BRATISLAVA – V strednej Európe ochladli vzťahy, padajú ostré slová, zrušila sa schôdzka premiérov V4, nemecký kancelár Schröder odložil návštevu Prahy. Dôvod hystérie je historický – Benešove dekréty.
Politici sa pred voľbami stávajú historikmi. Za šesť týždňov, od okamihu ako maďarský premiér Viktor Orbán otvoril tému Benešových dekrétov, sa k nim vyslovilo množstvo európskych politikov a dostali sa aj do rezolúcie Európskeho parlamentu.
Poznajú však politici a ich voliči dejiny? Učebnice pre stredné školy v Nemecku a Rakúsku o Benešových dekrétoch prakticky mlčia, v Maďarsku sa im venujú len minimálne a nie sú ani jednotné v názore.
V Čechách, prirodzene, zaberajú viac miesta, ale ani tam nie je ich výklad totožný. Najhoršie s výučbou dejín je to u nás. Dodnes napríklad neexistujú moderné učebnice pre gymnáziá. „Komunistické knihy už nahradili aj na Balkáne, Slovensko v tomto drží európsky rekord,“ tvrdí Juraj Smatana, učiteľ dejepisu z Gymnázia v Považskej Bystrici.
V Rakúsku je bežné, že učebníc pre jeden ročník je viacero a nové vychádzajú takmer každý rok, už aj s výsledkami posledných volieb.
Na Slovensku sa dejepis učí nemoderne, niet v ňom priestoru na toleranciu menšín a tvorbu vlastného názoru, zároveň je učivo náročné na množstvo faktov, konštatovali odborníci na medzinárodnej konferencii učiteľov dejepisu.
Dejepisárka Hana Mlynarčíková hovorí, že „v súčasnosti vzhľadom na predimenzované učebné osnovy sa výučba histórie vlastného národa, ale i celého ľudstva mení na preteky s časom, na konci ktorých je vyčerpaný učiteľ i študent“.
Výsledkom je, že historickými pojmami operujú a dejiny vykladajú nevzdelanci.
Poznajú teda politici naše dejiny? „Podľa zostavy poslancov a ich rečí v parlamente je zrejmé, že o histórii veľa nevedia,“ myslí si historik a politológ Milan Zemko.
„V porovnaní s Čechmi, Poliakmi, Maďarmi aj Rakúšanmi čítame iba zlomok historických kníh, máme menej hodín dejepisu, slabšie udržiavame pamiatky a vôbec sme skôr ‘ahistorickí‘,“ hovorí historik Ľubomír Lipták.
Následky nevedomosti a neopatrnej manipulácie môžu byť vážne. „Môže sa stať, že tí, ktorí sú v politike, a teda istým spôsobom zodpovední za budúcnosť, z nedostatku znalosti o minulosti môžu prehliadnuť veci, ktoré práve v budúcnosti budú hrať veľkú rolu,“ hovorí Zemko.
Lipták navrhuje pre politikov pred voľbami moratórium na historické témy. Politici vyzývajú historikov, aby sa k Benešovým dekrétom vyslovili, „hoci tí o tom napísali dávno množstvo kníh a ešte viac článkov. V skutočnosti politici chcú, aby potvrdili ich stanoviská,“ hovorí Lipták.
(mar, or, rk)
Viac v rubrike DEJEPIS
