Ženy sú rovnoprávne ľudské bytosti s plným rozsahom ľudských, občianskych a politických práv, vrátane práva byť volené a podieľať sa na riadení svojej krajiny. V žiadnom dokumente, Ústavu SR nevynímajúc, nie sú určené iné práva pre mužov a ženy, naopak. Všade sa zaručuje rovnoprávnosť a rovnosť príležitostí.
Demokracia predsa nemôže byť dokonalá, ak ignoruje polovicu obyvateľstva. A predsa… muži majú akosi automaticky v rukách politickú a ekonomickú moc a spravujú tento štát (o tom, ako, radšej pomlčím, aby som neprispievala k šíreniu „blbej nálady“). Zatiaľ tých pár političiek, ktorým bolo veľkodušne dovolené ozdobiť stranícke grémiá svojím príjemným vzhľadom, diskutuje pred televíznymi kamerami o tom, prečo vlastne v politike sú a čo do nej prinesú.
Zo všetkých strán sa analyzuje hlavne jedna líderka, ktorá sa vraj v kultúre vystupovania blíži k svojim mužským kolegom. Diskutuje sa o tom, či je agresívna (vlastnosť „typicky mužská“), alebo len razantná (vlastnosť „rodovo netypizovaná“). Pretože ak by bola nielen razantná, ale až agresívna, bola by údajne dôkazom toho, že ženy by nepriniesli do politiky jemnosť, a teda ich tam vôbec nepotrebujeme. Nakoniec sa diskusia skončí všeobecným obhajovaním sa zúčastnených političiek, že si vôbec trúfali „liezť do politiky“. Pritom existuje krátka, jednoduchá a zrozumiteľná odpoveď: „Je to moje právo.“
Nikto nikdy neviedol diskusie o tom, či a prečo muži patria do politiky a čo do nej priniesli/prinesú. Pri skutočne bohatom zastúpení arogantných a nekompetentných politikov nikto nikdy nespochybnil mužov ako takých v ich schopnostiach. Vždy sú kritizovaní len tí jednotlivci. Zatiaľ jedna politička poslúži na spochybňovanie práva 51,4 % obyvateľstva tejto krajiny podieľať sa na riadení vecí verejných.
Otázka teda nestojí, či majú ísť ženy do politiky a prečo. Jedinou relevantnou otázkou je, ako to dosiahnuť, ako potlačiť štrukturálnu nespravodlivosť a politickú diskrimináciu žien. Pretože tá údajná, legislatívne zabezpečená a na papieri deklarovaná rovnosť príležitostí v praxi nefunguje. Kým sa žena nemôže zúčastniť politickej schôdze vo večerných hodinách, lebo sa musí starať o deti a domácnosť, nemôže byť o rovnosti príležitostí ani reči. Možno by pre začiatok stačilo zaviesť úzus, že schôdze sa konajú v popoludňajších hodinách a končia sa pred piatou. Tak to funguje napr. v škandinávskych krajinách, a to nielen kvôli ženám, ale aj kvôli otcom, ktorí považujú za samozrejmosť vyzdvihnúť svoje deti zo škôlky.
Zdá sa vám presadiť takýto spôsob schôdzovania u nás ako nemožné? Kvôli hokeju to šlo….
Autor: OLGA PIETRUCHOVÁ(Autorka je predsedníčkou OZ Možnosť voľby)
