. Či už bol motiváciou pána ministra tlak Európskej únie a iných zahraničných inštitúcií, alebo snaha splniť aspoň niečo z vládou schválenej Koncepcie rovnosti príležitostí žien a mužov, najmä ženskú časť obyvateľstva Slovenska príjemne prekvapila. Škoda len, že táto iniciatíva prišla v čase, keď pre väčšinu politikov je už vraj príliš neskoro na akékoľvek zmeny pravidiel hry pred voľbami. A to nie je jediný argument, ktorý sa ozval proti. Ministerstvo spravodlivosti a KDH sa prostredníctvom pána Lipšica okamžite nechalo počuť, že návrh je protiústavný (a že teda rezort spravodlivosti vôbec netrápi nespravodlivosť nerovného rozdelenia moci medzi mužmi a ženami). Pán Lipšic akoby zabudol, že podľa Ústavy SR „medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách…, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi“. K takýmto dohovorom patrí aj CEDAW - Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, prijatý OSN v r.1979, ktorý vo 4. článku hovorí: „Ak štáty, zmluvné strany, prijmú dočasné osobitné opatrenia zamerané na faktické urýchlenie zrovnoprávnenia žien a mužov, nebude sa to považovať za diskrimináciu…“
Využitie povinnej kvóty zastúpenia žien na kandidátkach je, respektíve bolo bežné a často používané krátkodobé opatrenie na vyrovnávanie rodových nerovností a diskriminácie žien vo vyspelých demokratických krajinách západnej Európy. Aj vďaka nim je v súčasnosti účasť žien v politickom a verejnom živote spoločnosti úplnou samozrejmosťou. Každá žena na Slovensku by, samozrejme, len uvítala, keby sa to nám podarilo dosiahnuť aj bez donucovacích opatrení, akými kvóty nesporne sú. Pri našom klientelistickom spôsobe fungovania straníckych aparátov je a ostane toto želanie len želaním. Dôkazom toho je aj výrok generálneho sekretára SDKÚ Ivana Šimka na nedávnej tlačovej besede po schválení spôsobu navrhovania kandidačných listín do parlamentných volieb. Na otázku: „Predpokladáte ďalšiu úpravu mechanizmu primárnych volieb, a to v súvislosti s možným prijatím novely volebného zákona, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra, a ktorá by mala garantovať tretinu zastúpenia iného pohlavia, ako je mužské?“ totiž odpovedal: „V prípade, že by bol tento zákon prijatý, museli by sme sa tým zaoberať.“
Že generálny sekretár SDKÚ a minister vnútra, ktorý návrh predkladal, sú jedna a tá istá osoba, to len doplňuje celkový dojem pána ministra z úprimnosti snáh o presadenie vlastného zákona. Nehovoriac ani o fakte, že hoci návrh novely zákona hovorí o zastúpení osoby iného pohlavia ako predchádzajúci dvaja kandidáti, všetci hovoria o zvýhodnení žien. Nie sú však v skutočnosti zvýhodnení muži, ktorým by pripadli miesta v pomere 2:1? Nakoniec už samotný fakt, že nikomu ani nenapadne, že by to mohlo byť aj naopak - teda po dvoch ženách jeden muž - je dôkazom toho, že nás čaká ešte dlhá cesta ku skutočne rovnoprávnemu postaveniu žien v našej spoločnosti a našom vedomí.
Autor: OLGA PIETRUCHOVÁ(Autorka je predsedníčkou OZ Možnosť voľby)
