Tanečník Miguel Sumaria: Argentínske tango stojí na objatí

Pravé argentínske tango nie sú len kroky. LUIS MIGUEL SUMARIA SAAVEDRA, ktorý poskytuje lekcie aj v Bratislave, vidí v tangu filozofiu, dialóg, slobodu. Alebo ako vraví: muž a žena sa objímu, spolu kráčajú a uvidíme, čo sa stane.

Na webovej stránke tanečnej školy vo vašom profile čítame: anarchista, taoista, fanúšik hardrocku. Ako ste sa dostali k tangu?

Pochádzam z Argentíny, z vnútrozemia, sochárstvo som študoval v argentínskej Cordobe. V škole som vstrebával rôzne informácie o umení, anarchizme, socializme a mnohých filozofických smeroch. Zaujali ma niektoré utopistické koncepty. Pracoval som s grafikou a sochou a môj profesor sa ma raz pýtal, prečo sa neorientujem na čínske umenie. Tak som objavil čínsku maľbu a zoznámil sa s taoizmom. Je to spôsob myslenia, v ktorom som sa našiel, s jeho princípmi sa môžem stotožniť.

Tango a tao nejako súvisia?

Budete sa čudovať, ale áno. Ak ide o tango, to som mal už v rodine, môj otec bol dedinským učiteľom tanca. No mňa ako mládežníka tango nezaujalo. Zdalo sa mi príliš smutné.

Myslíte v porovnaní s hardrockom?

Samozrejme, ako mladí sme počúvali heavy metal, rock. Moja srdcová záležitosť bola Redondos De Ricota, nezávislá rocková kapela, ktorá je v Argentíne kultom. Ich texty boli trochu tangové, spievali o dedine, ulici, láske a, samozrejme, o drogách (smiech). Neskôr som prišiel do Buenos Aires a spoznal priateľov, ktorí ma pozvali do sveta tanga. Začal som navštevovať tančiarne - milongy, a snažil sa porozumieť tangu, ktoré ma priťahovalo.

Čím?

Veľmi sa mi páčilo, že aj uznávaní majstri tancovali veľmi jednoducho. A videl som páry, ktoré tancovali s ohromným zaujatím, hoci mali osemdesiat rokov. Keďže Buenos Aires žije najmä v noci, tance sú tam až nekonečné. V tom je tango podobné rocku.

obr_1.jpg

Tango v niečom pripomína rock, hovorí Miguel Sumaria, ktorý
sa k tancu dostal ako fanúšik tvrdého rocku a heavy metalu

Vrstovníci tiež namiesto nočných klubov vymetali ľudové tančiarne?

Buenos Aires je obrovské mesto, ktoré má desať miliónov obyvateľov. A z nich desať percent, aj veľa mladých, tancuje tango. Pravda však je, že keď som začínal, mladých tanečníkov bolo podstatne menej. Celosvetovou módou je tango až v posledných rokoch, najmä po roku 2009, odkedy je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Mladí hrajú v orchestroch, miešajú tango s elektronickou hudbou, folklórom, modernými tancami. A to je skvelé.

Ešte v šesťdesiatych rokoch bolo tango na ústupe, málokto čakal, že sa vráti. Čím je tento tanec taký životaschopný?

Niekedy sa môže zdať, že upadá, ale tango nikdy nezanikne. Mám veľké šťastie, že som mohol stretnúť a učiť sa od majstrov, ktorí sa o to pričinili. Spočiatku som poznal mnoho profesionálnych tanečníkov, ktorí učili kroky a nič iné. Okolo roku 2006 som však spoznal Rodolfa a Gloriu Dinzelovcov, ktorí majú v Buenos Aires štúdio – univerzitu tanga. Tam som zistil, že tango nie je iba pohyb a kroky, ale aj filozofia. Tri roky som sa učil o dejinách tanga, štýloch, tangových filmoch, hudbe, poézii. A vrátim sa k tomu, prečo tango prežije. Po prvé preto, že je to tanec, ktorý sa zrodil na ulici, a po druhé preto, lebo jeho princípom je objatie. Muž so ženou sa objímu a vytvoria pár.

Objatie však nachádzame v mnohých iných tancoch. V čom je tango iné?

V argentínskom tangu nie je medzera medzi telom muža a ženy. Vždy, aj vtedy, keď sa tanečníci odtiahnu, zostávajú pri sebe, tvárami, telami, v symbolickom priestore tanga. Druhým hlavným rozdielom je improvizácia. V tangu, na rozdiel od iných tancov, nemáte kroky, s ktorými pracujete a opakujete určité sekvencie. Tango nemá choreografiu, každý tanec je veľkou improvizáciou, v ktorej sa nič neopakuje. Princíp je: objať sa, kráčať a - ako hovorí môj majster – uvidíme, čo sa stane. V tom sa argentínske tango líši od iných tancov, ale aj od tanga, ako ho tancujú v Európe.

Predstavme si, že začínam s tangom. Aby som dokázal s ľahkosťou improvizovať, nečaká ma najprv dril, presné kroky, zvládnutie techniky?

Iste, čaká. Na to slúži pedagogická stratégia. Prvá vec je porozumieť tomu, ako sa mení hmotnosť tela. To, že prenášame hmotnosť z jednej nohy na druhú, nám vlastne dáva možnosť chodiť. Ďalšia vec je základný krok tanga a čo je zaujímavé, s ním v tangu dokážete všetko. Naučíte sa niekoľko figúr, ktoré môžete nekonečným spôsobom kombinovať.

obr_2.jpg

Stále cestuje a po svete popularizuje argentínske tango. S tanečníčkou
Terezou Schwarzovou (na snímke) vedú kurzy v Tango Clube - tanečnom
klube Granada na bratislavských Palisádach

Začiatočník aj pokročilý majú teda rovnako jednoduchý „tanečný slovník“?

Presne tak. Ak máte v krvi techniku, dokážete vytvoriť neobmedzené množstvo tanečných kombinácií. Veľmi zaujímavé na tom je, že to robíte bez toho, aby ste nad tým rozmýšľali. Najzaujímavejšie momenty tanga sú, keď začnete tancovať a zrazu sa dejú celkom nečakané veci. To je to, čo ľudia hľadajú, potom sú šťastní, a preto tango milujú. Stane sa, že niekto netancuje kroky presne, ako sa majú, no vnútorným nadšením v prejave predstihne tanečníka s dokonalou technikou. Aj ja som v začiatkom na milonge vídal ľudí a domnieval sa, že tancujú chybne. Neskôr som pochopil, že oni tancujú srdcom. Možno vyzerali smiešne, ale tanec prežívali naplno. Sústredili sa jeden na druhého, akoby neexistovalo nič iné.

Za aký čas sa dajú zvládnuť základy?

To je, samozrejme, individuálne.

Približne v priemere?

Tri mesiace sú priemer. Niektorým to ide ľahšie, iným to trvá, hoci chápu princíp. Musia sa naučiť dostať vášeň z hlavy do nôh.

Ako sa tanečníci bez pravidiel zladia a vyhýbajú chaosu?

V tangu fungujú neverbálne pohybové kódy, ktoré sa prenášajú objatím. Muž pri tanci ponúka nejakú možnosť a záleží na žene, na jej tanečných skúsenostiach, či ju prijme.

Platí, že v tangu ženu vedie muž?

Je to päťdesiat na päťdesiat. Akurát platí, že muž takmer celý čas tancuje smerom vpred a žena má neľahkú úlohu tancovať vzad. Muž preto na to berie ohľad a pozýva ženu do pohybu veľmi jemne. Žena má svoju dynamiku, prijíma ponúkaný pohyb a tanec sa stáva dialógom, čo je veľmi zaujímavé a pekné. Zlé tango je, ak muž celý čas tancuje po svojom a žena je preňho bábkou, ktorej nedá priestor.

Tango, podľa historikov, pritom vzniklo v nevestincoch. To nás vedie k pôvodnému vzťahu prostitútka – zákazník, ktorý asi nebol úplne rovnocenný.

Aj z antických prameňov poznáme tance vo verejných domoch. Keď koncom 19. storočia tango vznikalo v Montevideu a Buenos Aires, prostitútky erotickým tancom lákali mužov do kabaretov. Za to dostávali žetóny - percentá zo zárobku. Samozrejme, s tancom to nemalo až tak veľa spoločné. Väčšina prostitútok nevedela dobre tancovať a muži zase často nemali záujem o tanec, iba o milovanie. No tango sa okrem nevestincov zrodilo aj inde, v činžiakoch pre chudobných – conventillos. Bývalo tam veľa rodín rôzneho pôvodu, ktoré využívali spoločné spoločenské priestory. Tam sa zabávali a tancovali tango.

Čo bolo prvé? Tango ako hudba alebo tanec?

Tanec. Tango vzniklo na Rio de la Plata zo zmesi Európanov, pôvodných obyvateľov Argentíny - gaučov a černochov z Afriky. Mazúrka, valčík či polka sa miešali a tancovali na spôsob tanga. Do toho sa hudobníci prispôsobili tancu a vzniklo tango ako hudba.

obr_3.jpg

Tango môžete študovať aj na univerzite. Gloria
a Rodolfo Dinzelovci ju založili v Buenos Aires,
aby rozvíjali metódu založenú na objatí

Vraví sa, že tangom doma vyššie vrstvy pohŕdali. Aby ho prijali, muselo najprv zabodovať v parížskych salónoch a vrátiť sa do Argentíny okľukou.

Tango spočiatku tancovali iba chudobní, o čom svedčí aj to, že sa tancuje na blízko, nie naširoko od seba ako tance vyšších vrstiev. Najprv tango nebolo ani príliš rozšírené. Do povedomia ho dostal spevák a herec Carlos Gardel, ktorý cestoval do Paríža, tango vyviezol a s ním sa aj vrátilo do Argentíny. A až vtedy ho prijala stredná a vysoká trieda. Hovoríme o tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď tango zažívalo rozmach. Objavilo sa veľa muzikantov, básnikov, tanečníkov, tangové filmy, divadlo...

Čo bolo ďalej?

Koncom štyridsiatych rokov v Argentíne nastúpila vojenská diktatúra, tá, samozrejme, využívala viac vyššie ako nižšie vrstvy obyvateľov a tango potláčala. V sedemdesiatych rokoch sa tango stabilizovalo, živorilo, ale žilo. Potom opäť prišla vojenská diktatúra a tango potláčala. No medzitým sa už argentínske tango stalo fenoménom. Vzniklo tanečné predstavenie s vtedy jedinými profesionálnymi tangovými tanečníkmi a hudobníkmi, ktorí odcestovali do Paríža na štvrťročnú zmluvu. Pre veľký úspech napokon v Paríži ostali rok, hrali aj na Broadwayi, cestovali po svete. Tangu tým priniesli ohromnú popularitu. Neskôr tango povytiahol Ástor Piazollo. Tento všestranný, klasicky vzdelaný argentínsky skladateľ spájal tango s kadečím vrátane džezu a klasiky. Zato sa mu dostalo kritiky, že nerobí argentínske tango, a faktom je, že jeho hudba nebola vždy tancovateľná. On na to však hovoril: V poriadku, neskladám tango, skladám hudbu mesta Buenos Aires - a to je tango.

Hovoríme o dejinách, ale čo z toho treba ovládať, ak chcem najmä tancovať?

Je dôležité študovať archívy a poznať učiteľa pri zdroji? Z môjho pohľadu je to dôležité. Nemusí byť zlé učiť sa tango iba tancovať, no tango je niečo viac. Je to bohatý kultúrny fenomén, malý svet o sebe, ktorý zahŕňa aj hudbu, poéziu, divadlo, film. Len tak pochopíte tango ako celok. Moji majstri Dinzelovci - mimochodom, oni kedysi tancovali so slávnym predstavením, ktoré som spomínal - okrem krokov a figúr odovzdávajú skúsenosti. Napríklad, jeden deň v týždni vyhradili rozhovorom. Prídu žiaci či ktokoľvek a pýtajú sa na tango a nielen naň. Rozhovory sú vždy zaujímavé a človeka posunú. Odpovedajú paralelami z tanga, rozprávajú o sebe, príbehy, anekdoty.

obr_4.jpg

O svetovú popularitu tanga sa zaslúžili legendárni tanečníci Gloria
a Rodolfo Dinzelovci. Pri návšteve Slovenska na hrade Červený
Kameň s tanečníkom Dodom Grancom a Miguelom Sumariom

Ako je to s tanečnými partnermi? Je ich dobré striedať alebo tancovať dlhodobo s jedným? A čo rovnakí partneri v tanci aj v živote?

To je veľmi zaujímavá téma. Ideál je mať partnera na život aj na tanec. Je to potom komplexnejšie. Lenže, život je zložitý a nie vždy to vychádza. Poznal som veľa tanečníkov profesionálov, ktorí boli životnými partnermi, ale potom sa rozišli.

Vy to máte ako?

Nebránim sa tancu so žiadnou ženou (smiech). V Buenos Aires mám tanečnicu, s ktorou sme žili, no už spolu nie sme. Na vystúpenia či lekcie v Bratislave, Aténach, Prahe mám vždy stále tanečníčky. A budete sa čudovať, niekedy pri tréningu tancujeme dvaja muži. V systéme Dinzel sa totiž snažíme pochopiť obidve roly, mužskú aj ženskú.

Podprahová erotika nabáda na otázku, či niekedy tango nepodporuje žiarlivosť.

Stane sa, ale profesionál musí byť zvyknutý, ak jeho partnerka tancuje s niekým iným. V ľudových tančiarňach tanga na to pamätajú nepísané kódy. Na milongách sa ľudia do tanca vyzývajú z diaľky očným kontaktom. No keď tam príde pár a začne spolu tancovať, ľudia to berú, že prišli ako partneri a nesnažia sa kontakt nadväzovať. Na to slúžia v miestnosti špeciálne zóny pre ženy a mužov, ktorí na milongu prichádzajú osamote.

Ako ste sa dostali na Slovensko?

Cez priateľov. Od roku 2006 pracujem v Buenos Aires v štúdiu Dinzel, ktoré navštevujú ľudia z celého sveta. Spoznal som skupinu, prepáčte za výraz, Čechoslovákov (smiech) a oni ma pozvali k vám. Aj predtým som mal ponuky učiť v zahraničí, no boli to skôr reči. Pred troma rokmi to kamaráti zo Slovenska zorganizovali a bleskovo kúpili letenku. Prvý raz som prišiel na dva mesiace, vlani na tri. V Bratislave sme vytvorili tanečné centrum, pobočku štúdia Dinzel, minulý rok prišiel na návštevu aj majster Rodolfo a Gloria.

Záujem o tango u nás rastie, nie je to len krátkodobý boom?

Z môjho pohľadu je Bratislava najväčšie centrum tanga z okolitých krajín. Na svoje rozmery má v zásade veľkú základňu tanečníkov. V Prahe či vo Viedni majú samozrejme omnoho viac milong, no mnohí tam tancujú tango nuovo, populárny štýl, kde ide skôr o kroky. V Bratislave naopak cítim, že ľudia sú viac spojení s hudbou, snažia sa ju precítiť. Dnes som sa vrátil z Holandska, kam som odniesol informácie o našej škole. Mnohým sa workshop páčil a chceli začať s tangom, no vraveli, že je pre nich zložité cestovať do Argentíny. Tak im hovorím, choďte do Bratislavy, systém Dinzel učíme aj tam.

Luis Miguel Sumaria Saavedra (1962)

Tanečník a učiteľ tanga, výtvarník, taoista a priaznivec hardrocku. Narodil sa v Argentíne, vyrastal a študoval výtvarné umenie v argentínskej Cordobe. Tango ho oslovilo, keď sa presťahoval do Buenos Aires. Začal sa učiť od legendárnych tanečníkov, a najmä, zoznámil sa s Rodolfom a Gloriou Dinzelovcami a ich školou, ktorá vyučuje tango založené na dialógu a objatí. Dnes je jeho asistentom, vedie kurzy tanga v Argentíne aj v zahraničí. Pôsobí aj na Slovensku, v Česku, Grécku.

obr_5.jpg

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 326
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 224
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 258
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 173
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 965
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 221
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 024
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 587
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 861
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 571

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Kotlebov galavečer v Rimavskej Sobote nebude, vyhlásil primátor

Kotlebovci chystali podujatie v deň vzniku slovenského vojnového štátu.

Zmeny vo fungovaní zdravotnej služby môžu podľa Slovak Business Agency ušetriť milióny

Úprava legislatívy má znížiť náklady malým a stredným podnikateľom vrátane živnostníkov so zamestnancami v prvej a druhej kategórii prác.

Na Slovensku študuje cudzí jazyk takmer 98 percent stredoškolákov

Najpopulárnejším cudzím jazykom je angličtina, nasleduje nemecký jazyk.

V Národnej rade otvorili výstavu fotografií zdravotne postihnutých z Auschwitzu

Cieľom je poukázať na živú hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu, s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop