Vládny splnomocnenec chce nedôveru v nové protipovodňové projekty prelomiť zapojením ministerstiev.
BRATISLAVA. Dvadsiatka obcí, ktoré rok čo rok zaplavujú miestne potoky, verí v lepšie časy.
V posledných mesiacoch nad nimi vyrástli drobné drevené hrádzky, odrážky na lesných cestách či zasiakavacie pásy. Majú zadržať dažďovú vodu v krajine.
Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur.
Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili.
Nepriehľadný cap Proti vode Pilotný projekt
vybrali 23 obcí v povodiach riek Ondava, Torysa, Hornád, Váh a Kysuca; dvadsať z nich je na východe, tri v Žilinskom kraji; podmienkou boli opakujúce sa povodne a existujúci projekt prevencie; v krajine majú zadržať 130 miliónov litrov vody; opatrenia stáli 580-tisíc eur.
Ministerstvu pôdohospodárstva sa nepozdáva výber obcí ani odborná stránka opatrení, spochybnilo transparentnosť využitia peňazí i zmysluplnosť investície.
„Podarilo sa vytvoriť tok peňazí bez akejkoľvek kontroly a vyvodenia zodpovednosti pri nesplnení sľubovaných kritérií, maskovaný úžasnou medializáciou,“ konštatovalo ministerstvo Zsolta Simona (Most-Híd) v pripomienkovom konaní.
„Ide o ustanovenie capa záhradníkom,“ píšu dokonca ďalej.
S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu.
Na pilotný projekt už nadviazala ďalšia etapa, v ktorej má do októbra ďalších 190 obcí vybudovať vodozádržné systémy za 24 miliónov eur.
Kováč pripisuje nedôveru ministerstiev najmä tomu, že nový prístup je pre ne zatiaľ neznámou.
„Odkonzultovali sme si to a dohodli sa, že na ďalšej etape sa budú podieľať,“ vraví. Tá sa má pripravovať v auguste a má v nej byť vybratých ďalších tristo obcí.
Kováč chce zapojiť aj ďalšie organizácie, ako Štátnu ochranu prírody či vodohospodárov.
„Kým doteraz sa robili opatrenia na tokoch, teraz sa robia aj v okolitej krajine. Všetci dostanú informácie, kde sa čo spravilo a aká je skúsenosť.“
Odmieta aj obavy z mrhania peňazí. „Všetko sme skontrolovali v teréne, žiadne fiktívne veci sa nevykonali,“ ubezpečuje splnomocnenec.
Dediny čakajú na vodu Starostovia z pilotného projektu sú v hodnoteniach opatrní, tento rok ich veľké dažde zatiaľ obchádzajú.
„Som presvedčený, že to má účel, no keď padne veľa zrážok, iba drobné prekážky prívalovú vodu asi nezastavia,“ obáva sa starosta Raslavíc Anton Lamanec.
„Veríme tomu, ale musia sa zapojiť aj ďalší. Najmä poľnohospodári, ktorým je ľahšie orať zhora dolu, no na škodu, ktorú to spôsobí obci už nemyslia,“ vraví aj starosta Krivian Ján Šejirman.
