KOŠICE. Slovensko má okamžite ukončiť rokovania s Maďarskom a uzákoniť hranice svojho tokajského regiónu v rozsahu katastrov siedmich východoslovenských obcí. Výzvu premiérke Ivete Radičovej z SDKÚ a predsedom koaličných strán doteraz podpísalo na juhovýchodnom Slovensku 1200 ľudí.
Hárky včera priniesol na Úrad vlády a sekretariáty SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd predseda Tokajského združenia Pavel Eftimov. „V minulosti bolo zvykom, že na všetkých bilaterálnych rokovaniach s maďarskou stranou sa zúčastňovali aj zástupcovia vlastníkov pôdy, pestovatelia a výrobcovia tokajského vína zo Slovenska. Od vlaňajšej výmeny vlády rokuje o nás, ale bez nás výlučne pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon,“ povedal.
Vinohradníci vyčítajú Simonovi z Mosta-Híd, že informácie získavajú len z médií a že ho ich názor a argumenty nezaujímajú. „Nemyslíme si, že o vlastníckych právach stoviek občanov a o ich majetku by mal rokovať a rozhodovať jeden človek, ktorý je len dočasne vo funkcii,“ hovorí Eftimov.
Simon mlčí Tokaj História
vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z piatich na svete, kde možno pestovať hrozno na prírodne sladké vína, región rozdelilo povojnové usporiadanie Európy, s Maďarskom vedieme už desaťročia spor o značku Tokaj a o výmeru pôdy, na ktorej sa môže pestovať.
Simon sa odmieta k výzve vyjadriť. Cez hovorkyňu Moniku Szabóovú odkázal, že zverejniť akékoľvek informácie pred ukončením rokovaní s Maďarskom a Európskou komisiou by mohlo byť kontraproduktívne.
Požiadavky vo výzve sú podľa hovorkyne krátkozraké a pre Slovensko nevýhodné. „Rokovania prebiehajú a budú pokračovať, sú totiž nevyhnutné a potrebné pre rozvoj celého regiónu.“
Maďarská legislatíva uzákonila pevné hranice tokajskej oblasti podľa katastrov 29 obcí, vinič na výrobu legendárneho vína s označením Tokaji tam pestujú na 12-tisíc hektároch.
U nás sú zákonom uznané len jednotlivé hony, spolu 980 hektárov. Podľa neoficiálnych informácií Simon je náchylný ustúpiť požiadavkám maďarskej strany a znížiť výmeru na 565,2 hektára.
Chcú mať istotu „Výzva nie je namierená proti niekomu, nechceme vyvolávať ďalší konflikt. Chceme len dosiahnuť rovnaký právny stav ako v Maďarsku, kde sa hranice tokajskej oblasti nemenia,“ tvrdí predsedníčka Združenia malých pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína Magda Haburová.
„Stále sa rokuje, ale nikto z nás nevie, o čom,“ hovorí pestovateľ a výrobca vína Jaroslav Ostrožovič. „Nechápem, ako môžu byť rokovania a informácie o Tokaji tajné, keď platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám.“
Obavy má aj starosta Čerhova, predseda Združenia tokajských obcí Pavol Balogh. „Nemôžeme súhlasiť, aby výmera tokajských vinohradov na našom území bola ešte menšia ako v súčasnosti,“ hovorí. „Ťažko by som vysvetlil, prečo na jednom kopci má jeden vlastník tokajskú vinicu a jeho sused už nie. Vlastníci pozemkov by mali mať istotu, že ich práva budú zachované aj pre ďalšie generácie.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
