BRATISLAVA.
Kabinetu predložilo Aktualizáciu dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015, nazvaného Fénix, na základe ktorého chce pripraviť novelu zákona o organizácii štátnej podpory.
Vláda tento dokument schválila s pripomienkami.
Podľa návrhu ministra Eugena Jurzycu (SDKÚ) by malo byť financovanie v budúcnosti založené na rovnakom princípe pre všetky verejné a štátne vysoké školy, ostatné verejné a štátne výskumné organizácie a súkromné vysoké školy. Mali by byť kombináciou dlhodobého a krátkodobého financovania.
V rámci dlhodobého financovania budú vysoké školy a ostatné štátne a verejné výskumné organizácie dostávať peniaze na základe výsledkov periodického hodnotenia ich výsledkov, ktoré má byť založené na princípoch britského systému RAE (Research Assessment Exercise).
Hodnotenie sa má robiť v šesťročných intervaloch.
Krátkodobé financovanie sa bude upravovať každý rok v rozpočtových kapitolách.
Ministerstvo odporúča, aby školy každoročne dostávali peniaze podľa vybraných výkonových kritérií za predchádzajúce tri roky ako publikácie, citácie, grantová úspešnosť, uplatnenie konkrétnych realizačných výstupov v praxi či výsledky spoločných projektov s praxou.
Súčasťou krátkodobého inštitucionálneho financovania môžu byť aj vnútorné grantové schémy. V rezorte školstva napríklad VEGA, KEGA, ďalšie rezorty si môžu, pokiaľ ich už nemajú, vnútorné grantové schémy zaviesť.
Plnému zavedeniu systému inštitucionálneho financovania v navrhovanej forme bude predchádzať prechodné obdobie.
Počas neho sa časť celkového balíka pre vysoké školy, balíka pre SAV a balíkov pre rezortné výskumné ústavy určí tak ako doteraz a zvyšok inštitucionálnych prostriedkov sa rozdelí na základe periodického hodnotenia medzi inštitúcie a výskumné ústavy vrátane ústavov SAV.
Rovnaký balík peňazí by mal ísť na účelové a inštitucionálne financovanie a tiež rovnaký balík na krátkodobé a dlhodobé financovanie. Dôvodom tohto opatrenia je, že nový systém motivuje k súťaživosti.
Zmenami by mala prejsť aj Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorá v súčasnosti rozdeľuje na granty len prostriedky štátneho rozpočtu.
Rezort upozorňuje, že rozvíjať spoločenskú a ekonomickú úroveň Slovenska možno len s potrebnými poznatkami a tie nemožno donekonečna dovážať zo zahraničia. Poznatky preberáme zo zahraničia vo forme tovarov, a to od automobilov, cez stroje, technologické postupy až po lieky či manažérske know-how.
"Dlhodobé spoliehanie sa len na dovoz poznatkov, bez cieleného úsilia rozvíjať ľudské zdroje a prispievať aktívne ku globálnemu poznaniu však v sebe obsahuje viaceré riziká a táto cesta by v konečnom dôsledku viedla k negatívnemu vývoju," tvrdí ministerstvo školstva v materiáli.
Ak bude Slovensko pokračovať v tejto politike, môže prísť o kvalitné ľudské zdroje, schopnosť aplikovať poznatky do praxe a tiež by v budúcnosti mohlo zápasiť s neschopnosťou riešiť špecifické problémy Slovenska.
Podľa ministerstva musí zabezpečovať podporu výskumu a vývoja štát. Ak tak urobí, bude si sám vychovávať odborníkov, čím si ich aj lepšie udrží. Ekonomický rozvoj by mal podľa ministerstva zvýšiť aj aplikovaný výskum a inovácie.
Rezort verí, že zmenami v podpore vednej a technickej politiky podporí aj riešenie špecifických problémov slovenskej spoločnosti.
Pre výchovu špičkových odborníkov je rozhodujúce doktorandské štúdium a priama účasť na výskumných a vývojových aktivitách.
Preto rezort navrhuje najmä podporu doktorandských programov s osobitným dôrazom na podporu spoločných doktorandských programov v anglickom jazyku, podporu postdoktorandských programov či intenzívne využívanie domácej aj medzinárodnej mobility študentov a výskumných pracovníkov.
Riešenie vidí ministerstvo aj v reforme kariérnej cesty na vysokých školách, ktorá by mala umožniť kvalitným odborníkom z domova i zahraničia za určitých podmienok postúpiť vyššie.
