BRATISLAVA. Kvalita demokracie na Slovensku sa po nástupe vlády Ivety Radičovej kontinuálne zlepšuje a v druhom polroku 2011 dosiahla úroveň, akú mala naposledy začiatkom roka 2008.
Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov projektu IVO Barometer, ktorý pripravuje Inštitút pre verejné otázky (IVO). Slovenskej demokracii udelil v druhom polroku 2011 známku 2,6.
Menšiny sa nepohli vpred
V porovnaní so štvrtým kvartálom 2010 sa celkové hodnotenie zlepšilo o 0,2 stupňa. Kvalitatívny posun nastal podľa analytikov IVO vo všetkých oblastiach s výnimkou ľudských a menšinových práv. Aj pri menšinových právach však prezident IVO Grigorij Mesežnikov „pozoruje nádejné trendy“.
Zaradil medzi ne zriadenie Rady vlády pre národnostné menšiny a ľudské práva či zvýšenú participáciu obyvateľstva pri diskusii o verejných témach.
Zlepšenie známky v oblasti ľudských práv však neumožnil prístup k riešeniu rómskej problematiky. Prekáža mu samotné používanie termínu „rómska kriminalita,“ ktoré podľa neho indikuje nerovnaké zaobchádzanie na základe etnickej príslušnosti.
„Kým toto rozlišovanie bude pretrvávať, naše hodnotenie bude veľmi kritické,“ podčiarkol Mesežnikov. V oblasti ľudských práv si slovenská demokracia vyslúžila od IVO hodnotenie 2,75.
Kritizovali prezidenta
V oblasti „demokratické inštitúcie a právny štát“ si Slovensko zlepšilo rating o 0,25 stupňa na 2,5. Výraznejšie zlepšenie v tejto oblasti nenastalo podľa Mesežnikova pre konfrontáciu štátnych inštitúcií, ktorá v porovnaní s ostatným hodnotením dosiahla celoplošný rozmer.
Kým v minulosti Mesežnikov pozoroval zápas ministerstiev financií a spravodlivosti s Najvyšším súdom, dnes vníma súboj medzi vládou a parlamentom na jednej strane a prezidenta Ivana Gašparoviča a Ústavného súdu SR na strane druhej pri voľbe a menovaní generálneho prokurátora.
Vinu za nezhody medzi vrcholovými ústavnými inštitúciami Mesežnikov prikladá najmä Gašparovičovi a ústavnému súdu. „Niektoré rozhodnutia ústavného súdu sú minimálne problematické, česť výnimkám. Stanoviská štyroch sudcov zachraňujú česť tejto inštitúcie,“ povedal.
Vývoj kauzy voľby generálneho prokurátora označil za „neslýchaný“ a postoj prezidenta „mimoriadne nevhodný“. V tomto zmysle sa podľa Mesežnikova Slovensko vracia pred rok 1998, nádeja sa však, že vývoj nebude eskalovať.
Zlepšil sa vzťah k médiám
Pozitívne Mesežnikov zhodnotil vývoj v oblasti prijímania legislatívnych noriem, keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa prijíma len necelých osem percent noriem. Ocenil aj menej nepriamych novelizácií zákonov. Oblasť legislatívy dostala známku 2,25, čo predstavuje zlepšenie o 0,25 stupňa.
IVO v oblasti nezávislosti médií ocenil profesionalizáciu vzťahov politických elít a novinárov. „Namiesto otvoreného dehonestovania novinárskeho stavu a vyvíjania verbálneho a neskôr aj súdneho tlaku na médiá sa odohráva skôr v rovine názorovej výmeny vedenej prostredníctvom médií,“ píše sa v správe.
IVO pozitívne hodnotí najmä zmäkčenie tlačového zákona. Mediálnu oblasť IVO napokon ocenilo známkou 2,75, čo znamená zlepšenie o 0,25 stupňa.
Známky IVO Barometra sa pohybujú na škále 1,00 - 5,00, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav kvality demokracie.
Slovenská politika voči Orbánovi je úspešná
Slovenská politika voči Maďarsku pod vedením premiéra Viktora Orbána sa zatiaľ ukazuje ako úspešná, myslí si Martin Bútora z Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
"Slovenskej diplomacii sa darilo celkom úspešne na jednej strane nájsť oblasti spolupráce s Maďarskom a zároveň (...) získavať medzinárodnú podporu," povedal dnes ako spoluautor Správy o stave spoločnosti a demokracie za rok 2010. Pozitívne výsledky slovenskej diplomacie na medzinárodnom poli ilustroval Bútora stanoviskom Benátskej komisie, ktorá sa kriticky postavila k novému zneniu maďarskej ústavy.
V časti správy o slovenskej zahraničnej politike Bútora tvrdí, že hoci politická reprezentácia si zvolila ústretovú cestu, aj v zlepšenej atmosfére pretrvali v slovensko-maďarských vzťahoch problémy. Zaradil medzi ne predovšetkým maďarský zákon o štátnom občianstve, ktorý umožňuje získať občianstvo aj slovenským Maďarom či plánované udelenie volebného práva zahraničným Maďarom.
Bútora konštatuje, že koalícia zatiaľ nenašla zhodu na tom, ako sa vyrovnať s benevolentným prideľovaním maďarského občianstva a naďalej platí striktná norma z dielne vlády Roberta Fica, ktorá trestá občanov stratou občianstva, ak sú súčasne občanmi iného štátu.
Konflikty počas Ficovej vlády
"SR ponúkla urovnanie v podobe medzištátnej dohody, ktorá by tieto problémy riešila, maďarská strana však podľa očakávania neprejavila záujem zaoberať sa na medzinárodnej úrovni otázkou, ktorú považuje za primárne vnútropolitickú," dodáva.
Slovensko-maďarské vzťahy považuje Bútora za neuralgický bod vnútornej aj zahraničnej politiky SR. Hoci priznáva, že vzájomné nedorozumenia existovali aj pred rokom 2006, po nástupe Ficovej vlády sa podľa neho začali hromadiť konfliktné kauzy.
Zároveň pripomenul, že z napätých vzťahov neprofitovali len slovenské strany, ale aj maďarskí politici - či už v Maďarsku alebo na Slovensku. Využívanie "maďarskej karty" podľa Bútoru eskalovalo pred parlamentnými voľbami a hoci po nich sa rétorika zmenila, na výsledky ešte bude treba počkať.
Premiérku najviac mrzia neplodné diskusie
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) vidí najväčšie rezervy vládnej koalície v ich večných diskusiách. Uviedla to v rozhovore pre TASR.
Keďže dlhé roky pôsobila v akademickej sfére, má v sebe zakorenené vedenie dialógu ako hlavného nástroja na hľadanie správnej odpovede. Avšak v politike môže mať otvorená polemika aj druhú stranu interpretácie, a tou je nepokoj či chaos. Teda, že sa koaliční partneri neustále hádajú.
"To je ten negatívny efekt, ktorý ma mrzí," podotkla. Do budúcnosti si dali záväzok, a tým je vedenie dialógu vo vnútri tak, aby sa našlo čo najlepšie riešenie, avšak bez toho, aby sa tým zaťažovali občania. Premiérka verí, že sa im ho podarí naplniť. "Tu sa ešte potrebujeme naučiť nájsť hranicu," dodala.
S funkciou predsedníčky vlády prijala aj plnú zodpovednosť za rozhodnutia výkonnej moci. Ako pripomenula, svet je síce mnohofarebný, avšak tieto rozhodnutia sú čierno-biele buď áno alebo nie. "Je to množstvo menších, ale aj veľmi závažných rozhodnutí, za ktoré nesiete plnú zodpovednosť. A čím je post vyšší, tým je tá miera väčšia," porovnala svoje predchádzajúce skúsenosti s politikou a jej súčasným postavením.
Aj pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády si pravidelne kladie otázku, či pomôže vyjednávanie, prehováranie, vysvetľovanie alebo buchnutie po stole s tým, že stačilo. Na otázku, či musí často búchať po stole, reagovala, že je rázna tam, kde taká skutočne má byť. "Obrazne je to buchnutie po stole, ale zasahujem zásadne a rázne, keď vidím, že sa to dostáva do rozmerov ďaleko od témy," podotkla.
Za rok v kresle premiérky ju zamrzeli reakcie niektorých občanov. Najmä na "mýty" často vyprodukované opozíciou. S nimi, ak sú posilnené aj emóciami, sa podľa nej ťažko bojuje. "Tam racio nepomôže. Toto ma mrzí. Nie som hluchá, všetko vnímam veľmi pozorne," konštatovala s tým, že ozývať sa na niektoré vyjadrenia politických oponentov je asi zbytočné, lebo si opakujú svoje stále dokola. Takým je napríklad kritika predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý pravidelne pripomína jej vyhlásenie, že súčasná vláda nebude privatizovať. "Čo som, samozrejme, takto nepovedala," uzavrela Radičová.
tasr
