Bratislava 11. júla (TASR) - Na odškodnenie židovských obetí holokaustu by mala slovenská vláda ešte v tomto volebnom období vyčleniť približne 300 miliónov korún.
Z tejto sumy uvoľní sto miliónov na odškodnenie fyzických osôb a zvyšných dvesto miliónov vloží do tzv. Nadačného fondu, z ktorého výnosov sa bude financovať záchrana židovských kultúrnych a náboženských pamiatok, vrátane projektov sociálnej a zdravotnej starostlivosti o členov židovskej komunity.
Vyplácanie odškodnenia a použitie výnosov z fondu by určoval Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO), ktorý považuje vláda za oficiálneho reprezentanta židovskej komunity na Slovensku.
Ide však zatiaľ len o návrh vicepremiéra Pála Csákyho, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vláda by ho mala prerokovať v polovici augusta a Csáky je presvedčený, že s návrhom tzv. čiastkového odškodnenia vysloví súhlas. "Som si istý, že vláda to schváli. V tejto chvíli rokujeme o tom, v akej forme," zdôraznil v rozhovore pre TASR.
Dzurindov kabinet sa zaoberal možnosťami odškodnenia Židov už v auguste minulého roku a v máji tohto roku a v oboch prípadoch deklaroval vôľu riešiť tento problém. V máji súčasne poveril Csákyho, aby vypracoval mechanizmus odškodnenia spolu s časovým harmonogramom.
Realizácia odškodnenia bude rozložená na tri roky. Prvá čiastka, spomínaných tristo miliónov, by mohla byť podľa Csákyho financovaná zo Všeobecnej pokladničnej správy.
ÚZŽNO navrhoval vyčleniť 10 percent z 25 miliárd korún, ktoré predstavujú hodnotu arizovaného židovského majetku v dnešnej mene, pretože úplná reštitúcia by nebola možná.
Židovskej komunite na Slovensku sa po roku 1989 naskytla možnosť uchádzať sa o odškodnenie alebo iný druh satisfakcie za zločiny a krivdy, ktoré boli na nej spáchané počas nacistického aj komunistického režimu. Jedným z už prijatých právnych nástrojov je zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov. Účinnosť tohto zákona však zaniká 30. novembra 2002 a okrem toho zákon rieši čiastočné odškodnenie za perzekúcie, ale nie za majetkovú ujmu.
Vojnový slovenský štát siahol prostredníctvom prijatých zákonov na osobné a majetkové práva svojich obyvateľov židovského pôvodu. Vtedajšia legislatíva umožňovala okrem deportácií Židov do nacistických koncentračných táborov, kde boli v prevažnej väčšine zavraždení, aj násilné odňatie ich majetku a jeho arizáciu. Na arizácie židovského majetku z rokov 1939 až 1945 nadviazal aj komunistický režim po roku 1948. Časť majetku v držbe občanov židovského pôvodu po oslobodení a obnovení ČSR v roku 1945 bola v rámci znárodňovania súkromného majetku na základe Ústavy ČSR znovu znárodnená a prešla pod správu štátu.
