Strana však odmieta návrh Smeru, aby sa amnestie nezrušili, ale iba sa ústavným zákonom odmietli.
BRATISLAVA. "Ak má byť toto podmienka, aby opoziční poslanci hlasovali za zrušenie amnestií, sme ochotní podporiť aj takýto návrh," povedal pre TASR podpredseda KDH Pavol Abrhan.
Hnutie však odmieta návrh Smeru, aby sa amnestie nezrušili, ale iba sa ústavným zákonom odmietli. "To sa nám zdá absolútne neúčinné, a preto my zotrvávame na svojom návrhu zrušenia Mečiarových amnestií a uchádzame sa aj o podporu poslancov Smeru," vysvetlil Abrhan. Dodal, že rokovania s opozíciou ešte nie sú ukončené a zatiaľ sú bez dohody.
KDH je podľa jeho slov pripravené podporiť aj návrh na zrušenie amnestií, ktorými omilostil svojho syna v kauze Technopol niekdajší prezident Michal Kováč. "Ak taký návrh zaznie, tak sme ochotní ho podporiť. Chceme sa vysporiadať s amnestiami a s celým obdobím, ktoré s tým súviselo," zdôvodnil.
Zrušením Kováčových amnestií podmienila svoju podporu iniciatíve kresťanských demokratov SNS. Na to, aby boli spomínané amnestie zrušené, je potrebná ústavná väčšina poslancov. Koalícii tak podpora SNS nestačí. Predstavitelia Smeru sa už skôr vyjadrili, že Mečiarove amnestie síce boli morálnym suterénom, ale ich zrušenie by bolo suterénom právnym. Sociálni demokrati si však vedia predstaviť deklaratórne odmietnuť Mečiarove amnestie ústavným zákonom.
"Bola by to veľká vec, keby Národná rada prijala naprieč celým politickým spektrom ústavný zákon, ktorým by sa odsúdili amnestie. Museli by byť odtiaľ ale odstránené ustanovenia s právnymi dôsledkami," vyhlásil predseda Smeru Robert Fico, ktorý si nevie predstaviť, ako by z hľadiska práva obstálo, keby boli amnestie zrušené.
Návrh zrušiť Mečiarove amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom a týkajúce sa prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda, majú poslanci na stole už šiestykrát. Ich zrušenie by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
So synom vtedajšieho prezidenta Kováča sa spája aj kauza Technopol. Na Michala Kováča ml. vydal Interpol v roku 1994 zatykač pre podozrenie z podvodu vo výške viac ako dva milióny dolárov. Dva roky trvajúce politické a právne spory ukončil v roku 1997 prezident Michal Kováč tým, že udelil svojmu synovi milosť.
