Historik: Nie sme dedičmi diela Cyrila a Metoda

Poznámka - rozhovor je z roku 2011

Už na základnej škole sa deti učia o solúnskych bratoch Cyrilovi a Metodovi ako o vierozvestoch, ktorí na Veľkú Moravu priniesli v roku 863 kresťanstvo a staroslovienske písmo. Nedávne archeologické nálezy v Bojnej pri Topoľčanoch dokazujú, že kresťanstvo bolo na území Veľkej Moravy už pred ich príchodom a Slovania už vtedy komunikovali vlastným jazykom. Nebude potrebné poopraviť naše dejiny?

„Keďže archeologické výskumy stále prebiehajú, učebnice dejepisu by bolo možné prepisovať, alebo aspoň dopĺňať, každý rok. Len málokedy ide však o také kľúčové poznatky, ako sa podarilo získať na slovanskom hradisku v Bojnej. Kresťanstvo bolo na našom území skutočne prítomné desaťročia pred príchodom Cyrila a Metoda, ak, samozrejme, nerátame rímsku dobu. Niektoré indície otvárajú priestor na úvahy o možnom pôsobení príslušníkov írsko-škótskych misií už na prelome 8. a 9. storočia. Záujem o stredodunajský región ako christianizačné územie prejavovala koncom 8. storočia aj Aquileia. Dokonca na čele synody, ktorá sa konala v roku 796 „na brehoch Dunaja“, a ktorej cieľom bolo organizačne zabezpečiť náš priestor, stál aquilejský patriarcha Paulinus. No a v liste moravského panovníka Rastislava byzantskému cisárovi Michalovi III. sa jasne píše o misionároch „z Vlách i Grécka a Nemiec“ pôsobiacich tu už pred príchodom Cyrila a Metoda. Bolo tu teda viac misií, ktoré však moravská elita nemala pod kontrolou. Pozvanie Byzantíncov malo zmeniť tento stav.“

Kľúčovým prínosom Cyrila a Metoda bolo podľa historikov staroslovienske písmo. V tejto súvislosti sa dodnes vedú spory o pôvode bratov. Jedni tvrdia, že otec bol Grék a matka Slovanka, druhí, že obaja boli Gréci, ďalší, najmä Bulhari, že rodičia boli Slovania. Kto má pravdu?

„Písomné pramene žiadne informácie ani indície v tomto smere neposkytujú. Ich čiastočne slovanský pôvod sa predpokladá na základe toho, že zostavili slovanskú abecedu a preložili niektoré knihy do jazyku Slovanov. Avšak v Solúne, odkiaľ pochádzali, žilo v čase ich detstva mnoho Slovanov, takže sa jazyk mohli naučiť od nich. Grécki bádatelia považujú Cyrila a Metoda za Grékov, dokonca uvažujú o ich príbuznosti s cisárskou rodinou.“

Šírilo by sa kresťanstvo na Veľkej Morave aj bez misie bratov?

„Aj sa šírilo. Byzantínci prišli na územie, kde už prebiehala christianizácia niekoľko desaťročí a pokračovala aj po ich dramatickom odchode. Prišli však s novými víziami, napríklad v pokuse zaviesť gramotnosť pomocou vlastného písma, v úlohe, akú pripísali slovanskému jazyku v bohoslužbe a podobne. Ale tam, kde sme kultúrne i kresťansky dnes, sme sa dostali inou cestou.“

Nebola misia Cyrila a Metoda teda len drobnou epizódou v dejinách Veľkej Moravy?

"Keď si uvedomíme, že trvala iba dve desaťročia, tak z tohto hľadiska určite. Byzantíncov zažila vlastne len jedna generácia a nie všetci boli ich stúpencami. Na písmo, ktoré sa pokúšali zaviesť, nebola ešte spoločnosť pripravená. Na druhej strane, z historického hľadiska je dôležité, že počas ich pôsobenia a z ich iniciatívy bolo na Veľkej Morave zriadené arcibiskupstvo a v Nitre biskupstvo. Udalosti však dopadli tak, že Byzantínci boli vyhnaní a územie Veľkej Moravy sa stalo definitívne súčasťou západného sveta.“

Majú Cyril a Metod naozaj taký vplyv na slovenskú históriu, že ako jediní sa objavujú aj priamo v texte našej ústavy, kde sa píše o cyrilometodskom duchovnom dedičstve?