BRATISLAVA. Slovenskí extrémisti sú podľa polície pod prísnym dohľadom. „Neustále ich monitorujeme,“ tvrdí policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Za najväčší problém sa považuje ich netolerantný postoj k menšinám.
„Špeciálne k príslušníkom rómskej národnostnej menšiny a cudzincom s rozdielnou farbou pleti,“ píše sa v Koncepcii boja proti extrémizmu na roky 2011 až 2014, ktorú začiatkom júna schválila vláda.
Spišiak včera nechcel komentovať, či Rómovia patria medzi najohrozenejšiu skupinu.
Prípadom, aký sa udial v Nórsku, podľa Spišiaka nemožno zabrániť. „U nás je pár miliónov ľudí, každému z nich niekedy môže niečo ublížiť v mysli a ide a strieľa.“
Masový vrah z Nórska nemusel podľa Spišiaka zastreliť desiatky ľudí len preto, že bol ovplyvnený pravicovým extrémizmom. „Nie je isté, či paľbu páchal s extrémistickými pohnútkami, alebo sa mu poplietli myšlienky v hlave,“ myslí si šéf polície.
Utajovanie je nutnosťou
Spišiak odmietol povedať, ako prívržencov extrémizmu sledujú. „Minulo by sa to účinku.“
Ministerstvo vnútra informovalo, že hraničná a cudzinecká polícia po útokoch v Nórsku prijala potrebné opatrenia. „Nedajú sa konkretizovať,“ povedal hovorca Gábor Grendel. Viac neprezradí ani Slovenská informačná služba.
Rýchlosť rozhoduje
Ako rýchlo dokážu policajti zasiahnuť proti šialenému strelcovi, je podľa Spišiaka rozhodujúce.
„Vlani v priebehu pár minút spacifikovali vraha z Devínskej Novej Vsi. Ak by neboli rýchli, obetí mohlo byť viac.“ Ľubomír Harman, ktorý strieľal v panelákovom byte a po ulici, usmrtil siedmich ľudí.
Polícia odhaduje, že na Slovensku je zhruba dvetisíc extrémistov. Za extrémistické trestné činy vlani odsúdili 55 ľudí.
Odborník na terorizmus JOZEF KLAVEC z Univerzity Komenského hovorí o zlyhaní tajných služieb.
Dá sa bojovať proti vyčíňaniu, ktorého obeťou sa teraz stalo Nórsko?
„Do určitej miery áno. Dajú sa odhaliť akcie, na ktorých pracuje viac členov skupiny. Aj nórsky masový vrah sa musel na svoj čin pripravovať dlhšie, ak sa naozaj podieľal na výbuchu v Osle. Výbušniny musel pripraviť a rozmiestniť.“
Zlyhali teda bezpečnostné zložky štátu?
„Samozrejme. Je nutné, aby spravodajské služby sledovali závadové skupiny a osoby. Aj keď sa ničomu nedá na sto percent zabrániť, to by sa musela liberálna demokracia zmeniť na totalitný režim.“
Anders Behring Breivik bol prívržencom pravicového extrémizmu. Čím je nebezpečný?
„Sú podobní ľavicovým extrémistom a radikálnym islamistom. Určitej skupine ľudí pripisujú zodpovednosť za všetky problémy, ktoré spoločnosť postihujú. Ide o sústredenie nenávisti a zloby na vybranú skupinu, či už etnikum, politickú stranu a podobne.“
Ktorá skupina je na Slovensku riziková?
„Napríklad prívrženci Slovenskej pospolitosti. Najväčšou hrozbou, kde by sa mohla situácia radikalizovať, je rómska problematika. Okolo nej sa v strednej Európe získava politický kapitál.“
