, sú v rozpore so všetkými doteraz zaznamenanými trendmi vo vývoji voličských nálad. Nezmení na tom nič ani fakt, že sa Tatiana Rosová za agentúru ohradila proti „škandalizácii výskumu verejnej mienky“.
Ak Markant v máji „nameral“ Smeru 17 percent a v júni 13,2; SDKÚ v máji 11,4 a v júni 9,2; ANO v máji 8,2 a v júni 14,2, je prinajmenšom rozumné pristupovať k takýmto výsledkom kriticky a s primeranou dávkou skepsy. Súčet percent, ktoré podľa Markantu dohromady oproti máju stratili Smer a SDKÚ je šesť percentuálnych bodov. A presne o to isté číslo mali narásť preferencie strane ANO. Faktom, je aj to, že podľa Markantu KDH stúpli preferenice z 5,7 na 7,4 percenta. Je málo pravdepodobné, že by časť sklamaných sympatizantov týchto strán našla zaľúbenie v kresťanských demokratoch. Ešte menej je ale pravdepodobné, že šesť percent sklamaných sympatizantov SDKÚ a Smeru by jednoducho mechanicky prešlo do tábora ANO. Skôr je pravdepodobné, že sklamaní potenciálni voliči SDKÚ by sa začali orientovať na Smer a tí, ktorí stratili dôveru k Smeru, by čiastočne podporili ANO. V takom prípade by však boli posuny v preferenciách výrazne odlišné, ako to prezentoval Markant.
Pozoruhodná je aj okolnosť, že pred tým, ako boli predmetné výsledky zverejnené, dostal predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda na tlačovej besede otázku, prečo tají výsledky prieskumu, ktorý si objednal. Aj keď sa únia k autorstvu zadania prieskumu veľmi nehlási, je zjavné, že ten, pre koho bol zber dát vykonaný, s najväčšou pravdepodobnosťou neuvažoval o ich zverejnení. Médiám mohol prieskum poskytnúť len niekto, kto ho mal k dispozícii skôr ako zadávateľ. Keď k tomu pripočítame ťažko vysvetliteľné pohyby preferencií, úvahy o manipulácii sú legitímne.
