La Stampa: Slovensko spravilo gigantické kroky k EÚ
Turín/Miláno 10. júla (TASR) - Európa potrebuje dušu, potrebuje
duchovnú dimenziu. Potrebuje znovu objaviť spoločné kresťanské
korene, pretože nie je a nemôže byť spojená len ekonomicky
a politicky.
Práve o týchto myšlienkach diskutoval taliansky prezident Carlo
Azeglio Ciampi ešte pri nedeľňajšom obede s pápežom Jánom Pavlom II.
vo Vatikáne, pričom v utorok z nej spravil leitmotív svojej
oficiálnej dvojdňovej návštevy Slovenska, píše dnešné vydanie
talianskeho denníka La Stampa.
Otvorenie sa východných krajín Západu a celej Európe nepovažuje
taliansky prezident iba za samotný akt rozširovania Európy. "Je to
spojenie národov, ktoré majú spoločné morálne a duchovné hodnoty,"
uviedol Ciampi počas utorkových rozhovorov so svojim slovenským
partnerom Rudolfom Schusterom.
Turínsky denník v tejto súvislosti pripomína, že práve
Slovensko v týchto rokoch urobilo gigantické kroky vedúce k vstupu do
Európskej únie v roku 2004 a k vstupu do NATO. Malá krajina s piatimi
miliónmi obyvateľov sa stala jednou z hlavných destinácií talianskych
podnikateľov a investorov, pričom v roku 2001 Taliansko figurovalo na
prvom mieste v tabuľke najväčších zahraničných investorov, uvádza La
Stampa a zároveň dodáva, že prezident Ciampi chcel túto skutočnosť
demonštrovať tým, že si do svojho sprievodu povolal námestníka
ministra hospodárstva a financií.
Katolícke Slovensko je teraz jednou z krajín, ktoré klopú na
dvere EÚ a NATO, a hoci začalo so značným oneskorením, v súčasnosti
prekvapivo a takmer bez zastávky drží krok s ostatnými kandidátskymi
krajinami, uviedol na margo Ciampiho návštevy SR milánsky denník
Coriere della Sera. Je logické, že čím viac sa približuje lehota na
uzavretie negociácií o vstupe, tým viac Slovensko hľadí na Taliansko
ako na partnera, u ktorého hľadá podporu, dodávajú milánske noviny.
Maďarská tlač si všíma drsnú volebnú "predkampaň" v SR
Budapešť 10. júla (TASR) - Drsný tón charakterizuje predkampaň
jesenných parlamentných volieb na Slovensku. Politické strany si
posielajú odkazy prostredníctvom billboardov. Podľa dnešného vydania
maďarského denníka Magyar Nemzet si návštevník Slovenska môže
myslieť, že podľa stoviek billboardov propagujúcich strany je
uprostred volebnej kampane, ktorá by sa však v zmysle platných
slovenských zákonov mala začínať až v polovici augusta.
Diví sa aj slovenský volič, že strany, ktoré sľubujú
bezpečnosť, právny štát a poriadok, takto očividne môžu porušovať
zákon. Občan sa tiež diví, odkiaľ majú strany, najmä tie, ktoré
vznikli v posledných štyroch rokoch, toľko peňazí, aby sa takmer na
každom kilometri usmievala z billboardov tvár niektorého z ich
politikov.
Oprávnená je aj obava, že za heslami propagujúcimi zvučné
protikorupčné heslá stoja firmy a podnikatelia, ktorí počítajú s tým,
že nimi podporovaná strana sa im po získaní moci vo voľbách
"odvďačí". Znamená to, že volič si oprávnene myslí, že za
protikorupčnými heslami stoja novozbohatlíci dúfajúci v zachovanie
korupcie.
Slovenský občan - volič sa tiež diví aj nad drsným tónom, ktorý
je už teraz prítomný v predkampani. V predchádzajúcich voľbách boli
zvyknutí na útoky na Maďarov a maďarských politikov, ale teraz útočia
na seba prostredníctvom billboardov takmer všetky strany a ich
politici, píše Magyar Nemzet citujúci konkrétne príklady hesiel
billboardov.
Denník v závere konštatuje, že vo voľbách pôjde o veľa. Návrat
Vladimíra Mečiara, ktorý je neprijateľný pre západoeurópske štáty
a pre medzinárodné bezpečnostné a hospodárske organizácie, a prípadná
účasť "fašizoidnej" Slovenskej národnej strany v novej vládnej
koalícii by znamenala úplnú izoláciu Slovenska.
Tieto strany je možné poraziť iba tak, ak bude vysoká účasť
voličov vo voľbách. Priskorá kampaň a hádky síl, ktoré seba nazývajú
demokratickými, je nebezpečná, lebo odplašia voličov od účasti, a ich
protimečiarovská koalícia bude po vzájomnom hádzaní blata
nepresvedčivá, píše Magyar Nemzet.
V Dolnom Rakúsku zadržali od utorka ďalších 19 emigrantov
Viedeň 10. júla (TASR) - Ďalších 19 ilegálnych emigrantov zadržali od
utorka do dnešného dňa rakúske orgány v spolkovej krajine Dolné
Rakúsko.
Podľa dnešných informácií dolnorakúskej polície prisťahovalci
pochádzali z piatich rozličných krajín a prekročili ilegálnym
spôsobom slovensko-rakúsku a česko-rakúsku zelenú hranicu.
Príslušníkom rakúskej armády a pohraničnej polície podarilo chytiť
deväť osôb z Arménska, štyri z Nepálu, štyri z Moldavska a po jednom
zo Sudánu a Azerbajdžanu.
Rakúske orgány utečencov zaistili v okresoch Gmünd, Bruck a.d.
Leitha a Gänserndorf. Prevádzačov sa opäť nepodarilo zadržať.
Giscard: Konvent potrebuje počuť názory mladých, pretože im patrí
budúcnosť
Brusel 10. júla (TASR) - Vyše 200 mladých ľudí z členských
a kandidátskych krajín EÚ vrátane Slovenska začalo dnes v Bruseli
diskutovať o budúcnosti Európy. Konvent mládeže v priestoroch
Európskeho parlamentu slávnostne otvoril predseda európskeho Konventu
o budúcnosti EÚ Valéry Giscard dďEstaing.
"Dostali sme za úlohu povedať, ako by mala Európa vyzerať
v budúcnosti. Sme si vedomí, že budujeme Európu najmä pre vás. Vy ste
budúcnosť Európy, vy budete v budúcej Európe žiť a pracovať. Je preto
nevyhnutné, aby sme počúvali aj názory a myšlienky Európanov roku
2020," vyhlásil v úvodnom prejave Giscard.
Hoci Európske spoločenstvo a neskôr Európska únia dosiahli
podľa neho počas svojej vyše 50-ročnej histórie množstvo úspechov
a zabezpečili časti kontinentu mier a stabilitu, Európa a svet sa
zmenili a zmeniť sa preto musí aj EÚ.
"Keďže rodina sa rozširuje, musíme prispôsobiť inštitúcie,
urobiť ich zrozumiteľnejšie, efektívnejšie a demokratickejšie. To je
prvou úlohou Konventu," povedal mladým Giscard.
Druhou úlohou je definovať postavenie Európy vo svete. "Ak
Európa má čo povedať a čo ponúknuť v oblasti tolerancie, slobody
a solidarity, musí na medzinárodnej scéne hovoriť jedným hlasom,"
vyhlásil bývalý francúzsky prezident.
Konvent podľa neho potrebuje "čerstvé nápady a slobodné
myslenie" mladých. "Očakávame od vás, že budete vyjadrovať svoje
osobné názory, o ktorých ste presvedčení, nie známe frázy. Čo čakáte
od Európy? Aká by mala byť úloha EÚ, členských štátov, regionálnych
orgánov? Akých chýb sa musí únia zbaviť a akým sa vyhnúť? Aké miesto
by mala mať vo svete?," naznačil Giscard, o čom by mali mladí
Európania diskutovať.
Konvent mládeže bude od dnes pripravovať návrhy, ako zlepšiť
a zjednodušiť fungovanie EÚ, zjednodušiť jej zmluvy, priblížiť ju
občanom, posilniť jej demokratickú legitimitu, transparentnosť
i postavenie vo svete. V piatok predložia mladí Európania svoje
nápady na plenárnom zasadnutí riadneho Konventu o budúcnosti EÚ.
Zhromaždenie mladých má rovnaké zloženie ako "veľký" konvent
- za každú krajinu sú v ňom zástupcovia vlády a národného parlamentu,
svojich členov menovali aj Európsky parlament a Európska komisia.
Náhradníci majú však rovnocenné postavenie ako riadni členovia, preto
je v konvente mladých až 210 členov oproti 105 v riadnom konvente.
Slovensko zastupujú šiesti mladí ľudia. Vláda vyslala do
konventu Imricha Martoňa a Lenku Plavuchovú, svojich zástupcov
nominovali aj slovenskí poslanci: Pavol Hamžík Katarínu Zatrochovú,
Irena Belohorská Alexandra Rozina, František Šebej Martina Hanusa
a Oľga Keltošová Miroslava Mjartuša.
Práca konventu mládeže prebieha okrem pléna v troch pracovných
skupinách. Prvá sa bude zaoberať úlohami a víziami EÚ, druhá
demokraciou, inštitučným rámcom a kompetenciami v rámci EÚ a tretia
úlohou Európy v globalizovanom svete.
Rumunsko bude v RE iniciovať zrušenie platnosti krajanského zákona
Bukurešť 10. júla (TASR) - Rumunsko bude na pôde Rady Európy (RE)
naďalej iniciovať zrušenie platnosti maďarského krajanského zákona.
O tomto vyhlásení koaličného senátora Gheorgheho Prisacaruho
informuje dnešná rumunská tlač.
Podľa slov politika najintenzívnejší odpor realizácii zákona
v súčasnosti kladú slovenskí zákonodarcovia, pretože "Maďarská
republika odmietla rokovať so Slovenskom o úprave zákona a o uzavretí
podobného vyhlásenia, aké podpísala s Rumunskom".
Prisacaru ďalej údajne vyhlásil, že nová maďarská delegácia
v RE zaujme pravdepodobne "podstatne útočnejší postoj", čoho
príkladom je vraj odloženie diskusie o správe Erica Jürgensa na
jesenné zasadanie Parlamentného zhromaždenia RE. Rumunský senátor
v tejto súvislosti pripomenul kritiku holandského spravodajcu a jeho
požiadavku, aby maďarský parlament zákon stiahol.
V správe, ktorú rumunská a slovenská delegácia bránili, kým
maďarská kritizovala, dôjde k istým zmenám. Je však zrejmé, že vláda
Maďarskej republiky je zainteresovaná na odložení diskusie, pretože
v súčasnosti musí čeliť iným problémom, povedal rumunský senátor.
Podľa jeho názoru sa v súlade s bilaterálnou deklaráciou malo
už od 1. júla začať s úpravou zákona tak, aby v ňom nefigurovali
žiadne diskriminačné prvky alebo prvky exteritoriality
Kwasniewski chce v USA lobovať za rozšírenie NATO na východ
Varšava 10. júla (TASR) - Poľský prezident Aleksander Kwasniewski
chce počas blížiacej sa návštevy v USA lobovať za rozširovanie NATO
na východ a prílev nových investícií.
Kwasniewského návšteva v USA sa koná pred novembrovým summitom
NATO v Prahe, kde aliancia - podľa pozorovateľov - udelí pozvánky na
vstup najviac siedmim z desiatich kandidátskych krajín.
Vo Washingtone chce Kwasniewski získať podporu pre jeho
najnovšiu iniciatívu o spolupráci bývalých komunistických krajín.
"Tento plán má za cieľ vstup všetkých štátov tejto oblasti do NATO
a EÚ. Poľsko v regióne prechováva najsilnejšiu podporu pre vstup
nových členov a chceli by sme mať podporu zo strany USA," uviedol
jeden z poradcov.
V novembri na pražskom summite sa o vstup do NATO bude uchádzať
Lotyšsko, Litva, Estónsko, Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko,
Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko. Záujem o členstvo
v aliancii v ostatnom čase prejavila aj Ukrajina. Poľsko je členom
NATO od roku 1999, spolu s Českom a Maďarskom.
Americký prezident George W. Bush pozval poľského partnera do
USA minulý rok, keď počas návštevy vo Varšave ocenil pokrok Poľska
v oblasti demokracie.
Súčasťou budúcotýždňových rokovaní by mal byť aj poľský tender
na nákup bojovej leteckej techniky za 3,5 miliardy dolárov, na ktorom
sa zúčastňuje aj jedna z amerických spoločností.
Podľa nemenovaného poľského časopisu Kwasniewski chce vo
Washingtone hľadať podporu pre svoje údajné ambície stať sa
generálnym tajomníkom NATO po skončení prezidentského mandátu v roku
2005.
