Prvý júlový deň to pri Baťovom kanáli nevyzeralo veľmi optimisticky. Nad krajinou sa vznášali mraky a nebolo jasné, či z nich bude pršať hneď, alebo až o hodinu. Napriek tomu sme to riskli. Ak sa nepodarí kanál, Slovácko ponúka množstvo iných atrakcií, kde sa dá príjemne stráviť čas.
Strážnica žije!
Najjužnejším prístavom na Baťovom kanáli je Hodonín. Cesta k nemu nie je zložitá – všade sú smerové tabule. Horšie to bolo priamo v prístave. Z dvadsaťpäťtisícového mesta tam nebol ani jeden človek. Lode priviazané na brehu síce vyzerali funkčné, ale čo z toho, keď sa nehýbali.
Ešte horšie to bolo v dedine Rohatec. Smerové tabule nás síce doviedli takmer na miesto, kde sa kanál oddeľuje od rieky Morava, ale ani tu nebolo ani nohy a, na rozdiel od Hodonína, ani žiadna informácia. Skúšame poslednú možnosť.
Ak nás sklame aj rázovité mestečko Strážnice, známe svojím folklórnym festivalom, ideme preč. Našťastie sa na nás usmialo šťastie. Boli tu ľudia, otvorená požičovňa lodičiek a hausbótov a dokonca jedna výletná loď, ktorá sa práve chystala vyplávať. Rýchlo sme si kúpili lístky po deväťdesiat českých korún a nasadli.
Päťdesiat kilometrov, desať hodín
Myšlienka regulácie rieky Moravy v oblasti juhovýchodnej Moravy siaha minimálne do devätnásteho storočia, ale reálne kontúry nabrala až v medzivojnovom období, keď sa do veci zaangažoval priemyselník Tomáš Baťa a po jeho smrti jeho brat Jan Antonín. Regulácia rieky mala pre firmu Baťa viac významov.
Okrem realizácie starého sna o prepojení európskych veľtokov Labe, Odra a Dunaj šlo napríklad o prepravu lignitu z bane v Ratíškoviciach do továrne a teplárne v Otrokoviciach. Organizačne i technicky náročná stavba prebehla v rokoch 1934 až 1938. Trasa viac ako päťdesiatkilometrového kanála viedla čiastočne korytom Moravy a čiastočne umelým kanálom.
Nákladné člny s výtlakom až 150 ton museli pri plavbe prejsť až štrnástimi plavebnými komorami, ktoré im pomáhali prekonať osemnásťmetrový výškový rozdiel hladiny. Lode nemali vlastný pohon, ťahali ich kone, neskôr traktor a remorkér. Za ideálneho stavu vody a počasia trvala celá cesta desať hodín. O turistickom využití trasy však v tom čase ešte nechyrovali.
Miesto pre kone
Malá loď Amos s pätnástimi pasažiermi na palube sa pomaly pohla zo strážnického prístavu. Mrholí a plavíme sa na severovýchod. Nevidno to veľmi, ale ideme proti prúdu. Lodníčka a zároveň sprievodkyňa začína svoj výklad vysvetlením, že sa žiaľ nedostaneme do plavebnej komory, ktorá leží len kúsok od prístavu, pretože je po predchádzajúcom daždivom dni vysoká voda.
Ideme si ju však aspoň pozrieť. Viac ako sedemdesiat rokov staré technické dielo stále funguje a nad ním stojí jeden z typických baťovských domčekov, kde býval človek, ktorý obsluhoval vráta komory. Kapitán obráti loď na juh. Cestou počúvame obsiahly výklad o histórii kanála, o dejinách a zaujímavostiach Strážnice, ako aj zaujímavé technické detaily. Dozvedáme sa napríklad, že Baťov kanál preklenuje 56 mostov.
Mnohé z nich majú zvláštnu pätku, ktorú vybudovali na to, aby popod mosty mohli prechádzať kone, ktoré ťahali lode. Zaujímavý je tiež výklad o šírke kanála – každé dva kilometre má až osemnásť metrov, aby sa päť metrov široké plavidlá mohli vyhnúť. Dnes sa na týchto miestach otáčajú výletné lode. Tak urobil aj náš kapitán a my sme sa po hodine príjemnej plavby vrátili späť do prístavu. Stálo to za to!
Lode aj bez povolenia
Zmrákať sa nad Baťovým kanálom začalo už koncom druhej svetovej vojny. Ustupujúci Nemci poškodili viaceré zariadenia, ako napríklad lanovku, ktorá ťahala lode v dedine Vnorovy. Kanál však naďalej slúžil na svoj účel, ale už v menšej miere a uhlie vozil pre zoštátnený podnik. Nákladnú prepravu nakoniec pre nerentabilnosť ukončili na začiatku šesťdesiatych rokov. Kanál chátral, jeho pôvodne holé brehy zarástli náletovými drevinami a neskôr prišli bobry.
O sprevádzkovanie kanálu sa snažili v polovici deväťdesiatych rokov. Okolité obce založili spoločnú agentúru, ktorá má na starosti informačné centrum, podieľa sa na organizácii plavby, ale podporila aj súkromné požičovne lodí, bez ktorých si tu turistický ruch nemožno predstaviť. Dnes sa tu preto dá jazdiť aj na menších motorových člnoch (do výkonu dvadsať kilowattov), ktoré sa dajú riadiť aj bez oprávnenia. Druhou alternatívou sú lode na ručný pohon, treťou plavby na výletných lodiach.
Výškový rozdiel 18,6 metra pomáhajú lodiam zdolať plavebné
komory. Niektoré sa otvárajú diaľkovým ovládaním
Výklopník a kríženie
Baťov kanál je však zaujímavý aj z brehu. Len treba mať otvorené oči. Zaujímavé technické zariadenie je napríklad v Sudoměřickom prístave. Unikátny výklopník v minulosti slúžil na presýpanie lignitu z vagónov priamo na lode. Dnes už síce na tento účel neslúži, ale ani vyhliadková veža nie je v tejto rovinatej krajine na zahodenie. Výklopník stojí asi päť kilometrov od slovenskej Skalice, ktorá na kanáli pred štyrmi rokmi otvorila „svoj“ prístav.
Pre priaznivcov techniky môže byť zaujímavé aj torzo lodnej lanovky vo Vnorovoch (mimochodom, na tomto mieste umelý kanál križuje Moravu) a samotné plavebné komory. Atrakcií v okolí je však viac – od Hodonína cez Uherské Hradiště po Zlín (pozri rámček). Prevádzkovatelia kanála sa dokonca zastrájajú, že trasu dobudujú až po Kroměříž a vodná cesta tak bude merať 76 kilometrov. Máme sa na čo tešiť.
Prijateľné ceny
Návštevníci Baťovho kanálu majú niekoľko možností. Môžu si požičať klasickú malý čln či kanoe, kde musia pádlovať, alebo si požičať motorový čln pre štyri až dvanásť osôb. Pri malom motorovom člne dostane turista krátku inštruktáž. V oboch prípadoch si návštevníci vyberajú cestu podľa svojich predstáv. Pre väčšie skupiny osôb je určená výletná loď, ktorej plavba môže trvať až štyri hodiny.
Ceny sú vcelku prijateľné. Napríklad v Starom Meste blízko Uherského Hradišťa si môžete päťmiestny motorový čln objednať za 400 českých korún na hodinu, ale aj za 1500 korún na celý deň. Polhodina v Sudoměřiciach vás na podobnej lodi bude stáť len 150 korún. Lode sú k dispozícii v deviatich prístavoch. Pre romantické nátury tu majú pripravené aj hausbóty, ktoré sa dajú objednať na víkend či na kratší týždeň od pondelka do štvrtka.
V hlavnej sezóne prenájom stojí takmer 6000 českých korún. Výletné lode kotvia v siedmich prístavoch. Vo Veselí nad Moravou si napríklad môžete zaplatiť za cestu do Strážnice. Počas prázdnin loď vyráža o desiatej a vracia sa o piatej. Spiatočný lístok stojí 240 korún, deti platia polovicu a bicykel si odveziete za 60 korún. Za dobrého počasia sa odporúča zatelefonovať si do požičovne deň vopred, aby sa vám ušlo miesto. Mimochodom, vo viacerých prístavoch sa dá najesť i osprchovať. K dispozícii je aj miesto na opekanie či detské preliezačky. Všetky telefónne čísla a iné potrebné informácie nájdete na stránke batacanal.cz.
Kam v okolí
Baťov kanál – to nie je len kanál, Morava a jej meandre, ale aj okolie. Čo sa tam dá nájsť? Hodonín, vzdialený len pár kilometrov od slovenského Holíča, ponúka napríklad malú, ale peknú zoologickú záhradu. Nachádza sa v nej 170 druhov zvierat. Zaujme najmä výbeh pre mačkovité šelmy či „kontaktný dvor“, kde môžu deti priamo v ohrade prikrmovať domáce zvieratá.
Navštíviť sa oplatí aj Strážnicu, kde popri mestskom múzeu, zámku či synagóge stojí aj Múzeum juhovýchodnej Moravy. Skanzen tvorí niekoľko samostatných areálov, ktoré reprezentujú jednotlivé oblasti. Návštevníci sa tu môžu zoznámiť s charakteristickými stavbami Bielych Karpát či s lisovňami a vínnymi pivnicami. Neďaleko Uherského Hradišťa, v tesnej blízkosti Velehradu, sa nachádza archeologický skanzen Modrá.
Skanzen je ideálnou podobou slovanského opevneného sídliska z čias Veľkej Moravy. Kto má záujem o čosi novšie, môže navštíviť Zlín, vďaka ktorému vlastne Baťov kanál vznikol. V meste sa dá obdivovať priemyselná architektúra – od baťovských domov cez technické pamiatky po „Baťov mrakodrap“ s vyhliadkovou plošinou. Okrem toho tu môžete navštíviť Múzeum obuvi či zoologickú záhradu.
Možností, ako tu stráviť čas, je veľa. Buď si požičiate čln,
motorovú loď, zaplatíte výletnú loď, alebo si prenajmete hausbót
Nielen na Morave
Kanál nie je turistickým lákadlom len na Morave. Podobné atrakcie ponúka aj Nemecko, Francúzsko, Holandsko či Taliansko. Najhustejšiu sieť kanálov má Francúzsko. Hoci od osemnásteho storočia, keď tu existovalo 13 200 kilometrov splavných vodných ciest, ich trochu ubudlo, ale aj 8000 kilometrov je stále dosť. Najslávnejší a zrejme aj najstarší je Canal du Midi, zapísaný aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Už v rímskych časoch uvažovali o spojení medzi Biskajským zálivom a Stredozemným morom. Nakoniec 240-kilometrový kanál so 61 vzdúvadlami dokončili až v roku 1667. Tak ako na mnohých iných miestach, aj tu sa dajú požičať lode alebo sa návštevníci môžu previezť na veľkej výletnej lodi. Za najkrajšiu zastávku na trase sa považuje stredoveké opevnené mesto Carcassonne.
Beata
Balogová
