BRATISLAVA. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, poslanec KDH a ústavný právnik Radoslav Procházka by sa na prípadnom referende o slovenčine, ktoré iniciuje opozičná SNS, zúčastnil. Potvrdil to dnes pre TASR s tým, že doposiaľ sa až na výnimku jedného zmareného plebiscitu zúčastnil na každom referende. Tento demokratický inštitút totiž považuje za veľmi dôležitý nástroj.
Národniari chcú v referende položiť voličom otázku, či sú za to, aby sa na celom území Slovenska používal v úradnom styku výlučne slovenský jazyk. Podľa viacerých vyjadrení však môže byť takéto referendum v rozpore s ústavou, keďže tá zakazuje, aby predmetom referendových otázok boli okrem iného základné práva a slobody.
"Práve preto, že je to sporná otázka, tak si myslím, že je to ideálna príležitosť pre pána prezidenta obrátiť sa na Ústavný súd (ÚS) SR s otázkou, či sa takéto referendum môže konať, alebo nie," povedal Procházka. Podotkol, že ak to Ivan Gašparovič neurobí, ÚS bez podnetu konať nezačne.
Ďalší člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) zatiaľ nevedel povedať, či by na takéto referendum šiel. "Viem si predstaviť, že budem v Ústrednej referendovej komisii, keďže som bol v každej," uviedol. To, či by sa mal prezident obrátiť s referendovou otázkou na ÚS, komentovať nechcel. "Ak sa obráti, je to jeho právo, budem to rešpektovať," uzavrel.
Prvý podpredseda SNS Andrej Danko dnes TASR potvrdil, že zbieranie podpisov na vyhlásenie referenda, ktorých národniari potrebujú aspoň 350.000, úspešne pokračuje ďalej. "Máme už zhruba polovicu. Čísla dáme von koncom augusta, potom sa začne druhá vlna zbierania. Je snaha, aby sme to na jeseň mali za sebou," avizoval.
Na otázku, či budú národniari k vyhlásenému referendu chystať aj špeciálnu kampaň, Danko odvetil, že v nejakej forme ju robia priebežne. "Život nám dáva za pravdu podľa udalostí, ktoré sa dejú v Maďarsku. Určite to podporíme všetkými prostriedkami, no my sme túto podpisovú akciu nesilili žiadnymi kampaňami a napriek tomu máme už toľko podpisov," vysvetlil. Danko však priznal, že získať podpis je iné, ako dostať voliča k urne. "Budeme to riešiť," deklaroval.
Na margo ústavnosti referendovej otázky poznamenal, že žiadne právo nemôže ísť pri svojom výkone na úkor Slovákov. "Žiadne právo národnostnej menšiny nemôže potláčať základné právo a myslím si, že niet väčšieho práva, ako to, aby sa Slovák na úradoch dorozumieval svojím jazykom. Máme k tomu svoje výklady, ktoré vieme poskytnúť aj prezidentovi a dať patričnú argumentáciu zákonnosti referenda. Z môjho pohľadu je referendum ústavne čisté a bytostne dôležité pre Slovensko," uzavrel.
Ústava SR v článku 34 okrem iného hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Najvyšší zákon štátu zároveň dodáva, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
Petičnú akciu k vypísaniu referenda spustila SNS 11. apríla v Nových Zámkoch. Ako prvý sa podpísal predseda strany Ján Slota. Vtedy vyhlásil, že najvyšším zákonom tohto štátu je vôľa jeho štátotvorného národa. "Doma nech si snehuliaci rozprávajú po snehulkovsky, no v úradnom styku by mal každý občan hovoriť štátnym jazykom, po slovensky," konštatoval.
