Predstava trojhodinovej obednej pauzy s výdatným spánkom môže byť najmä v horúcom lete veľmi príjemná. Ale tradičnú siestu už aj mnohí európski južania berú viac ako relikt z minulosti než nevyhnutnosť. Jej zdravotné účinky sú zrejmé, ale jej praktické uplatnenie je čoraz ťažšie.
Ak by sme veľmi chceli, mohli by sme si na Slovensku zaviesť južanskú siestu. Zákony sa práve teraz menia smerom k slobodnejšiemu rozhodovaniu o čase vyhradenom pre povinnosti a pre všetko ostatné. Školy môžu začínať vyučovanie o deviatej namiesto o ôsmej a Zákonník práce má nechať všetko na dohode medzi firmou a jej ľuďmi.
„V novele Zákonníka práce, ktorá je práve v parlamente, navrhuje naše ministerstvo, aby už nebolo potrebné určovať čas strávený na pracovisku. Zamestnávateľ a zamestnanec budú mať vďaka novele voľné ruky dohodnúť sa, kedy a koľko času strávi zamestnanec reálne na pracovisku,“ hovorí Andrea Hajdúchová z ministerstva práce.
Školy sa do posúvania začiatku vyučovania zatiaľ nehrnú a ak sa náhodou téma siesty dostane na pretras vo firmách, odborári by sa radšej mali ísť presvedčiť, či stojí za to o siestu bojovať. Mnohí Španieli či Taliani by do takej firmy radšej nešli.
Dopravná zápcha štyrikrát denne
„Siesta je dôležitým momentom dňa v južnom Taliansku,“ hovorí prekladateľka Daniela Laudani, ktorá sa narodila na Sicílii. Keď vonku svieti slnko, je veľmi príjemné poobede si na trochu pospať, ľahnúť si na hodinku. Aby sme siestujúcim Talianom, Grékom či Portugalcom zas až tak nezávideli, pracuje sa potom až do noci. „Pri mori sa večeria až okolo deviatej,“ dodáva Laudani.
Ako vysvetľuje, siestu si môžu dopriať hlavne drobní súkromníci, obchodníci či lekári, ktorí si môžu svoj pracovný čas prispôsobiť. Obchody sú zatvorené od jednej či pol druhej do štvrtej až pol piatej, líši sa to podľa krajov.
Na juhu Talianska sú podľa Laudaniovej ľudia na siestu zvyknutí a siestovali by zrejme, aj keby boli obchody cez obed otvorené. O odpočinku po obede ale môže len snívať ten, kto pracuje vo firme s osemhodinovým pracovným časom. „V kancelárii nemôžete povedať šéfovi, skočím si na chvíľu na siestu,“ smeje sa Laudani.
V severnom Taliansku nie je siesta až takým pravidlom, aj tu však záleží najviac na tom, kto kde pracuje. Laudani má pocit, že sa v Taliansku siestuje menej ako v minulosti, sama už siestovať prestala. Nevie ani o takých zamestnávateľoch, ktorí by vytvárali možnosti pre pracovníkov, aby si v práci pospali. „Ak ste v práci, tak pracujete, ak máte siestu, tak idete domov a pospíte si,“ hovorí.
A práve v tom býva problém. „Ak máte na siestu tri hodiny, z ktorých dve precestujete, tak sa to neoplatí. Vo veľkých mestách sa asi práve preto siestuje menej,“ hovorí Laudani.
Siesta teda spôsobuje aj dopravné zápachy štyrikrát denne a môže za množstvo zbytočne spáleného benzínu.
Cez obed stačí nevolať
„Španielska siesta je najväčším mýtom, stále dobre živeným najmä cudzincami a turistami. Bežní Španieli totiž počas týždňa popoludní nespia, až na malé deti a starších ľudí,“ tvrdí Monika Kapráliková, ktorá žije v Madride už niekoľko rokov. Pracovne aktívni ľudia ju zvyčajne využívajú len počas víkendu. Časy siesty sa môžu líšiť podľa krajov.
Obchody sa síce každý deň zatvárajú medzi druhou a piatou, to však neplatí pre veľké reťazce, ktoré majú otvorené aj napoludnie. Sieste je v Španielsku prispôsobený aj pracovný čas, robí sa od deviatej do druhej a potom od štvrtej do ôsmej večer. „V najhorúcejšom období prechádzajú zamestnaní Španieli dokonca na tzv. letný pracovný režim, čo znamená, že pracujú od ôsmej len do tretej. Závisí však od zamestnávateľa, či to dovolí,“ hovorí Kapráliková.
Dvojhodinová obedná pauza je v Španielsku bežná.„No neznamená to, že zamestnanci bežia domov hodiť si ´šlofíka´. Zväčša sa idú naobedovať a dobre sa po jedle porozprávať, čo sa označuje ako ´sobremesa´,“ vysvetľuje Kapráliková. Ako dodáva, existuje množstvo foriem, ako sa siesta dodržiava. Niektorým stačí bdelý stav krátkeho ničnerobenia, iným polhodina spánku, niektorí si však doprajú aj 90 minút oddychu – v sede alebo v akomkoľvek type sedačky alebo rovno v posteli.
„Všeobecne sa však za prejav zlého správania považuje volať niekomu alebo ísť k niekomu na návštevu medzi 14.00 a 16.00 hodinou. Naopak, volať niekomu pracovne alebo s ponukou telemarketingu o 21.00 alebo aj 22.00 večer sa nevníma ako nevhodné.
Tam, kde je v lete horúco až do neskorých hodín, napríklad vo Valladoliz či v Bobadille, ľudia vrátane malých detí vychádzajú na ulicu až po deviatej, dokonca až desiatej hodine večer. „Nám Stredoeurópanom sa to zdá barbarské, ale je to jediná možnosť, kedy sa počas júla a augusta majú možnosť ísť hrať do parku alebo na ihrisko. V letnom období majú posunutý celý režim dňa, teda i siestu, ktorú začínajú až niekedy o štvrtej- piatej,“ opisuje.
Podľa nej by mnohí Španieli privítali skrátenie obednej pauzy, pretože pracovný čas sa neúmerne predlžuje a prichádzajú domov veľmi neskoro. Navyše sa siesta týka aj obdobia mimo leta, kedy oddych pre horúčavy stráca opodstatnenie.
Namiesto siesty power napping
Ako si trochu oddýchnuť a zároveň sa vyhnúť zápcham? Riešením by bolo pospať si v práci.
Ani v našich zemepisných šírkach nie je popoludňajší oddych až taký neznámy. Klasická literatúra vydáva svedectvo o nejednom podriemkavajúcom úradníkovi, popoludňajším spánkom v tieni nepohrdli určite ani naši ťažko pracujúci predkovia.
Z tých, čo po obede kladú hlavu na stôl, by sme si však mali prestať robiť zábavu. Pospať si popoludní, to je totiž nový trend - volá sa to „power napping“. Krátky a silný - taký má byť spánok, ktorý vám znova nabije baterky.
Po dlhých rokoch výskumov totiž došli vedci k záverom, ktoré môžeme nazvať objavom len s istou dávnou irónie: krátky spánok je najlepším liekom na popoludňajší pokles koncentrácie a motivácie, je efektívnejší ako šálka kávy či oriešky. Podľa niektorých výskumov krátky spánok dokonca zlepšuje pamäť lepšie ako dlhý.
„Power nap“ by mal trvať asi dvadsať minút, určite však nie dlhšie ako štyridsať minút, aby sa telo nedostalo do hlbokého spánku, čo sa obyčajne stáva po hodine a pol spánkového cyklu. Ak totiž vojdeme do hlbokého spánkového cyklu, ale nedokončíme ho, cítime sa unavenejší, ako keď sme si líhali.
Málokto pochybuje o tom, že unavený mozog stráca kreativitu a pozornosť. Navyše sa ukazuje, že ľudia, ktorí si popoludní pospia, si výrazne znižujú riziko infarktu. Manažment zameraný na boj proti únave nie je nijakou dobromyseľnosťou šéfov, ale ekonomickým kalkulom, že únava zamestnancov spôsobuje ekonomické straty. Niektoré veľké firmy - BSF, Hornbach či Lufthansa - si to uvedomili a začali ponúkať pre svojich zamestnancov priestory pre pospávanie.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
