KOŠICE. Slovensko má okamžite ukončiť rokovania s Maďarskom a uzákoniť hranice svojho tokajského regiónu v rozsahu katastrov siedmich východoslovenských obcí. Výzvu premiérke Ivete Radičovej z SDKÚ a predsedom koaličných strán doteraz podpísalo na juhovýchodnom Slovensku 1200 ľudí.
Hárky včera priniesol na Úrad vlády a sekretariáty SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd predseda Tokajského združenia Pavel Eftimov. „V minulosti bolo zvykom, že na všetkých bilaterálnych rokovaniach s maďarskou stranou sa zúčastňovali aj zástupcovia vlastníkov pôdy, pestovatelia a výrobcovia tokajského vína zo Slovenska. Od vlaňajšej výmeny vlády rokuje o nás, ale bez nás výlučne pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon,“ povedal.
Vinohradníci vyčítajú Simonovi z Mosta-Híd, že informácie získavajú len z médií a že ho ich názor a argumenty nezaujímajú. „Nemyslíme si, že o vlastníckych právach stoviek občanov a o ich majetku by mal rokovať a rozhodovať jeden človek, ktorý je len dočasne vo funkcii,“ hovorí Eftimov.
Simon mlčí Tokaj História
vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z piatich na svete, kde možno pestovať hrozno na prírodne sladké vína, región rozdelilo povojnové usporiadanie Európy, s Maďarskom vedieme už desaťročia spor o značku Tokaj a o výmeru pôdy, na ktorej sa môže pestovať.
Simon sa odmieta k výzve vyjadriť. Cez hovorkyňu Moniku Szabóovú odkázal, že zverejniť akékoľvek informácie pred ukončením rokovaní s Maďarskom a Európskou komisiou by mohlo byť kontraproduktívne.
Požiadavky vo výzve sú podľa hovorkyne krátkozraké a pre Slovensko nevýhodné. „Rokovania prebiehajú a budú pokračovať, sú totiž nevyhnutné a potrebné pre rozvoj celého regiónu.“
Maďarská legislatíva uzákonila pevné hranice tokajskej oblasti podľa katastrov 29 obcí, vinič na výrobu legendárneho vína s označením Tokaji tam pestujú na 12-tisíc hektároch.
U nás sú zákonom uznané len jednotlivé hony, spolu 980 hektárov. Podľa neoficiálnych informácií Simon je náchylný ustúpiť požiadavkám maďarskej strany a znížiť výmeru na 565,2 hektára.
Chcú mať istotu „Výzva nie je namierená proti niekomu, nechceme vyvolávať ďalší konflikt. Chceme len dosiahnuť rovnaký právny stav ako v Maďarsku, kde sa hranice tokajskej oblasti nemenia,“ tvrdí predsedníčka Združenia malých pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína Magda Haburová.
„Stále sa rokuje, ale nikto z nás nevie, o čom,“ hovorí pestovateľ a výrobca vína Jaroslav Ostrožovič. „Nechápem, ako môžu byť rokovania a informácie o Tokaji tajné, keď platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám.“
Obavy má aj starosta Čerhova, predseda Združenia tokajských obcí Pavol Balogh. „Nemôžeme súhlasiť, aby výmera tokajských vinohradov na našom území bola ešte menšia ako v súčasnosti,“ hovorí. „Ťažko by som vysvetlil, prečo na jednom kopci má jeden vlastník tokajskú vinicu a jeho sused už nie. Vlastníci pozemkov by mali mať istotu, že ich práva budú zachované aj pre ďalšie generácie.“
Beata
Balogová
