Slovenské médiá priniesli viacero nelegálne nahratých rozhovorov so závažným obsahom. Ani v jednom prípade však nahrávku nezhotovili novinári.
BRATISLAVA. Britská bulvárna tlač včera prišla o druhý najčítanejší nedeľník na ostrovoch, ktorý pravidelne predával vyše dva a pol milióna výtlačkov.
Jeho majiteľ Rupert Murdoch sa rozhodol zatvoriť nedeľný titul News of the World so 168-ročnou tradíciou.
Dôvodom je škandál okolo odpočúvania členov britskej kráľovskej rodiny i obyčajných ľudí, ktorí boli obeťami násilia.
Nemorálne konanie a porušovanie zákona ohrozili ďalšie investície Murdochovej korporácie v Británii. Noviny platili policajtom za exkluzivitu informácií a neskôr si kupovali mlčanie poškodených.
Slovenské médiá sa podobného etického prešľapu doteraz nedopustili.
Odpočúva sa aj u nás Odpočúvanie Slávne narhávky
rozhovor ministra vnútra Ľudovíta Hudeka s riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom o vyšetrovateľovi únosu prezidentovho syna, rozhovor Mikuláša Dzurindu s podnikateľom Vladimírom Miškovským o kšeftoch na bratislavskom
magistráte v roku 1999, priateľský rozhovor Štefana Harabina s Bakim Sadikym, nahrávka hlasu podobnému hlasu Roberta Fica o financovaní strany Smer.
Z deväťdesiatych rokov existuje viacero nelegálnych nahrávok, známych z tlače.
Najznámejšou je rozhovor ministra vnútra Ľudovíta Hudeka s riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom o výmene vyšetrovateľa únosu prezidentovho syna.
O nahrávke sa špekulovalo, či ju nenahrali samotní novinári, ale bezpečnostný analytik a bývalý novinár Milan Žitný to vyvracia.
Rozhovor podľa neho skôr pochádza z prostredia samotnej tajnej služby, „ktorá všetky odchádzajúce hovory nahrávala a niekto volanie počas služby zachytil,“ myslí si Žitný.
Hoci pôvod niektorých nahrávok ostal neznámy, doteraz žiadne noviny nečelili obvineniu, že by sa podieľali na nelegálnom odpočúvaní.
„Skôr ako odpočúvanie, fungovalo v deväťdesiatych rokoch sledovanie príslušníkov tajnej služby. Následne sa informovalo, ktorých novinárov má tajná služba rozpracovaných, aby si dávali pozor,“ povedal Žitný.
Bulvár nenahráva Novinári v deväťdesiatych rokoch boli podľa Žitného skôr objektom odpočúvania štátnymi orgánmi, nie naopak.
„V deväťdesiatych rokoch tu ani nebol dopyt po odpočúvaní, keďže na Slovensku nebol vybudovaný bulvárny trh,“ vysvetlil analytik.
Najčastejšie sa nahrávky dostávajú do médií od osôb, ktoré majú dosah na políciu a tajnú službu alebo sami zhotovia nahrávku.
Majitelia mediálnych domov podľa Žitného nemajú motiváciu ani peniaze na zariadenia, pretože veľmi rýchlo by sa to prezradilo a skončili by.
Bulvárne médiá pred časom priniesli detailné prepisy internetových diskusií Mateja Čurka so svojimi obeťami.
Polícia tvrdí, že k úniku údajov z jej strany nedošlo. Šefredaktorka denníka Plus jeden deň Nancy Závodská odkázala na etický kódex a zákony, ktoré dodržujú.
„Tým je povedané všetko,“ odbila tému odpočúvaní a prepisov rozhovorov.
Preverujú aj anonymov Šéfredaktorka najpredávanejšieho Nového Času Júlia Kováčová tvrdí, že s anonymnými zdrojmi pracujú podľa závažnosti vo vzťahu k spoločenskému dianiu.
„Každý, vrátane anonymného zdroja, však musí byť preverený. To je pravidlo. Hovoriť o odpočúvaní v rámci slovenského novinárskeho prostredia je na úrovni sci-fi.“
Hranice slovenského bulváru podľa Kováčovej jestvujú, týkajú sa predovšetkým detí a obetí trestných činov.
„Rozhovor medzi Čurkom a jeho pravdepodobnou obeťou sme ako jediní nezverejnili doslovne, už vôbec nie od slova do slova. Ako sme napísali v úvodníku k prepisu, autentický prepis komunikácie bol natoľko desivý, že sme ho celý zverejniť nechceli,“ dodala.
Prípad mobilu na Úrade vlády
Bývalý novinár, dnes hovorca Smeru tvrdí, že nešlo o odpočúvanie, ale o skúšku bezpečnosti.
BRATISLAVA. Najväčší škandál s odpočúvaním, ktoré mali organizovať sami novinári, zverejnil bývalý policajný prezident Ján Packa.
Incident sa stal na Úrade vlády v roku 2006, keď počas dňa otvorených dverí novinár denníka Plus jeden deň nalepil pod stôl v rokovacej miestnosti mobil.
Packa zvolal tlačovku a obvinil redakciu z pokusu o nelegálne odpočúvanie. „Stačilo na mobil zavolať, a tak sa dalo akékoľvek rokovanie v tejto zasadačke odpočúvať,“ tvrdil Packa.
Inú verziu ponúka šéf tlačového oddelenia strany Smer Erik Tomáš, ktorý v tom čase šéfoval investigatívnemu oddeleniu Plus jeden deň a písal o tom článok.
„Nešlo o odpočúvanie. Bola to skúška bezpečnostných opatrení na Úrade vlády. Nevšimla si to ochranka, ale upratovačka.“ Mobil do miestnosti priniesol jeho kolega.
Tomáš a Packa neskôr začali spolupracovať. „Pán Packa už bol môj kolega, tak to nebudem komentovať.“
Paškove obvinenia z pokusu o odpočúvanie Tomáš spochybňoval otázkou, ako sa dá odpočúvať cez mobilný telefón. „Kto zdvihne ten telefón?“
Beata
Balogová
