BRATISLAVA. Postoj Slovenska k cudzincom a nacionalistom zaujal masového vraha z Nórska.
Anders Behring Breivik vo svojom manifeste vytvoril rebríček krajín podľa toho, či sú multikulturálne, čo je vec, ktorá mu prekáža. Slovensko podľa neho najmenej rešpektuje odlišnosti a preto ho zaradil na prvé miesto. Nepoužil hodnoverné údaje, čerpal len z Facebooku.
Pravicový extrémista za nacionalistické, teda spriaznené strany označil zrušenú Slovenskú pospolitosť, SNS aj HZDS. „Nemôžeme za to, že nás spomenul,“ tvrdí europoslanec Jaroslav Paška z SNS.
Výplody chorého mozgu
Naše problémy
Rómovia
- Od roku 1989 žiadna vláda nezabránila segregácii Rómov. Dnes žijú v osadách bez hygienických návykov. Menšina nemá politické zastúpenie, len minimum z nich má kvalitné vzdelanie.
Maďarská karta
- Najpočetnejšia menšina sa často zneužíva na vytĺkanie politického kapitálu. Spory sú aj medzi SMK a Mostom Híd, ktoré maďarskú komunitu zastupujú. Slovensko maďarské vzťahy sa vyostrili počas vlády Roberta Fica a neprospel ani nástup vlády Viktora Orbána. Napätie vyvolal aj jazykový zákon, ktorý zaviedol pokuty za používanie cudzieho jazyka.
Zdržanlivosť k imigrantom
- Prísnym azylovým pravidlám vyhovie len mizivé percento. Od roku 1993 získalo azyl len 580 z 56 199 žiadateľov. Občianstvo dostalo iba 208 ľudí.
Breivik tvrdí, že väčšine Európanov vymývajú mozog, čo mal potvrdiť jeho prieskum, ktorý si dva roky robil na Facebooku.
Sledoval, do akej miery v krajinách funguje nacionalizmus a politická korektnosť, postavenie nacionalistických strán či skupín a ako sa tam presadzuje multikulturalizmus. Vyšlo mu, že Slovensko je z tohto pohľadu najlepšou krajinou v Európe.
„Celý manifest treba brať s rezervou, lebo sú to výplody chorého mozgu.
Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci, imigranti z iných krajín,“ povedal riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií FSEV UK Jozef Bátora.
Slovensko má 90 bodov
Na Slovensku je podľa Breivika z európskych krajín najnižšia miera multikulturálnej indoktrinácie. Slovensko má 90 bodov (100 bodov znamená nenainfikovaný), Česko 80. Najhoršie je na tom s jediným bodom Nemecko, krajina s otvorenou prisťahovaleckou politikou a prísnymi zákonmi proti pravicovému extrémizmu a propagácii nacizmu.
Analytička Inštitútu pre verejné otázky Martina Sekulová hovorí, že sa nedá povedať, ktorá krajina je najmenej tolerantná voči cudzincom.
Postoj Slovákov k cudzincom sa od pádu komunizmu mení. „Tým, že ľudia začali cestovať, postupne si zvykajú na odlišnosti.“
Sekulovej slová potvrdzuje štúdia Medzinárodnej organizácie pre migráciu z roku 2009, v ktorej Michal Vašečka analyzuje postoj Slovenska k cudzincom. Ich počet začal narastať hlavne po vstupe do Európskej únie. „Počet cudzincov s povoleným pobytom z 22 108 v roku 2004 narástol na 52 706 v roku 2008,“ uvádza.
Počet cudzincov je však podľa Vašečku stále nízky. Od roku 1993 prišlo vyše 56tisíc žiadostí o udelenie azylu, štát vyhovel iba 580 žiadateľom.
Splnomocnenec vlády pre rómsku menšinu Miroslav Pollák si myslí, že väčšinové obyvateľstvo má najväčší problém s Rómami. „Napätie ešte prehĺbila kríza. Aj vzhľadom na finančné možnosti sa vytráca chuť podieľať sa na odstraňovaní ich problémov.“
Čítajte komentáre
- Breivikov zoznam je dôkazom, že to mal poriadne popletené, píše Matúš Kostolný
- Útokom si len vynucoval pozornosť, komentuje Peter Morvay
- Vrah nie je bojovníkom za nejakú tajomnú pravdu, tvrdí Lukáš Fila
Politickí spriaznenci
Breivik rozoberá aj našu politickú scénu. Za nacionalistické a pravicové strany považuje nielen Slovenskú pospolitosť, SNS, ale aj HZDS.
SNS je podľa neho súčasťou snahy o Euronat, európskeho zoskupenia nacionalistických a vlasteneckých strán. „To je zvrátené,“ reagoval Jaroslav Paška z SNS.
Do 20 až 70 rokov podľa Breivika niektorá veľká európska krajina, pravdepodobne Francúzsko, vstúpi do federácie s Ruskom. Slovensko, Česko či Rakúsko tiež opustia Európsku úniu a vstúpia do spoločného štátneho zväzku s Ruskom.
Hnevala ho mama
Tridsiatnik Breivik vyrastal bez otca a mame vyčítal benevolentnú výchovu.
OSLO, BRATISLAVA. Keď sa sťahoval na vidiek, kde mal pripravené hnojivo na výbušniny, rodine povedal, že s vlastným bývaním si konečne nájde priateľku.
Útočník Anders Behring Breivik, ktorý v Nórsku zabil desiatky ľudí, bol slobodný a vo svojom 1500-stranovom manifeste spomína, že ho otravovali reči, že nemá priateľku – ako jediný z rodiny. Tridsaťdvaročný muž býval donedávna s matkou, zdravotnou sestrou, v bohatej štvrti Osla.
Narodil sa do rodiny diplomata, ktorý pracoval na ambasáde v Londýne. Otec mal už vtedy tri deti. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal rok a matka sa s ním a jeho nevlastnou sestrou presťahovala späť do Osla.
Breivik sa na otca hnevá za to, že sa od jeho pätnástich rokov nevideli. Otec, ktorý žije vo Francúzsku, povedal, že je „z tejto krutosti úplne zdesený“.
Seba Breivik v manifeste opísal ako „pokojného“ a „vo väčšine vecí dosť tolerantného“. Priznáva, že má priveľké ego a býva arogantný. Kritizuje matku, že mu dala priveľkú voľnosť. „Nesúhlasím s liberálnou matriarchálnou výchovou, úplne v nej chýbala disciplína.“
Pôsobil v mládežníckej organizácii politickej strany, tak ako tí, na ktorých zaútočil. Nie však ľavicovej, angažoval sa v antiimigračnej Pokrokovej strane.
Po strednej škole v Osle sa vzdelával sám v ekonómii, manažmente aj v politických vedách. Vysokú školu považoval „za stratu času“. Chcel zarábať na svoj krutý plán.
V manifeste píše, že si založil viac firiem. Predával softvérové riešenia, investoval a pracoval ako obchodník na burze. Príprava útoku a výskum podľa neho stáli 130tisíc eur.
Ela Rybárová
Nórsky multikulturalizmus funguje, provokuje pravicu
Riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií FSEV UK JOZEF BÁTORA prežil v Nórsku deväť rokov. Verí multikulturalizmu a tvrdí, že Slovensko čakajú zmeny.
Anders Breivik venuje časť v manifeste aj Slovensku, ako to hodnotíte?
„Manifest treba brať s rezervou, sú to výplody chorého mozgu. Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci. Slovensko je tradičné, má autochtónne minority, ktoré tu fungujú dlhodobo. V tomto zmysle je multietnická krajina, ale nie je multikulturálna v modernejšom výklade.“
Breivik považuje za pravicové strany SNS, Slovenskú pospolitosť, aj HZDS. Čím ho tieto strany oslovili?
„Trafil sa do strán, ktoré sú xenofóbne alebo majú tento typ agendy. Čo ho mohlo upútať na nich, je špekulatívne. Je to chorý mozog, a preto treba aj manifest brať s rezervou.“
Je časť spoločnosti podobne naladená ako bol Breivik proti menšinám? Radikalizuje sa Nórsko proti prisťahovalcom, alebo je otvorené, ako bolo vzorom pre celú Európu?
„Nóri sú vysokotolerantná a vysokootvorená spoločnosť, ktorá po tomto ešte viac stavia do popredia hodnoty demokratickosti, otvorenosti a tolerancie voči menšinám. Nastane opačná reakcia. Multikulturalizmus podporený veľkým počtom imigrantov z celého sveta sa ešte posilní.“
Breivik označil Slovensko za krajinu, ktorá sa nenechala zmiasť dogmou multikulturalizmu. Vnímajú Nóri Slovensko ako uzatvorený štát pred novými kultúrami?
„Nedá sa to zovšeobecniť, ale Nóri, ktorí o Slovensku vedia, nás vnímajú ako krajinu v strede Európy, ktorá má dlhodobú históriu a kultúru. Viacerí vidia krajinu vhodnú na výlet do hôr. Takisto nás vnímajú cez Bjørnsona, pretože je známe, že sa zasadzoval za práva Slovákov počas Uhorska, čo je relatívne známa epizóda. Táto udalosť nezhorší imidž Slovenska, pretože človek, ktorý toto napísal, nie je normálny.“
Na Slovensku sa o témach ako imigranti, marxistické vymývanie mozgov, multikulturalizmus, čo riešil Breivik, veľa nehovorí. Ako je to v Nórsku, sú podobné názory ojedinelé alebo radikálna pravica má svoje zastúpenie?
„Krajná pravica v Nórsku nie je tradične silná ako vo Švédsku, ale existuje. Majú webové stránky, stretnutia, ale zďaleka to nie je vplyvná sila v spoločnosti a po tomto čine bude ešte slabšia.“
Čo znepokojuje pravicového konzervatívneho extrémistu na jeho krajine?
„Táto situácia ukazuje, že multikulturalizmus v Nórsku úspešne napreduje. Tento čin vypovedá o nemožnosti zastaviť multikulturalizmus iným spôsobom. Pravicových extrémistov znepokojuje úspech modelu spoločnosti, ktorý Nóri dlhodobo preferujú. Charakter Nóra sa mení, už to nie je ten blonďavý Škandinávec, ale je to zmes rôznych kultúr, čo je pozitívne. Na deň ústavy, ich Národný deň, ide sprievod a na začiatku sprievodu idú imigrantské deti z rôznych kútov sveta. Symbolicky Nóri ukazujú, že aj toto sú ich občania, ktorí sú súčasťou ich spoločnosti, nevymedzujú ich. Toto extrémistov môže iritovať.“
Môže to zasiahnuť do vzťahov menšín a majority v krajine?
„Prvotná reakcia, ktorá je zrejme výsledkom jedenásteho septembra, bola reakcia, že to museli byť moslimskí fundamentalisti. Keď sa ukázal opak, že ide o terorizmus vychovaný doma, značí práve opačnú reakciu spoločnosti, že otvorenosť bude ešte silnejšia.
Prečo očakávate, že udalosti z piatka len posilnia multikulturálny charakter Nórska?
„V krajine je vyše polmilióna prisťahovalcov, v krajine, ktorá má necelých päť miliónov obyvateľov. Len v Osle je skoro tretina prisťahovalcov, teda zo šesťstotisícového mesta približne dvestotisíc je imigrantov. Z nich polovica pochádza z krajín mimo Európy. Ak si predstavíte podobný počet neeurópskych obyvateľov v Bratislave, tak by z mesta bolo cítiť väčšiu otvorenosť ako momentálne je.“
Očakávate, že Nóri vyhlásia extrémnej pravici vojnu a tiež sprísnia zákony či tresty pre podobných zločincov ako je Breivik?
„Nemyslím si, že to povedie k celkovej zmene zákonov a ich sprísneniu. S trestom 21 rokov to nie je úplne tak, pretože nórske právo pozná aj predĺženie pobytu vo väzbe pre väzňov, ktorí nie sú integrovateľní a toto sa javí ako taký prípad. Práve naopak, posilní sa otvorenosť, demokratickosť a tolerancia.“
Hovoríte, že Nóri budú ešte viac po Breivikovom čine otvorení, ale Európa sa radikalizuje a znejú hlasy europolitikov o nefungujúcom multikulturalizme. Akú má Slovensko v Európe povesť vo vzťahu k novým menšinám?
„Slovensko má jednu z najstriktnejších azylových a imigračných politík. U nás získať občianstvo či azyl je jedno z najťažších v Európe. Kolegovia Živka Deleva a Leonid Tuzov u nás na ústave nedávno robili štúdiu, kde sme porovnali imigračnú politiku Nórska a Slovenska. Tam sa ukázalo, že slovenská imigračná politika je výrazne reštriktívnejšia oproti Nórsku, čo zase nie je prekvapujúce. Je to paradoxné v tom, že u nás je imigrantov veľmi málo, už len keď to porovnáme s Rakúskom alebo Českom. My budeme musieť zmeniť zákony. Slovenská spoločnosť starne a zvyšuje sa životný štandard, preto sa budeme musieť pripraviť a prispôsobiť celkovému európskemu trendu, a to, že v našej spoločnosti budú fungovať imigračné komunity. Momentálne na to nie sme pripravení ani mentálne ani zákonodarne.“
Ján Glovičko
Autor: jgl
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
