Pri otázke pôžičky Grécku ste sa spojili s SNS, nehlasovali ste za novelu stavebného zákona. Máte pocit, že ste spoľahlivým členom koalície?
Keď si pozriete štatistiku hlasovania za prvý rok spoločného vládnutia, SaS sa zúčastnila na najviac hlasovaní a pri nich sme hlasovali najkonzistentnejšie. Z toho vyplýva, že sme najspoľahlivejší a jedno mylné hlasovanie to nezmení.
Dohodli ste sa s SNS na podpisoch v prípade pomoci Grécku.
To koaličná zmluva nezakazuje. Zakazuje presadzovať veci, to znamená hlasovať pri návrhoch spolu s opozíciou. Je jasným porušením koaličnej zmluvy, keď KDH presadí zákaz predaja cez sviatky spolu s hlasmi Smeru. Získanie podpisov pod návrh, aby sa o niečom diskutovalo, porušením nie je.
Igora Matoviča ste vylúčili z klubu za to, že nepodporil vládny návrh protizákona o dvojakom občianstve. Vaši poslanci nepodporili novelu stavebného zákona. To je podobné.
Určite nie je. Tam to bolo oveľa komplexnejšie a komplikovanejšie. Igor Matovič nám svojimi výrokmi už dlhší čas škodil a to bola len posledná kvapka. Tá spočívala v tom, že som s ním predtým ešte hovoril a explicitne sme sa dohodli, že nebudú hlasovať so Smerom, a on nakoniec hlasoval. Bolo to porušenie jasnej a čerstvej dohody. Keby sa stalo len to a nič iné, nevylúčili by sme ho.
Prečo tretina SaS nepodporila novelu stavebného zákona?
Netuším. Myslím, že vo väčšine prípadov došlo k omylu a že poslanec Szilárd Somogyi mal s tým problém pre nejaký list od ZMOS.
Vy veríte tomu, že sa toľkí poslanci pomýlili?
To sa stáva. Keď si pozriete náš prvý rok vládnutia, tak sa pomýlilo šesť poslancov Mosta. Šesť či sedem poslancov KDH sa dokonca niekoľkokrát pomýlilo a tí sú oveľa skúsenejší než my. Napriek tomu sme najkonzistentnejší klub a najspoľahlivejší partner.
Váš poslanec hovoril, že sa vám jednotlivo šmykli ruky; že trpezlivosť SaS pretiekla a že to bol signál pre KDH. To nebola náhoda.
Nie som poslancom Drobom.
On vlastne povedal, že to bolo koordinované.
Ja si to s ním vyjasním. Predpokladám, že sa s ním súkromne stretnem, sme nakoniec priatelia. A budeme sa o tom baviť.
Aj po tom, čo hovorí Juraj Droba, si myslíte, že sa pomýlili?
Áno, áno. Tak mi to bolo povedané.
Nie je vám ľúto, že nie ste teraz ministrom financií, ako ste to chceli po voľbách?
Určite nie. Dlhodobo pred voľbami som to chcel a aj som sa na to tešil. Aj byt, v ktorom bývam už niekoľko rokov, som si kúpil vyslovene pre prípad, že sa mi podarí splniť tento cieľ, aby som to mal blízko do roboty.
Vy ste si kúpili byt pri ministerstve preto, že raz budete ministrom?
Kúpil som si ho niekedy v roku 2002. Už vtedy som mal v pláne osloviť Ivana Mikloša, ktorý bol vtedy ministrom, a nahovoriť ho na to, aby sme spolu robili daňovú reformu. Po voľbách som to prehodnotil. Mrzí ma, keď sa v diskusiách píše, že ma vystrnadili či opili rožkom. To, že som predsedom parlamentu, je moje osobné rozhodnutie a spravil som veľmi dobre, pretože sa mi tu vyslovene páči.
Nie je vám ľúto, že nie ste ministrom, keď sa rokuje o pôžičke Grécku a musíte si vymýšľať finty proti Miklošovi?
Uznávam, že v tomto momente by som ministrom bol celkom rád, pretože by som v Bruseli povedal nie a hotovo. Národná rada má však aj iné nástroje a myslím, že sa nám podarilo vyvolať veľký tlak a aj keď nebude schválený náš návrh, otvorili sme verejnú diskusiu a aj Ivan Mikloš sa verejne zaviazal, že to nepodpíše bez splnenia štyroch z piatich našich podmienok.
Povedali by ste nie? V parlamente je väčšina za pôžičku. Nepodvolili by ste sa tomu?
Keby to bolo opačné garde a parlament by ma zaviazal, že s pôžičkou musím súhlasiť, neostalo by mi nič iné. Keby to bol môj mandát, ako to zrejme v prípade Ivana Mikloša bude, povedal by som nie.
Dopoludnia ste povedali: 650 miliónov pôjde na lenivých Grékov. To si o nich myslíte?
Bolo to vyjadrené trocha pejoratívne. Nemyslím, že poviem obrovskú novinku, keď poviem, že pracovitosť nemeckého a gréckeho národa nie je tá istá. Napríklad sa bavíme o tom, že neplatenie daní je v Grécku národný šport. A socialistické maniere určitá vrstva Grékov má. Nevravím, že dvanásť miliónov Grékov je lenivých a všetci majú socialistické maniere. Ale keď si pozriete určité kasty ako odborári, ktorí sú tam všemocní, zistíte, že len grécke elektrárne platia niekoľko stoviek odborárov len za to, že sú celodenne len odborármi.
To je tak v menšej miere aj u nás.
U nás platia jedného, možno piatich. Ale tam majú vlastnú budovu a tam si od rána do večera odborárujú a za posledných dvanásť rokov dostali od elektrární 31 miliónov eur, za ktoré chodia po akože školeniach po luxusných hoteloch. Priemernú mzdu na železniciach majú 5500 eur mesačne a potom sa netreba čudovať, že ich železnice robia denne stratu dva milióny eur. Lacnejšie by vyšlo všetkých tých pasažierov poslať taxíkmi. Majú príplatky za chodenie načas do práce. Výsledok je taký, že krajina de facto krachuje.
Keď hovoríte, že takto ako plytvajú, ako je možné, že sú v eurozóne?
Výborná otázka pre celú Európsku komisiu a tých, ktorí tam vtedy boli. Mňa by to prudko zaujímalo. Keď som bol poradcom ministra Počiatka a chceli sme do eurozóny, cvičili nás pre také detaily... Litva sa vtedy nedostala do eurozóny preto, že mala infláciu vyššiu ako bol limit o 0,07 percenta. U Grékov takéto hrozné veci prešli. Podmienku deficitu pritom nespĺňali od 80. rokov.
Čo si myslíte o tvrdení Ivana Mikloša, že vaša podmienka o povinnej účasti súkromného sektora na záchrane Grécka je v Bruseli nevyrokovateľná?
Nesúhlasím. Ako nevyrokovateľná? To predsa nie sú pravidlá dané z mesiaca. Vyrokovateľné je všetko, na čom sa ľudia dohodnú. Súhlasím, že to nie je úplne jednoduché tvrdiť šestnástim ďalším, že na niečom trváte. A keď je to teda nevyrokovateľné - v poriadku. Vypustite Slovensko von z dočasného eurovalu a hotovo.
Ako si vy predstavujete účasť súkromného sektora na pomoci Grécku?
Tak, že tieto finančné inštitúcie, ktoré vo vidine vyšších ziskov vedome investovali do cenných papierov s vyšším rizikom, na to do určitej miery doplatia. Keď niekto kúpil za miliardu grécke dlhopisy, ktoré sú splatné o pol roka, nech dostane možno 600-tisíc. To je u mňa účasť súkromného sektora. Ďalšia možná účasť je, že keď dostanú istinu, nech nedostanú úroky. Grécko platí ročne šestnásť miliárd kade tade do sveta len na úrokoch. Potom sa netreba diviť, že sa tá krajina nepostaví na nohy, lebo je takto vyciciavaná. To, čo sa dnes skrýva pod účasťou súkromného sektora, je len predĺženie platnosti dlhopisov. Tak vlastne tie spoločnosti budú na dlhopisoch ešte pár rokov zarábať. To je výsmech.
Neobávate sa, že by bankrot Grécka spôsobil takú paniku, ako pád Lehman Brothers v roku 2008?
Radšej koniec s hrôzou ako hrôza bez konca. Lebo my nič neriešime, len naťahujeme žuvačku. A keď to praskne o tri roky, Lehman Brothers bude oproti tomu brnkačka. A grécke úporné opatrenia? To nie je tak, že menia trend a idú na dobrú cestu. Len to chcú s pomocou európskych peňazí tento neudržateľný stav udržiavať. Vždy nasľubovali, že budú šetriť a nikdy to nesplnili. A to sa stane znova. V úsporných opatreniach majú vety ako prehodnotíme odmeňovanie štátnych zamestnancov či budeme šetriť v zdravotníctve. Keď opadne ten obrovský tlak o pár mesiacov sa vrátia do starých koľají.
Ale problém nastane, aj keď skrachujú. Aj vtedy sa tam budú nalievať peniaze, len podľa iného modelu.
Keby krachli dnes, problém je menší ako o tri roky. A privatizácia? To je lúpež na gréckej spoločnosti. Teraz sa im povie: privatizovať stoj čo stoj za 50 miliárd eur. Ale keď je zrazu obrovská ponuka, ide cena dolu. Keby najprv zbankrotovali a potom v pokoji privatizovali, dokázali by to za vyššie ceny.
Neobávate sa, že krach Grécka bude signálom, že môže skrachovať člen eurozóny? Kandidátov je tu totiž viac.
Začali by šetriť. Keď teraz zachraňujeme až do svätého Dindi, je to signál, že sa síce robí bububu, ale nakoniec príde strýčko z Bruselu a nejako tie účty po vás urovná.
Ste so svojimi názormi v menšine nielen na Slovensku. Zdravé európske štáty sa chcú snažiť zachrániť Grécko. Prečo sú vaše názory takmer ojedinelé?
Pred rokom robili najväčší tlak na pôžičku Nemecko a Francúzsko. To chápem. Byť premiérom krajiny, ktorá tam má 70 miliárd eur na dlhopisoch, radšej zaplatím 17 miliárd. To urobilo Francúzsko. Jeho banky to zaplatili, vykúpili sa a výrazne znížili svoju angažovanosť v Grécku. To si z čisto lokálneho pohľadu viem predstaviť. Ale Slovensko, ktoré tam pred rokom nebolo vôbec angažované? Dnes tam pre vysoké úroky niekto od nás možno angažovaný je, ale straty z toho by boli u nás minimálne. Ľudia v Európe sa začínajú búriť. Väčšina krajín také euro nechcela. Uvediem jeden príklad. Stranu Praví Fíni.
To sú riadni populisti.
Populizmu sa darí vtedy, keď politici robia rozhodnutia, ktorí si ľudia neželajú.
Ivan Mikloš hovorí, že krach Grécka by spôsobil zvýšenie slovenského dlhu o miliardy eur.
Hovoril o prípade, že by narástli úroky o jeden percentuálny bod. To by sme vraj na úrokoch za desať rokov stratili 2,6 miliardy eur. Ale potenciálna škoda, ak by sme teraz súhlasili s vyčerpaním dočasného eurovalu, jeho zvýšením a vstupom do trvalého eurovalu, môže byť desať miliárd eur. Ja by som bral to prvé. Ale úroky stúpnuť nemusia.
Václav Klaus povedal, že je rád, že v tejto situácii nemajú euro, ale korunu. Nebolo by teraz pre Slovensko lepšie mať korunu?
V tejto situácii áno, ale nie pre Grécko. Preto, že sme vstúpili do spolku, kde nám povedali, že tu platia konkrétne pravidlá. Tí ktorí tie pravidlá stanovili - ako Európska komisia - ich pritom nedodržujú, pretože im to práve vyhovuje. Keby som to vedel vopred, bol by som proti.
To sa vedelo.
Nevedelo. Vedelo sa, že v prípade Grécka neboli dodržiavané Maastrichtské kritériá, ale v prípade Litvy sa dodržiavali mimoriadne presne. Ale nevedelo sa, že sa poruší článok Lisabonskej zmluvy o tom, že každý ručí za svoje záväzky sám. A práve tento článok je fundamentom zmluvy. Keď sme tam vstupovali, nevedeli sme, že Európska centrálna banka poruší svoje smernice, ktoré zakazujú nakupovať dlhopisy svojich členských štátov. Nevedelo sa ani to, že Gréci porušia sľub o šetrení. Porušilo sa aj pravidlo eurovalu, že pôžičku dostane len vtedy, keď je dlh udržateľný. Do takého spolku by som sa dnes určite nehrabal.
Maastrichtské kritéria nedodržiava takmer nikto.
Možno dve či tri krajiny.
Malo by sa to teda s eurom úplne zabaliť?
To si nemyslím. Je to veľmi dobrý projekt. Aj pravidlá sú dobré. Len by sme ich už konečne mali dodržiavať.
Veríte tomu, že sa niekedy dodržiavať budú?
Momentálne nie je veľká nádej tomu veriť.
Hovorili ste, že krach nie je nič dramatické. To ste mali na mysli to, čo sa deje v gréckych uliciach?
Otázka je, či by to bolo horšie, keby krajina pred rokom vyhlásila platobnú neschopnosť. Ja myslím, že nie. Stavy blízke občianskej vojne by Grécko nezažívalo.
Občas sa nám podarí hovoriť s Grékmi z námestí. Neuvedomujú si súvislosti medzi výškou svojho dôchodku a dlhom krajiny.
Preto aj na námestiach vykrikujú Nemcom, že sú nacisti, pritom práve Nemci im platia najviac.
Majú za to niesť plnú zodpovednosť bežní Gréci?
Keď si volili ľudí, ktorí rozhadzovali, musia za to niesť zodpovednosť. A je to aj veľmi dobrý príklad pre Slovensko.
Máte pocit, že premiérka chce poslať peniaze do Grécka?
Mám pocit, že vôbec nie je šťastná, v akej je to situácii a keby to bolo len a len na nej, možno by povedala nie. Ale je to len môj dojem.

Beata
Balogová
