SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Breivik si všimol, že Slovensko prisťahovalcov nevíta

Čím viac štát rešpektuje odlišnosti, tým nižšie vo vrahovom rebríčku klesal. Slovensko dal na prvé miesto.

Vrah si v manifeste vytvoril rebríček, v ktorom ocenil pomery u nás.Vrah si v manifeste vytvoril rebríček, v ktorom ocenil pomery u nás. (Zdroj: CŤK / AP)

BRATISLAVA. Postoj Slovenska k cudzincom a nacionalistom zaujal masového vraha z Nórska.

Anders Behring Breivik vo svojom manifeste vytvoril rebríček krajín podľa toho, či sú multikulturálne, čo je vec, ktorá mu prekáža. Slovensko podľa neho najmenej rešpektuje odlišnosti a preto ho zaradil na prvé miesto. Nepoužil hodnoverné údaje, čerpal len z Facebooku.

Pravicový extrémista za nacionalistické, teda spriaznené strany označil zrušenú Slovenskú pospolitosť, SNS aj HZDS. „Nemôžeme za to, že nás spomenul,“ tvrdí europoslanec Jaroslav Paška z SNS.

Výplody chorého mozgu

Naše problémy
Rómovia
  • Od roku 1989 žiadna vláda nezabránila segregácii Rómov. Dnes žijú v osadách bez hygienických návykov. Menšina nemá politické zastúpenie, len minimum z nich má kvalitné vzdelanie.

Maďarská karta

  • Najpočetnejšia menšina sa často zneužíva na vytĺkanie politického kapitálu. Spory sú aj medzi SMK a Mostom­ Híd, ktoré maďarskú komunitu zastupujú. Slovensko­ maďarské vzťahy sa vyostrili počas vlády Roberta Fica a neprospel ani nástup vlády Viktora Orbána. Napätie vyvolal aj jazykový zákon, ktorý zaviedol pokuty za používanie cudzieho jazyka.

Zdržanlivosť k imigrantom

  • Prísnym azylovým pravidlám vyhovie len mizivé percento. Od roku 1993 získalo azyl len 580 z 56 199 žiadateľov. Občianstvo dostalo iba 208 ľudí.

Breivik tvrdí, že väčšine Európanov vymývajú mozog, čo mal potvrdiť jeho prieskum, ktorý si dva roky robil na Facebooku.

Sledoval, do akej miery v krajinách funguje nacionalizmus a politická korektnosť, postavenie nacionalistických strán či skupín a ako sa tam presadzuje multikulturalizmus. Vyšlo mu, že Slovensko je z tohto pohľadu najlepšou krajinou v Európe.

„Celý manifest treba brať s rezervou, lebo sú to výplody chorého mozgu.

Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci, imigranti z iných krajín,“ povedal riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií FSEV UK Jozef Bátora.

Slovensko má 90 bodov

Na Slovensku je podľa Breivika z európskych krajín najnižšia miera multikulturálnej indoktrinácie. Slovensko má 90 bodov (100 bodov znamená nenainfikovaný), Česko 80. Najhoršie je na tom s jediným bodom Nemecko, krajina s otvorenou prisťahovaleckou politikou a prísnymi zákonmi proti pravicovému extrémizmu a propagácii nacizmu.

Analytička Inštitútu pre verejné otázky Martina Sekulová hovorí, že sa nedá povedať, ktorá krajina je najmenej tolerantná voči cudzincom.

Postoj Slovákov k cudzincom sa od pádu komunizmu mení. „Tým, že ľudia začali cestovať, postupne si zvykajú na odlišnosti.“

Sekulovej slová potvrdzuje štúdia Medzinárodnej organizácie pre migráciu z roku 2009, v ktorej Michal Vašečka analyzuje postoj Slovenska k cudzincom. Ich počet začal narastať hlavne po vstupe do Európskej únie. „Počet cudzincov s povoleným pobytom z 22 108 v roku 2004 narástol na 52 706 v roku 2008,“ uvádza.

Počet cudzincov je však podľa Vašečku stále nízky. Od roku 1993 prišlo vyše 56­tisíc žiadostí o udelenie azylu, štát vyhovel iba 580 žiadateľom.

Splnomocnenec vlády pre rómsku menšinu Miroslav Pollák si myslí, že väčšinové obyvateľstvo má najväčší problém s Rómami. „Napätie ešte prehĺbila kríza. Aj vzhľadom na finančné možnosti sa vytráca chuť podieľať sa na odstraňovaní ich problémov.“

Čítajte komentáre

- Breivikov zoznam je dôkazom, že to mal poriadne popletené, píše Matúš Kostolný

- Útokom si len vynucoval pozornosť, komentuje Peter Morvay

- Vrah nie je bojovníkom za nejakú tajomnú pravdu, tvrdí Lukáš Fila

Politickí spriaznenci

Breivik rozoberá aj našu politickú scénu. Za nacionalistické a pravicové strany považuje nielen Slovenskú pospolitosť, SNS, ale aj HZDS.

SNS je podľa neho súčasťou snahy o Euronat, európskeho zoskupenia nacionalistických a vlasteneckých strán. „To je zvrátené,“ reagoval Jaroslav Paška z SNS.

Do 20 až 70 rokov podľa Breivika niektorá veľká európska krajina, pravdepodobne Francúzsko, vstúpi do federácie s Ruskom. Slovensko, Česko či Rakúsko tiež opustia Európsku úniu a vstúpia do spoločného štátneho zväzku s Ruskom.

Hnevala ho mama

Tridsiatnik Breivik vyrastal bez otca a mame vyčítal benevolentnú výchovu.

OSLO, BRATISLAVA. Keď sa sťahoval na vidiek, kde mal pripravené hnojivo na výbušniny, rodine povedal, že s vlastným bývaním si konečne nájde priateľku.

Útočník Anders Behring Breivik, ktorý v Nórsku zabil desiatky ľudí, bol slobodný a vo svojom 1500-stranovom manifeste spomína, že ho otravovali reči, že nemá priateľku – ako jediný z rodiny. Tridsaťdvaročný muž býval donedávna s matkou, zdravotnou sestrou, v bohatej štvrti Osla.

Narodil sa do rodiny diplomata, ktorý pracoval na ambasáde v Londýne. Otec mal už vtedy tri deti. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal rok a matka sa s ním a jeho nevlastnou sestrou presťahovala späť do Osla.

Breivik sa na otca hnevá za to, že sa od jeho pätnástich rokov nevideli. Otec, ktorý žije vo Francúzsku, povedal, že je „z tejto krutosti úplne zdesený“.

Seba Breivik v manifeste opísal ako „pokojného“ a „vo väčšine vecí dosť tolerantného“. Priznáva, že má priveľké ego a býva arogantný. Kritizuje matku, že mu dala priveľkú voľnosť. „Nesúhlasím s liberálnou matriarchálnou výchovou, úplne v nej chýbala disciplína.“

Pôsobil v mládežníckej organizácii politickej strany, tak ako tí, na ktorých zaútočil. Nie však ľavicovej, angažoval sa v antiimigračnej Pokrokovej strane.

Po strednej škole v Osle sa vzdelával sám v ekonómii, manažmente aj v politických vedách. Vysokú školu považoval „za stratu času“. Chcel zarábať na svoj krutý plán.

V manifeste píše, že si založil viac firiem. Predával softvérové riešenia, investoval a pracoval ako obchodník na burze. Príprava útoku a výskum podľa neho stáli 130­tisíc eur.

Ela Rybárová
Nórsky multikulturalizmus funguje, provokuje pravicu

1.jpgRiaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií FSEV UK JOZEF BÁTORA prežil v Nórsku deväť rokov. Verí multikulturalizmu a tvrdí, že Slovensko čakajú zmeny.

Anders Breivik venuje časť v manifeste aj Slovensku, ako to hodnotíte?

„Manifest treba brať s rezervou, sú to výplody chorého mozgu. Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci. Slovensko je tradičné, má autochtónne minority, ktoré tu fungujú dlhodobo. V tomto zmysle je multietnická krajina, ale nie je multikulturálna v modernejšom výklade.“

Breivik považuje za pravicové strany SNS, Slovenskú pospolitosť, aj HZDS. Čím ho tieto strany oslovili?

„Trafil sa do strán, ktoré sú xenofóbne alebo majú tento typ agendy. Čo ho mohlo upútať na nich, je špekulatívne. Je to chorý mozog, a preto treba aj manifest brať s rezervou.“

Je časť spoločnosti podobne naladená ako bol Breivik proti menšinám? Radikalizuje sa Nórsko proti prisťahovalcom, alebo je otvorené, ako bolo vzorom pre celú Európu?

„Nóri sú vysokotolerantná a vysokootvorená spoločnosť, ktorá po tomto ešte viac stavia do popredia hodnoty demokratickosti, otvorenosti a tolerancie voči menšinám. Nastane opačná reakcia. Multikulturalizmus podporený veľkým počtom imigrantov z celého sveta sa ešte posilní.“

Breivik označil Slovensko za krajinu, ktorá sa nenechala zmiasť dogmou multikulturalizmu. Vnímajú Nóri Slovensko ako uzatvorený štát pred novými kultúrami?

„Nedá sa to zovšeobecniť, ale Nóri, ktorí o Slovensku vedia, nás vnímajú ako krajinu v strede Európy, ktorá má dlhodobú históriu a kultúru. Viacerí vidia krajinu vhodnú na výlet do hôr. Takisto nás vnímajú cez Bjørnsona, pretože je známe, že sa zasadzoval za práva Slovákov počas Uhorska, čo je relatívne známa epizóda. Táto udalosť nezhorší imidž Slovenska, pretože človek, ktorý toto napísal, nie je normálny.“

Na Slovensku sa o témach ako imigranti, marxistické vymývanie mozgov, multikulturalizmus, čo riešil Breivik, veľa nehovorí. Ako je to v Nórsku, sú podobné názory ojedinelé alebo radikálna pravica má svoje zastúpenie?

„Krajná pravica v Nórsku nie je tradične silná ako vo Švédsku, ale existuje. Majú webové stránky, stretnutia, ale zďaleka to nie je vplyvná sila v spoločnosti a po tomto čine bude ešte slabšia.“

Čo znepokojuje pravicového konzervatívneho extrémistu na jeho krajine?

„Táto situácia ukazuje, že multikulturalizmus v Nórsku úspešne napreduje. Tento čin vypovedá o nemožnosti zastaviť multikulturalizmus iným spôsobom. Pravicových extrémistov znepokojuje úspech modelu spoločnosti, ktorý Nóri dlhodobo preferujú. Charakter Nóra sa mení, už to nie je ten blonďavý Škandinávec, ale je to zmes rôznych kultúr, čo je pozitívne. Na deň ústavy, ich Národný deň, ide sprievod a na začiatku sprievodu idú imigrantské deti z rôznych kútov sveta. Symbolicky Nóri ukazujú, že aj toto sú ich občania, ktorí sú súčasťou ich spoločnosti, nevymedzujú ich. Toto extrémistov môže iritovať.“

Môže to zasiahnuť do vzťahov menšín a majority v krajine?

„Prvotná reakcia, ktorá je zrejme výsledkom jedenásteho septembra, bola reakcia, že to museli byť moslimskí fundamentalisti. Keď sa ukázal opak, že ide o terorizmus vychovaný doma, značí práve opačnú reakciu spoločnosti, že otvorenosť bude ešte silnejšia.

Prečo očakávate, že udalosti z piatka len posilnia multikulturálny charakter Nórska?

„V krajine je vyše polmilióna prisťahovalcov, v krajine, ktorá má necelých päť miliónov obyvateľov. Len v Osle je skoro tretina prisťahovalcov, teda zo šesťstotisícového mesta približne dvestotisíc je imigrantov. Z nich polovica pochádza z krajín mimo Európy. Ak si predstavíte podobný počet neeurópskych obyvateľov v Bratislave, tak by z mesta bolo cítiť väčšiu otvorenosť ako momentálne je.“

Očakávate, že Nóri vyhlásia extrémnej pravici vojnu a tiež sprísnia zákony či tresty pre podobných zločincov ako je Breivik?

„Nemyslím si, že to povedie k celkovej zmene zákonov a ich sprísneniu. S trestom 21 rokov to nie je úplne tak, pretože nórske právo pozná aj predĺženie pobytu vo väzbe pre väzňov, ktorí nie sú integrovateľní a toto sa javí ako taký prípad. Práve naopak, posilní sa otvorenosť, demokratickosť a tolerancia.“

Hovoríte, že Nóri budú ešte viac po Breivikovom čine otvorení, ale Európa sa radikalizuje a znejú hlasy europolitikov o nefungujúcom multikulturalizme. Akú má Slovensko v Európe povesť vo vzťahu k novým menšinám?

„Slovensko má jednu z najstriktnejších azylových a imigračných politík. U nás získať občianstvo či azyl je jedno z najťažších v Európe. Kolegovia Živka Deleva a Leonid Tuzov u nás na ústave nedávno robili štúdiu, kde sme porovnali imigračnú politiku Nórska a Slovenska. Tam sa ukázalo, že slovenská imigračná politika je výrazne reštriktívnejšia oproti Nórsku, čo zase nie je prekvapujúce. Je to paradoxné v tom, že u nás je imigrantov veľmi málo, už len keď to porovnáme s Rakúskom alebo Českom. My budeme musieť zmeniť zákony. Slovenská spoločnosť starne a zvyšuje sa životný štandard, preto sa budeme musieť pripraviť a prispôsobiť celkovému európskemu trendu, a to, že v našej spoločnosti budú fungovať imigračné komunity. Momentálne na to nie sme pripravení ani mentálne ani zákonodarne.“

Ján Glovičko
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 526
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 18 114
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 342
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 045
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 679
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 662
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 522
  8. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 469
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 702
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 453
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Matovič je s testovaním spokojný, zachytili 5 594 infekčných (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Počas pilotnej fázy plošného testovania otestovali 140 945 ľudí.
Polícia bude naďalej kontrolovať dodržiavanie opatrení.
Píše Luboš Palata

Česi robia všetko pre to, aby sa udržali na čele rebríčka

Na Covid zomiera sto ľudí denne, hlavné však je, že sme premianti.

Ľudia si prezerajú stánky na trhu pri rieke Vltava v Prahe v sobotu 24. októbra 2020.
Opustené budovy

Na východe boli gigantom. Padli, keď podnik predali Čechom

Roky sa snaží nájsť nového majiteľa.

Snímka z pekárne Medea z roku 2004.

Neprehliadnite tiež

Sulík chce začať odbornú debatu o testovaní na hraniciach

Ukázalo sa, že pravdepodobne sme si druhú vlnu doniesli zo zahraničia, tvrdí minister.

Minister hospodárstva a prvý podpredseda vlády pre ekonomiku Richard Sulík (SaS).

Kollára zastúpi Grendel, operácia šéfa parlamentu je zatiaľ neistá

Kollár je v nemocnici na bratislavských Kramároch po víkendovej nehode.

Gábor Grendel (OĽaNO).

Na Orave a v Bardejove otestovali 140 945 ľudí, 5 594 bolo infekčných

Pozitívnych bolo 3,97 percenta antigénových testov.

Pojednávanie s Pachingerom v kauze sprenevery pre pandémiu zrušili

Pachinger mal od poškodených vylákať takmer milión eur.

Patrik Pachinger.