BRATISLAVA. Vláda kritizuje predstaviteľov prvého slovenského štátu, no bez povšimnutia sú na mnohých miestach štátu uctievaní poprední komunistickí ideológovia. Jeden z nich dokonca priamo pred úradom vlády.
Tvrdí to podpredseda Občianskej konzervatívnej strany a poslanec Národnej rady Ondrej Dostál.
"Myslíme si, že socha Marka Čulena tam nemá byť," hovorí Dostál na margo podobizne bývalého člena ústredného výboru komunistickej strany a povereníka poľnohospodárstva, ktorá dominuje bratislavskému Námestiu slobody pred Úradom vlády.
"Preto keď je vláda kritická k prvej Slovenskej republike, nemalo by ostať bez povšimnutia, že na mnohých miestach sa uctievajú predstavitelia komunistickej ideológie," povedal podpredseda OKS agentúre SITA.
Dostál by sochu radšej videl v múzeu zločinov
Ako dodal, Čulenova socha patrí do múzea zločinov komunizmu, nie na námestie. OKS sa už v minulosti pokúšala sochu spred úradu odstrániť.
V roku 2003 strana vyzývala občanov, aby v petícii podpisom vyjadrili svoj nesúhlas so sochou komunistického funkcionára.
Dostál nevylúčil, že v budúcnosti tiež podniknú podobné kroky. "V tejto chvíli to neriešime, ale príde čas a vyjadríme sa k tomu," uzavrel.
Marek Čulen vyšiel z robotníckeho hnutia v USA. Bol jedným zo zakladajúcich členov komunistického hnutia u nás, zúčastnil sa v Povstaní.
Po vojne bol jedným z organizátorov pozemkovej reformy, stal sa členom predstavenstva ÚV KSS aj ÚV KSČ, na krátke obdobie dokonca povereníkom poľnohospodárstva.
Historik: Čulen riadil nútenú kolektivizáciu
Historik Ivan Kamenec z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied o Čulenovi hovorí, že najmä po nástupe komunistov k moci po tzv. Víťaznom februári "prejavoval viac straníckej disciplíny ako roľníckeho pochopenia".
Podľa Kamenca bol jedným z tých, ktorí riadili nútenú kolektivizáciu. "Vyvíjali na roľníkov nátlak a násilie," hovorí
S Čulenovou sochou pred úradom vlády nesúhlasí historik Ústavu pamäti národa Martin Lacko.
"V súvislosti s posledným dianím pokladám za počudovaniahodné, že vláde neprekážajú busty politikov, ktorých najvyšším cieľom bol návrat Slovákov do Uhorska a ich pomaďarčenie (J. Esterházy), či zakladajúcich funkcionárov boľševického hnutia na Slovensku (M. Čulen), ktorých sochy sa bez povšimnutia čnejú priamo pod oknami Úradu vlády SR," domnieva sa Lacko.
Ďurčanského bustu vláda odmietla
Kabinet Ivety Radičovej nedávno vyhlásil, že nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratičnosti a hrubého porušovania ľudských práv.
Premiérka Iveta Radičová to vyhlásila po tom, ako vláda prijala vyhlásenie k inštalovaniu busty Ferdinandovi Ďurčanskému v Rajci.
Vláda podľa nej vyjadrila odmietavý postoj k takýmto umelým, nedemokratickým glorifikáciám osobností, ktoré nemajú právo mať bustu v Slovenskej republike.
