej novely, poslanci sa však rozhodli pre tajnú, nie verejnú voľbu.
„Bol som zákonne zvolený,“ zopakoval Čentéš.
Súhlasia s nim aj poslanci koalície. „Bolo to správne zo všetkých možných hľadísk, ktoré existujú,“ tvrdil aj včera Radoslav Procházka z KDH.
„Národná rada konala účelovo a obchádzala Ústavný súd,“ povedal poslanec Smeru Róbert Madej.
Nástup Čentéša do čela prokuratúry brzdí prezident Ivan Gašparovič, ktorý ho odmieta vymenovať, pokým Ústavný súd o Tichého podnete nerozhodne.
Tichý ani šéf parlamentu Richard Sulík z SaS nechceli stanovisko dvojice sudcov komentovať, kým nebudú mať v rukách uznesenie pléna o predbežnom opatrení. To stále nebolo zverejnené.
Beata
Balogová
