BRATISLAVA. Kabinet premiérky Ivety Radičovej je v boji proti korupcii trikrát aktívnejší ako vláda Roberta Fica.
Za prvý rok svojej činnosti prijal súčasný parlament desať zákonov či ich noviel, z ktorých všetky pozitívne prispeli k zmenšovaniu priestoru pre korupciu.
Spomedzi politických strán bolo v hlasovaní za kvalitné protikorupčné zákony najaktívnejšie KDH, naopak najmenej snahy o transparentnosť prejavili kluby SNS a Smeru.
Vyplýva to z hodnotenia protikorupčných legislatívnych opatrení prvého roka práce parlamentu trinástimi expertmi, ktoré koncom júna zorganizovala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).
Najlepšie hodnotia reformu súdnictva "Komisiou expertov bola najvyššie hodnotená reforma súdnictva zameraná na aktívne zverejňovanie súdnych rozsudkov, verejné výberové konania či zrušenie odmien pre sudcov," informoval agentúru SITA Gabriel Šípoš z TIS.
Druhým najvyššie hodnoteným opatrením bolo podľa expertov povinné zverejňovanie zmlúv verejnej správy.
Medzi vysoko hodnotené opatrenia patrili aj otvorenie Súdnej rady i prokuratúry verejnosti, sprísnenie poskytovania dotácií na Úrade vlády SR či novela zákona o verejnom obstarávaní.
Najvyššie hodnoteným návrhom zákona, ktorý však parlamentom neprešiel, bolo zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov.
"Priemerné skóre prijatých protikorupčných opatrení v prvom roku nového parlamentu bolo 152 bodov (maximum 300, minimum -300). Pre porovnanie, za prvý rok predchádzajúceho parlamentu boli prijaté len tri pozitívne protikorupčné opatrenia a ocenené boli v priemere za 45 bodov," uvádza Šípoš s tým, že súčasná vláda je tak v boji za transparentnosť trikrát aktívnejšia. "
Najaktívnejším protikorupčným poslancom je Beblavý Spomedzi politických strán bolo v hlasovaní za kvalitné protikorupčné zákony najaktívnejšie KDH, ktoré prvenstvo získalo aj v minulom volebnom období.
Nasledovali SDKÚ, SaS a Most-Híd. Naopak mínusové hodnotenie získali kluby SNS a Smeru, ktoré väčšinou hlasovali proti opatreniam, ktoré komisia vyhodnotila ako pozitívne," tvrdí Šípoš.
Ako dodala, kým v minulom volebnom období boli najväčšou brzdou prijímania protikorupčných zákonov poslanci za ĽS-HZDS, v tomto volebnom období sú to poslanci za Smer.
Najaktívnejšie predkladal a hlasoval o protikorupčných zákonoch poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ).
Na druhom mieste v aktivite skončilo spolu päť poslancov: Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd), Kamil Krnáč (SaS), Anton Marcinčin (KDH), Igor Matovič (nezávislý) a Edita Pfundtner (Most-Híd). Na chvoste skončili poslanci za Smer a SNS.
"Nik zo Smeru či SNS nezahlasoval za povinné zverejňovanie zmlúv, a za otvorenie súdnictva, len Igor Federič zo Smeru, aj to vraj omylom," zdôraznila Mateičková.
Zatiaľ nevyriešili imunitu ani majetkové priznania Zatiaľ nesplnenými ostávajú najmä zúženie imunity, sprehľadnenie a sprísnenie kontroly majetkových priznaní, konfliktov záujmov politikov a financovania volebných kampaní.
Z predvolebných sľubov sa nesplnilo ani zavedenie nutnosti trojpätinovej väčšiny pre schvaľovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku či zavedenie otvorenej online registratúry pre sledovanie vybavovania vecí na súdoch či úradoch.
"Porušené boli aj sľuby SDKÚ o zákaze účasti garážových firiem na tendroch či o povinnosti zverejniť analýzu o výhodnosti obstarávania - kauza sťahovania Daňového úradu v Košiciach," uzavrel Šípoš .
Hodnotiteľmi zákonov bolo 13 expertov na protikorupčnú oblasť, medzi nimi napríklad riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš, právnici Pavel Nechala, Tomáš Kamenec a Vladimír Pirošík, politológ Ivan Rončák, profesor Juraj Nemec, riaditeľ SGI Ctibor Košťál či predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska Vladimír Špánik.
