BRATISLAVA. Slovensko stojí o spoluprácu s Českom pri spoločnej ochrane vzdušného priestoru, odpovede z Prahy sú zatiaľ opatrnejšie. Príkladov, keď nefungovali spoločné armádné jednotky, je viac. Zároveň však obe krajiny potrebujú šetriť.
Premiérka Iveta Radičová z SDKÚ chce prvé spoločné projekty ministerstiev obrany schvaľovať už v októbri na spoločnom zasadnutí slovenskej a českej vlády .
Dosluhujúce stroje
Naša armáda lieta na dvanástich stíhačkách ruskej výroby MIG-29. Po rekonštrukcii v roku 2004 odhadovali ich životnosť na desať až 15 rokov. Česká armáda má 14 stíhačiek Jas-39 Gripen. Ich prenájom sa skončí v roku 2014 a bude hľadať ich nástupcu. Minister Ľubomír Galko z SaS upozornil, že do projektu nemôžeme ísť so starými lietadlami.
Armádny MIG
- slovenská armáda vlastní 12 stíhačiek MIG29,
- desať jednomiestnych, dve dvojmiestne,
- modernizácia sa začala v roku 2004, digitálnu kamufláž dostali v roku 2007
O spoluprácu pri obrane nášho vzdušného priestoru sa podľa informácií SME zaujímali aj Rakúšania a Maďari. Naša armáda uprednostňuje Česko.
Zdržanlivý postoj Prahy sa u nás prezentuje ako politická opatrnosť. Debata už nie je o tom, či spolupráca bude, ale o tom, ako bude vyzerať, hovorí zdroj blízky vyjednávaniam.
Spolupráca sa má týkať letectva, logistiky, výcviku a vzdelávania. Ministerstvo obrany zatiaľ podrobnosti tají s tým, že prebieha pracovná fáza, zdržanlivo sa včera vyjadrilo aj české ministerstvo.
V českej Bielej knihe armády je Slovensko strategickým partnerom. „Nedá sa čakať, že po niekoľkých mesiacoch tu spadne z neba nejaká spoločná schopnosť. Je to skôr maratón,“ povedal pri nedávnej návšteve u nás Jiří Šedivý, štátny tajomník českého ministerstva obrany.
Podobné projekty vo svete fungujú. „Holanďania a Belgičania majú vojnové loďstvo, ktoré vlastní každá krajina separátne. Spolu si kúpili lode, majú spoločný výcvik a údržbu,“ povedal Tomáš Valášek, bezpečnostný expert a poradca ministra Galka.
Spoločné projekty
Mnohé krajiny so stíhačkami F-16 spoločne cvičia pilotov. Projekt spoločnej jednotky Francúzska a Nemecka sa však nevydaril.
„Nie je partner ako partner, s Českom máme spoločnú nielen históriu. Nemám dôvod si myslieť, že z tých rokovaní nič nevzíde, sme predsa najlogickejšími a najvhodnejšími partnermi,“ hovorí Valášek. Usporiť sa tak podľa neho dá.
Projektu naopak neverí český vojenský analytik Andor Šándor. „K spoločným jednotkám som skeptický. Už sa to skúšalo a nefungovalo to.“ Spoločná brigáda v úplnej tichosti skončila v roku 2005, mala pripravovať vojakov do zahraničných misií.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
