Handelsblatt: Na Slovensku sa k moci predierajú populisti
Düsseldorf 9. júla (TASR) - Politický systém v Bratislave
uprednostňuje politikov s jednoduchými riešeniami, konštatuje dnešné
vydanie nemeckého denníka Handelsblatt v analytickom článku Na
Slovensku sa ku kormidlu predierajú populisti.
Zatiaľčo pred blížiacimi sa voľbami vzrastá medzinárodný tlak
na Slovensko, začína sa v Bratislave vážne uvažovať o vytváraní
možných koalícií. Platí pritom nepísaná zásada: je potrebné zabrániť
návratu Vladimíra Mečiara k moci. S ním sa vraj Slovensko nedostane
ani do EÚ, ani do NATO. Alternatívou k starému populistovi Mečiarovi
sú ale mladí populisti, konštatuje nemecký denník.
Právnik Róbert Fico je na labilnej slovenskej politickej scéne
prototypom úspešného politika. V krajine sa ešte stále nevytvorilo
pevné politické spektrum, štiepenie doterajších a vytváranie nových
zväzkov je na dennom poriadku. Pole pôsobnosti patrí preto
osobnostiam, ktoré ponúkajú svojim voličom jednoduché východiská
a Fico to dokáže veľmi dobre. "Ľudia majú ideológie po krk," tvrdí
predseda Smeru, ktorý zaraďuje svoju stranu k stredoľavicovým
subjektom, pokračuje Handelsblatt a pripomína, že strana Smer so
17-percentnými voličskými preferenciami je po HZDS stále druhým
najúspešnejším politickým subjektom na Slovensku.
Volebné slogany Smeru sú zmesou Putina a Blaira. Fico, ktorého
podľa nemeckého denníka označujú pozorovatelia v Bratislave za
"Mečiara-light", vie že heslá typu Vláda zákona alebo Tretia cesta na
ľudí zapôsobia.
Vládnucu koalíciu piatich strán konzervatívca Mikuláša Dzurindu
má slovenský volič aj napriek jej nesporným úspechom rád čoraz menej.
Aby sa však zabránilo návratu "medzinárodne nekompatibilného" Mečiara
k moci, bude na Slovensku opäť potrebná koalícia. V tejto súvislosti
prelomil Fico jedno vážne tabu, keď vyhlásil, že jeho strana
nevylučuje koalíciu s nikým, dokonca ani s HZDS - avšak za
predpokladu, že predseda Hnutia sa vzdá myšlienky na miesto vo vláde,
tvrdí nemecký denník.
Fico vie, že pri vytváraní budúcej vlády je nevyhnutný silný
partner. S rozhádanou ľavicovo-pravicovou koalíciou, ako je tá
dnešná, sa totiž krajina nevyrovná s takými vážnymi problémami akými
sú korupcia a 19-percentná nezamestnanosť, podotýka Handelsblatt.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova má mladý a starý
populista veľa spoločného. Mesežnikov však neverí, že HZDS možno
reformovať a že by sa potom mohlo stať vážnym partnerom pre Ficov
Smer.
Fica nemýli ani skutočnosť, že väčšina obyvateľstva podporuje
vstup krajiny do NATO a EÚ. "Nikto nehovorí o negatívnych stránkach.
Potrebujeme ale otvorenú diskusiu," tvrdí predseda Smeru. Nevylučuje
taktiež otvorenie podaktorých kapitol, ktoré boli počas prístupových
rokovaní s EÚ už uzatvorené. Za chybu považuje napríklad prísľub
odstavenia atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Sám sa
aktívne zaujíma o dokončenie atómovej elektrárne v Mochovciach za
účasti Ruska, uzatvára nemecký denník Handelsblatt.
Cox: Slovensko má veľmi veľkú šancu byť v prvej vlne rozšírenia EÚ
Brusel 9. júla (TASR) - Európsky parlament by bol veľmi znepokojený,
keby na Slovensku po septembrových voľbách hrozil návrat k takej
politike, ktorá v polovici 90. rokov vyvolávala v Európskej únii
toľko obáv. Vyhlásil to predseda Európskeho parlamentu Pat Cox, ktorý
v sobotu 13. júla príde na jednodňovú návštevu SR.
Cox sa však počas krátkeho pobytu v Bratislave nechce v žiadnom
prípade miešať do vnútorných záležitostí Slovenska a do rozhodnutí,
ktoré majú priniesť voľby.
"Budem klásť dôraz na politiku, nie na jednotlivé osoby.
A budem zdôrazňovať, že hodnoty a kritériá, ktoré boli stanovené
a o ktorých plnenie sa Slovensko usiluje, musia ostať kľúčové pre
úspešné ukončenie rokovaní (na konci tohto roka)," povedal šéf EP
v rozhovore pre TASR.
"Určite by bolo predmetom hlbokého znepokojenia v EP, keby
hrozilo, že sa Slovensko vráti k takej politike, ktorá vyvolávala
toľko obáv v polovici 90. rokov. Preto budem veľmi zdôrazňovať
politickú orientáciu skôr ako politické osobnosti," dodal Pat Cox.
Nechcel však predpovedať, aký bude postoj Európskeho parlamentu
v prípade návratu bývalých vládnych strán k moci. "Bolo by jednoducho
nesprávne a predčasné dávať akékoľvek definitívne závery, čo urobí EP
vo svetle okolností, ktoré nastanú neskôr v tomto roku," myslí si
írsky liberál Cox, ktorý stojí na čele europarlamentu od januára
tohto roku.
Rozhodujúca pre názor EP bude podľa neho októbrová hodnotiaca
správa Európskej komisie. Podľa Coxa musí byť v nej Slovensko
považované za krajinu, ktorá má "veľmi, veľmi veľkú šancu byť v prvej
vlne rozšírenia".
"Myslím si, že pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo za uplynulých
niekoľko rokov, je vynikajúci. Počet uzavretých kapitol je pôsobivý.
Slovensko začalo neskôr, ako niektoré ostatné krajiny, a to
pôsobivejšie je všetko, čo sa dosiahlo a urobilo," uviedol šéf
europarlamentu.
EÚ urobí podľa Coxa všetko pre to, aby dodržala stanovený
časový plán rozšírenia, teda ukončila prístupové rozhovory
s kandidátmi v závere tohto roku, aby sa noví členovia zúčastnili už
na voľbách do EP v roku 2004.
"Vždy, keď EÚ čelila stanoveným termínom - či už to bolo
v prípade vnútorného trhu v roku 1993 alebo eura v roku 1999
- splnila stanovené ciele. Ostávam preto presvedčený, že s politickou
vôľou sa (Európska) komisia, Rada ministrov i (Európsky) parlament
zamerajú na tento termín a splnia svoje sľuby," predpovedal Cox.
Pripustil, že vážny problém pre termín rozšírenia môže priniesť
prípadné druhé odmietnutie Zmluvy z Nice voličmi v Írsku v jesennom
referende. "Dúfam, že Íri zmluvu druhýkrát neodmietnu, pretože by to
spôsobilo všetkým nám obrovské hlavybolenie. Ale sme racionálne osoby
a urobíme všetko čo môžeme, aby sme sa tejto bolesti hlavy vyhli,"
dodal predseda Európskeho parlamentu v rozhovore pre TASR.
Jeho cesta na Slovensko je súčasťou série návštev, ktoré od
svojho nástupu do čela EP uskutočňuje po všetkých kandidátskych
krajinách. V sobotu sa v Bratislave stretne s prezidentom Rudolfom
Schusterom, predsedom Národnej rady SR Jozefom Migašom, premiérom
Mikulášom Dzurindom a vystúpi na pôde slovenského parlamentu.
Népszabadság: Maďarov v susedných krajinách ubúda
Budapešť 9. júla (TASR) - Vo všetkých krajinách susediacich
s Maďarskom sa znížil v posledných desiatich rokoch počet Maďarov.
Podľa dnešného vydania maďarského denníka Népszabadság je príčinou
tohto stavu slabý rast populácie, vysťahovanie a asimilácia.
V Rumunsku žije v súčasnosti 1,435.000 príslušníkov maďarskej
menšiny, čo je o 11,7 percent menej ako v roku 1992.
Na Slovensku sa k tomuto etniku prihlásilo pri poslednom
sčítaní ľudu minulého storočia 567.296 osôb. V roku 2001 sa počet
Maďarov na Slovensku znížil na 520.528, čo je o 47.000 menej ako
v roku 1991. Podľa Népszabadságu bol celkový počet obyvateľov
Slovenska pred jedenástimi rokmi 5,274.000, z nich sa k väčšinovému
národu prihlásilo 4,519.000 ľudí. Vlani dosiahol počet obyvateľov
5,379.000, z ktorých 4,619.000 sa hlásilo k slovenskej národnosti.
Podľa slovenského sociológa László Gyurcsika sa na slovensko
- maďarskej jazykovej hranici a na miestach s malým počtom
príslušníkov maďarskej menšiny urýchlila asimilácia. Druhým dôvodom
poklesu počtu Maďarov je podľa Gyurcsika vyššia úmrtnosť ako počet
narodených, pričom narastá aj počet vysťahovaní mladých ľudí.
O situácii na Ukrajine nie sú k dispozícii presné informácie.
Pred 12 rokmi tam evidovali 164.000 Maďarov. Niektoré odhady hovoria
o úbytku vďaka vysťahovalectvu, iné zasa o nárastu počtu príslušníkov
maďarskej menšiny.
V Chorvátsku klesol počet Maďarov v uvedenom období z 22.000 na
16.500. V Juhoslávii sa odhad poklesu pôvodného počtu 339.000 Maďarov
žijúcich v roku 1991 vo Vojvodine pohybuje okolo 70.000 osôb.
Oficiálne údaje z tejto krajiny budú k dispozícii najskôr na jeseň.
Mladí slovenskí lekári chcú pracovať v českých nemocniciach
Brno 9. júla (TASR) - Mladí lekári v Česku nemajú záujem o prácu
v malých okresných nemocniciach. Na južnej Morave je nedostatok
tuzemských absolventov lekárskych fakúlt, predovšetkým
v zdravotníckych zariadeniach v prihraničných okresoch. Čoraz
častejšie preto vedenie nemocníc prijíma do pracovného pomeru
slovenských lekárov.
V niektorých juhomoravských nemocniciach sú medzi
novonastupujúcimi lekármi už len Slováci. "V nijakom prípade sa
prijímaniu nových absolventov zo susednej krajiny nebránime. Ja
osobne môžem povedať, že si vedia vážiť prácu a sú spoľahliví,"
uviedol dnes pre TASR Ivo Koneš, riaditeľ nemocnice vo Valticiach,
okres Břeclav. "Tohto roku sa snažilo dostať prácu vo valtickej
nemocnici asi desať uchádzačov, z Česka nikto," dodal.
Podľa Koneša bude nutné vzhľadom na sťahovanie infekčného
oddelenia do Břeclavi doplniť vo Valticiach lekársky kolektív. Majú
sa na tom podieľať i posily zo Slovenska.
"Veľká časť mladých lekárov by chcela nastúpiť napríklad na
chirurgiu, gynekológiu alebo na interné. Naša nemocnica sa však
zaoberá z väčšej častí ošetrovateľskou činnosťou," upozornil Koneš,
ktorý ponuky slovenských kolegov víta.
Riaditeľ nemocnice v Hodoníne Karel Doležal potvrdil, že
v súčasnosti je v zariadení zamestnaných sedem slovenských lekárov
a 25 zdravotných sestier, v nemocniciach na južnej Morave ich však
pracujú desiatky.
Celý rad českých absolventov podľa Doležala totiž považuje
menšie nemocnice za prestupnú stanicu. Mladých slovenských lekárov
prijímajú preto, že z miesta neodchádzajú a uspokoja sa aj s nižším
nástupným platom.
Nemocnice sa snažia pomôcť Slovákom s ubytovaním, pri náročnej
službe sa nedá dochádzať. Novomanželia Nagyovci, obaja lekári,
získali dokonca s prispením nemocnice v Hodoníne byt.
Čoraz väčší záujem o prácu v Česku majú aj zdravotné sestry.
Riaditelia nemocníc nevylučujú, že v budúcich rokoch budú nútení
zamestnať niekoľkonásobne viac slovenských lekárov a sestier ako
teraz.
SR počas samostatnej existencie zažilo hospodársky pokrok aj
politickú izoláciu
Mníchov 9. júla (TASR) - Pred desiatimi rokmi, 17. júla 1992, položil
slovenský parlament vyhlásením o zvrchovanosti Slovenska základ pre
rozdelenie vtedajšieho Česko-Slovenska, píše v dnešnej analýze
nemecká tlačová agentúra DPA.
Len mesiac predtým zvíťazili vo voľbách strany, ktorých lídri
- Václav Klaus a Vladimír Mečiar - mali odlišné predstavy. Klaus
chcel silný centralistický štát, Mečiar takmer neobmedzenú autonómiu
Slovenska od dovtedy politicky, hospodársky či kultúrne dominantných
Čechov a tak sa po 70 rokoch spoločnej existencie obidva štáty začali
uberať vlastnou cestou, pripomína DPA.
Skutočnosť, že nielen tradične vysoko priemyselne rozvinuté
Čechy, ale aj Slovensko hospodársky napredovalo, mnohých prekvapila.
Hoci je životná úroveň v hospodársky zaostalejšej časti niekdajšej
federálnej republiky v porovnaní s väčším západným susedom dodnes
nižšia, v polovici 90. rokov dosiahlo Slovensko so siedmimi
percentami jeden z najväčších hospodárskych nárastov na celom svete.
V oblasti zahraničnej politiky sa však krajina dostala podľa
DPA do izolácie vďaka politike vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara
považovaného opozíciou a médiami za zdroj korupcie
a protekcionárstva. Mečiar a jeho ľudia však takúto kritiku odmietali
a podarilo sa im polarizovať spoločnosť. Po sérii škandálov toho však
malo obyvateľstvo zjavne dosť a vo voľbách v roku 1998 utrpela
Mečiarova vláda drvivú porážku.
Odvtedy vládne v Bratislave široká koalícia pod vedením
kresťanského demokrata Mikuláša Dzurindu, ku ktorému sa pripojili
odporcovia Mečiara zo širokého politického spektra od ľavice až po
pravicu. Novej vláde sa rýchlo podarilo získať dôveru Západu
a krajina sa medzitým stala jedným z favoritov na vstup do Európskej
únie a Severoatlantickej aliancie. Členstvo v EÚ pritom podporuje
takmer 80 percent Slovákov, čím patrí SR v rámci kandidátskych krajín
k uchádzačom s najvyššou podporou integračných ambícií. Vstup do NATO
sa teší podpore 60 percent obyvateľov.
Nadchádzajúce parlamentné voľby v septembri však budú opäť
"osudovým rozhodnutím" pre budúcnosť Slovenska, konštatuje agentúra
DPA. V prípade opätovného Mečiarovho víťazstva sa pre Bratislavu
s najväčšou pravdepodobnosťou na dlhú dobu zatvoria dvere vedúce do
EÚ a NATO. Jasne to dali najavo predovšetkým americkí, ale aj
európski politici, najmä európsky komisár pre rozšírenie Günter
Verheugen. Mečiarove šance na návrat sú podľa najnovších prieskumov
totiž vynikajúce.
Mladí Európania vrátane Slovákov diskutujú o budúcnosti EÚ
Brusel 9. júla (TASR) - Vyše 200 mladých ľudí z členských
a kandidátskych krajín EÚ sa dnes zišlo v Bruseli, aby štyri dni
diskutovali o budúcnosti Európy. Medzi účastníkmi "konventu mládeže"
sú aj šiesti zástupcovia Slovenska.
Konvent mládeže bude od dnes pripravovať návrhy, ako zlepšiť
a zjednodušiť fungovanie EÚ, zjednodušiť jej zmluvy, priblížiť ju
občanom, posilniť jej demokratickú legitimitu, transparentnosť
i postavenie vo svete. V piatok predložia mladí Európania svoje
nápady na plenárnom zasadnutí riadneho Konventu o budúcnosti EÚ.
"Budúcnosť Európy, ktorú teraz tvoríme, je budúcnosťou najmä
pre dnešných mladých ľudí. Oni budú stáť na čele Európy o niekoľko
rokov. Preto je nevyhnutné počúvať ich názory na smerovanie
kontinentu," vyhlásila dnes na tlačovej konferencii ku konventu
mládeže komisárka EÚ pre školstvo a kultúru Viviane Redingová.
Konvent mládeže má rovnaké zloženie ako "veľký" konvent - za
každú krajinu sú v ňom zástupcovia vlády a národného parlamentu,
svojich členov menovali aj Európsky parlament a Európska komisia.
Náhradníci majú však rovnocenné postavenie ako riadni členovia, preto
je v konvente mladých až 210 členov oproti 105 v riadnom konvente.
Slovensko zastupujú šiesti mladí ľudia. Vláda vyslala do
konventu Imricha Martoňa a Lenku Plavuchovú, svojich zástupcov
nominovali aj slovenskí poslanci: Pavol Hamžík Katarínu Zatrochovú,
Irena Belohorská Alexandra Rozina, František Šebej Martina Hanusa
a Oľga Keltošová Miroslava Mjartuša.
Práca konventu mládeže bude prebiehať okrem pléna v troch
pracovných skupinách. Prvá sa bude zaoberať úlohami a víziami EÚ,
druhá demokraciou a účasťou v rámci EÚ a tretia úlohou Európy
v globalizovanom svete.
Európska mládež sa zišla v Bruseli už dnes, keď sa koná
zoznamovacie a prípravné stretnutie. Pracovné skupiny a plénum budú
rokovať v stredu a vo štvrtok, v piatok mladí predstavia svoje závery
svojim starším kolegom na riadnom Konvente.
Iniciatíva zorganizovať v rámci debaty o budúcnosti Európy
konvent mládeže je v súlade s novou politikou EÚ voči mladým ľudom,
ktorej cieľom je výraznejšie zapojenie do diania v Európe. Túto
politiku predpokladá tzv. biela kniha o mládeži, ktorú dnes
predstavili komisárka Redingová a jej kolega zodpovedný za reformu EÚ
Michel Barnier.
Nadštandardné vzťahy so Slovenskom budú jednou z priorít českej vlády
Praha 9. júla (TASR) - Jednou z hlavných priorít zahraničnej politiky
novej českej vlády bude pokračovanie nadštandardných vzťahov so
Slovenskom a podpora jeho vstupu do Severoatlantickej aliancie.
Uviedol to dnes po podpise koaličnej dohody pravdepodobne budúci šéf
českej diplomacie, predseda KDU-ČSL Cyril Svoboda.
Okrem vstupu Bratislavy do NATO, česká vláda podporuje aj jej
následné začlenenie do Európskej únie. Česká republika ako členský
štát NATO bude žiadať rozšírenie aliancie minimálne o Slovensko.
Svoboda však podotkol, že to bude záležať od toho, ako sa slovenskí
voliči rozhodnú v jesenných voľbách.
Aj budúci premiér, predseda ČSSD Vladimír Špidla, nedávno
vyhlásil, že nový kabinet sa bude usilovať o čo najlepšie vzťahy so
Slovenskom. V oblasti zahraničnej politiky sa okrem toho zameria na
integráciu do Európskej únie (EÚ), podporu NATO a Visegrádskej
štvorky.
Udržanie nadštandardných vzťahov so Slovenskou republikou sa
dostalo dokonca aj do koaličnej zmluvy, ktorú dnes podpismi spečatili
lídri ČSSD, KDU-ČSL a Únie slobody-DEU. "Budeme rozvíjať spoluprácu
v rámci visegrádskej skupiny, nadštandardné vzťahy so Slovenskom
a podieľať sa na boji proti medzinárodnému terorizmu," píše sa
v zmluve v kapitole týkajúcej sa zahraničnej politiky.
Spoločným cieľom koaličných strán je aktívna a vyvážená
zahraničná politika. Jej prioritou je začlenenie Českej republiky do
Európskej únie, rozvíjanie dobrých vzťahov so susednými štátmi
a plnenie záväzkov voči spojencom v NATO. Kabinet chce podporovať
spoločnú európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vrátane
projektu spoločných európskych mnohonárodnostných síl. Prvoradú
pozornosť chcú venovať ďalšej integrácii a rozvíjaniu členstva ČR
v NATO a budú podporovať politické a vojenské zapojenie ČR do
bezpečnostných štruktúr EÚ.
Šebej lobuje v USA v prospech Slovenska
Washington 9. júla (TASR) - Vedúci Stálej delegácie NR SR
v parlamentnom zhromaždení Severoatlantickej aliancie (PZ NATO),
nezávislý poslanec František Šebej vyjadril vo Washingtone nádej, že
nová slovenská vláda bude bez HZDS-Ľudovej strany, ktorá je pre
väčšinu partnerov NATO neprijateľná. Šebej verí, že sa po voľbách na
Slovensku podarí zostaviť vládu, ktorá bude mať istú kredibilitu.
Slovenský zákonodarca sa v týchto dňoch v hlavnom meste USA
zúčastňuje na zasadaní politického výboru pre transatlantické vzťahy
PZ NATO. Nosným programom stretnutia je oboznámiť sa s problémami
súvisiacimi s nešírením zbraní hromadného ničenia a spolupráca
s Ruskom v tejto oblasti.
Významná bude aj diskusia s americkými odborníkmi o rozšírení
NATO a s tým súvisiacim bojom s medzinárodným terorizmom.
Medzi americkými médiami a odbornou verejnosťou ešte stále
rezonujú informácie, ktoré priniesol 5. júla denník Wall Stret
Journal. Okrem iného napísal, že úrady štátov strednej a východnej
Európy si nevedia poradiť s prívalom imigrantov. Iba slovenské úrady
za ostatných 18 mesiacov zadržali osem tisíc osôb z Afganistanu
a ďalšie tisíce z Čečenska a Iraku. Situáciu zhoršuje veľmi rozšírená
korupcia. V Bulharsku nedávno zatkli dvoch policajtov a dvoch
prisťahovaleckých úradníkov, ktorí za zaistenie bezpečného prechodu
vrátane policajnej eskorty pýtali podľa amerického denníka 500
dolárov za osobu.
Humanitárne organizácie sa snažia presviedčať úrady, že ide
o chudobných ľudí, ktorí idú za prácou. Ako reportérom Wall Street
Journal povedal istý nemecký spravodajský dôstojník, východné hranice
sú pre islamských extrémistov tou najľahšou možnosťou, ako sa dostať
na Západ. Tak napríklad v apríli 2001 taxikár Karl-Heinz Horst
odviezol z dediny Furth na českých hraniciach troch po arabsky
hovoriacich mužov do viac ako 600 kilometrov vzdialeného Hamburgu. Za
cestu zaplatili 450 dolárov v hotovosti a v Hamburgu ich čakal muž,
v ktorom Horst neskôr podľa televíznych správ spoznal Muhammada Attu,
vodcu teroristických útokov proti Spojeným štátom z 11. septembra
2001.
Hoci Slovensko fotografuje chytených utečencov a berie im
odtlačky prstov, spoznať o koho ide, je veľmi ťažké, pretože iba málo
z nich má pri sebe platné a nesfalšované dokumenty. "Nemajú napísané
na čele Taliban a USA nám neposkytli nijaké informácie o tom, ako by
sme to mohli zistiť," povedal reportérom Wall Street Journal Ľubomír
Hanus, riaditeľ odboru európskej integrácie a zahraničných vzťahov
Ministerstva vnútra SR.
Zdá sa, že teroristi považujú Slovensko aj za dobré miesto na
podnikanie. Usvedčený člen al-Káidy Wadih al-Hage vlani v USA
vypovedal, že v 90. rokoch podnikol štyri cesty na Slovensko, aby
nakúpil potreby pre konštrukciu bômb. Noviny citujú (viceprezidenta
Policajného zboru) Jaroslava Spišiaka, podľa ktorého v slovenských
leteckých školách získalo výcvik množstvo arabských študentov.
V marci popredný afganský diplomat na konzuláte v Sofii Mohamed
Aman prostredníctvom Interpolu vystríhal slovenské úrady, že 16 mužov
s napojením na al-Káidu a Taliban zaplatilo pašerákovi po 1700
dolárov za osobu a sú na ceste k hraničnému priechodu v Komárne.
Slovenské úrady zistili, že cez hranice skutočne prešlo až 30 mužov,
ktorí zodpovedali popisu. Keď však podnikli o niekoľko dní razie
v utečeneckých táboroch, chytili iba jedného. A aj toho, napriek
kontaktovaniu úradu amerického FBI v Prahe i vo Washingtone, neskôr
prepustili pre nedostatok dôkazov.
František Šebej s ostatnými členmi politického výboru pre
transatlantické vzťahy PZ NATO sa v stredu zúčastní na pracovnom
obede so senátorom a predsedom zahraničného výboru amerického Senátu
Josephom Bidenom a spolupredsedom Helsinskej komisie senátorom
Gordonom Smithom. Súčasťou pracovného pobytu Šebeja v Spojených
štátoch bude aj návšteva spoločnosti Lockheed Martin Space Systems
Company v Kalifornii, ktorá sa podieľa na americkom programe národnej
protiraketovej obrany.
