POROVNANIE SPOLOČENSKO-POLITICKEJ ATMOSFÉRY V SPOLOČNOSTI V ZÁVERE VLÁDNUTIA DVOCH VLÁD - MINULEJ MEČIAROVEJ A SÚČASNEJ DZURINDOVEJ

Rozdiely v „blbej nálade“ pred voľbami

Do konca volebného obdobia je osem mesiacov. Sociologické prieskumy takmer unisono konštatujú, že veľká časť verejnosti je nespokojná s tým, čo táto vládna koalícia dosiahla, mnohí jej pôvodní voliči sa preorientovali na nové strany – v ich očiach nositeľ

ov novej nádeje, časť sa utiahla „do zadnej izby“ a nevie koho a či vôbec voliť.

Na pomenovanie aktuálneho stavu nálad spoločnosti sa ujal český výraz „blbá nálada“. Je to pojem výstižný a veľavravný. Ale namiesto toho, aby sa používal pri vysvetľovaní takmer všetkých spoločenských fenoménov (a tým v konečnom dôsledku reprodukovania „blbej nálady“) by si zaslúžil hlbšiu analýzu, diferencovanejší pohľad na bilanciu dosiahnutého a snáď aj pripomenutie toho, ako sa veci mali v závere minulého volebného obdobia. Namieste sú aj ďalšie otázky: majú „blbú náladu“ všetky skupiny obyvateľstva? Do akej miery je dôsledkom „normálneho priebehu“ volebného cyklu – optimizmus na začiatku, väčšie či menšie sklamanie na konci? Kto čo vlastne na začiatku volebného obdobia očakával a ako vníma naplnenie týchto očakávaní dnes?

Na základe výsledkov prieskumov Inštitútu pre verejné otázky na jeseň 1997 a 2001 môžeme spoločensko-politickú atmosféru, resp. jej vnímanie obyvateľstvom porovnať vo dvoch zaujímavých časových bodoch rok pred parlamentnými voľbami 1998, teda v treťom roku vlády Vladimíra Mečiara, a v rovnakej fáze legislatívneho obdobia súčasnej vlády Mikuláša Dzurindu.

Rozdiely

V čom sa obe obdobia navzájom líšia? Podľa názoru politológov politický kurz HZDS a jeho lídra V. Mečiara vo volebnom období 1994-1998 významnou mierou prispel k tomu, že spoločensko-politický vývoj vyústil do hlbokého hodnotového rozštiepenia spoločnosti a viditeľného odklonu politického systému od cesty ku konsolidovanej demokracii.

Za hlavné ťažiskové problémy tohto obdobia možno považovať koncentráciu politickej moci vládnou koalíciou HZDS – SNS – ZRS a štýl presadzovania jej politiky. Ako píše politológ G. Mesežnikov, vládna koalícia demonštrovala inštrumentálne chápanie demokracie ako mechanického súhrnu procedurálnych postupov, dávala prednosť použitiu väčšinového princípu v podobe formuly „víťaz berie všetko“.

Po parlamentných voľbách v septembri 1998 došlo na Slovensku k obnoveniu fungovania mechanizmov parlamentnej demokracie, k uskutočneniu potrebných ústavných zmien a iných legislatívnych úprav (zákon o priamej voľbe prezidenta, novela ústavy, zákon o používaní jazykov národnostných menšín, reforma verejnej správy atď.).

Na druhej strane pozitívne trendy začali ohrozovať osobné a stranícke konflikty nielen vnútri celej vládnej koalície, ale aj vnútri SDK. Prvky partitokracie, prejavy otvoreného straníckeho egoizmu vo vláde, predstavujúcej tzv. koalíciu koalícií, snahy pokračovať v klientelistických väzbách a vzťahoch – to všetko prinášalo riziká destabilizácie vlády a nedôvery verejnosti k nej.

Problémy

Rozdiely v charaktere spoločensko-politickej atmosféry na jeseň 1997 a 2001 výstižne ilustruje vývoj vo vnímaní závažnosti spoločenských problémov. Ich porovnanie ukazuje, že na jeseň 2001 bola výrazne vyššia percepcia tých spoločenských problémov, ktoré súvisia s ekonomickou transformáciou a reformami. Odlišný charakter spoločensko-politickej atmosféry predvolebného obdobia 1997 vidno zasa vo vnímaní naliehavosti problémov dodržiavania demokratických pravidiel, kriminality a organizovaného zločinu, ktoré vtedy dotvárali „jadro“ najproblémovejších oblastí. Medziskupinové rozdiely vnímania spoločenských problémov poukazujú na tri deliace línie:

* Prvá sa črtá medzi problémami sociálno-ekonomického charakteru – nezamestnanosťou a životnou úrovňou na jednej strane a spoločenskými problémami ako kriminalita, morálka, korupcia, politika, demokracia, ekonomika, privatizácia a zahraničná politika na druhej strane. Na prvú skupinu problémov citlivo poukazujú prevažne sociálne skupiny s nižším sociálno-ekonomickým a vzdelanostným statusom, z vidieckeho prostredia či problémových oblastí Slovenska. V druhom prípade ide skôr o skupiny s vyšším sociálno-ekonomickým i vzdelanostným statusom, z mestského prostredia. Podľa mnohých prieskumov boli tieto skupiny identifikované ako tzv. winners a losers, teda tí, ktorí novým politickým režimom, sociálnou a ekonomickou transformáciou získali alebo stratili. Pre takéto rozdelenie je teda určujúce vnímanie sociálnych nákladov transformácie.

* Druhá línia rozdeľuje vnímanie spoločenských problémov podľa sociálneho prostredia, ktoré je s daným problémom/problémami tesnejšie previazané, resp. pre danú sociálnu skupinu typickejšie. Napríklad problémy ako bývanie, školstvo, vzdelávanie, drogy či nezamestnanosť citlivejšie vníma a mladšia časť populácie, študenti či vo veľkých mestských aglomeráciách. Obdobný vzťah platí napr. pri morálke, korupcii, kriminalite, organizovanom zločine, ktoré sú typickejšie pre veľkomestské prostredie ako pre vidiek.

* Tretiu líniu možno identifikovať v politickej rovine v percepcii problémov podľa straníckych sympatií. Uvedené rozdiely môžu na jednej strane súvisieť so sociálno-demografickou skladbou elektorátu jednotlivých strán, na druhej strane so samotnou agendou, ktorou jednotlivé strany operujú. Napríklad bývalí prívrženci SDK nadpriemerne často uvádzali problémy politiky a demokracie či zahraničnej politiky. Pre stúpencov SMK to boli zasa etnické problémy a nezamestnanosť, pre stúpencov HZDS životná úroveň, sociálne istoty, pre stúpencov SNS kriminalita, organizovaný zločin či nezamestnanosť.

Skupinové odlišnosti

A aké sú skupinové odlišnosti v oboch predvolebných obdobiach? S určitým analytickým zjednodušením možno konštatovať, že na úrovni vnímanie spoločenských problémov došlo rok pred voľbami 2002 (v porovnaní s rovnakým obdobím pred voľbami 1998) k dvom zásadným obratom. Prvým je nárast tých, ktorí za naliehavé považujú problémy súvisiace s ekonomickou transformáciou a reformami. Druhým je ich väčší rozptyl, univerzálnejšie rozšírenie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami obyvateľstva. Zatiaľ čo v roku 1997 sa viac-menej koncentrovali okolo sociálnych prostredí, ktoré boli s daným problémom/problémami tesnejšie previazané, resp. pre danú sociálnu skupinu typickejšie, v roku 2001 sa takáto koncentrácia v rámci istých skupín obyvateľstva väčšmi „rozptýlila“.

Trendy

Iný pohľad ukazuje, ako verejnosť vnímala vývoj v jednotlivých sférach spoločnosti v závere Mečiarovej a Dzurindovej vlády. Z grafu 1 je jasné, že na jeseň 2001 bola situácia vo väčšine oblastí vnímaná menej kriticky ako na jeseň roku 1997. Hlbšia analýza tiež potvrdila, že v hodnotení existujú medzi oboma skúmanými obdobiami štatisticky významné rozdiely.

Hodnotenie vývoja v rôznych oblastiach spoločnosti v októbri 1997 a septembri 2001 – priemerné hodnotenia*

Pozn.: * Priemerné hodnotenie na kontinuu od -100 (zhoršenie situácie) po +100 (zlepšenie situácie).

Výrazný pozitívny posun nastal predovšetkým vo vnímaní medzinárodného postavenia Slovenska, postavenia maďarskej menšiny a stavu demokracie. Napriek prevažujúcemu negatívnemu nastaveniu verejnosti voči situácii v ďalších oblastiach, porovnanie oboch medzivolebných období ukazuje, že na jeseň 1997 boli bezpečnosť občanov, poriadok a spravodlivosť v spoločnosti, kvalita prijímaných zákonov a ich dodržiavanie, hodnotené kritickejšie ako v rovnakom období roku 2001. Naopak, vlastná životná úroveň bola na jeseň 1997 hodnotená občanmi o čosi zhovievavejšie ako v roku 2001. Prakticky nezmenené zostali postavenie a šance mladých ľudí a postavenie Rómov v spoločnosti.

Porovnanie hodnotenia jednotlivých oblastí ukazuje, že rok pred voľbami 1998 bola nespokojnosť s vývojom po voľbách 1994 vyššia ako je v súčasnosti s vývojom po voľbách 1998, inými slovami „rozptýlená“ nespokojnosť verejnosti je vyššia ako nespokojnosť s konkrétnymi oblasťami vývoja spoločnosti.

Hlbšia analýza výsledkov ukazuje, že tak ako v prípade vnímania spoločenských problémov sa hodnotenia jednotlivých sociálnych skupín obyvateľstva vzájomne líšia. Všeobecne sa dá konštatovať, že pozitívnejšie hodnotenia sa častejšie vyskytovali v skupinách s vyšším vzdelaním, u mladšej časti populácie, občanov maďarskej národnosti, ľudí vykonávajúcich duševné a manažérske povolania, študentov, obyvateľov veľkých slovenských miest a Bratislavského kraja. Naopak negatívne hodnotenia sú typickejšie pre najstaršiu generáciu, pre najnižšie vzdelaných, pre nekvalifikovaných robotníkov a dôchodcov, obyvateľov malých obcí a Trenčianskeho kraja. Tieto dve prostredia pritom mnohé výskumy z predchádzajúcich rokov identifikovali ako sociálnu základňu za a proti reformných postojov.

Porovnanie hodnotení jednotlivých sociálnych skupín ukazuje, ako na danú situáciu/oblasť reagovali v oboch obdobiach. Proreformne nastavené prostredia reagovali na jeseň 1997 nadpriemerne kriticky najmä na situáciu v oblasti politiky, demokracie a legislatívy (medzinárodné postavenie SR, stav demokracie, dodržiavanie ústavy a zákonov, kvalita prijímaných zákonov). Na jeseň 2001 sa situácia zmenila – proreformne naladené prostredia hodnotili nadpriemerne pozitívne nielen situáciu v politickej či legislatívnej oblasti, ale aj v oblastiach bezpečnosti, postavenia a šancí mladých ľudí či vlastnej životnej úrovne. Na druhej strane protireformne naladení hodnotili na jeseň 1997 situáciu v jednotlivých oblastiach spoločnosti približne rovnako ako celá populácia, nevyznačovali sa teda ani nadpriemerne kritickými ani pozitívnymi hodnoteniami. Na jeseň 2001 sa však kontúry ich nespokojnosti vyostrili. Svoju kritiku zameriavali najmä na vlastnú životnú úroveň, poriadok a spravodlivosť v spoločnosti, postavenie a šance mladých ľudí.

Veľmi kontrastná je optika politická – kým stúpenci bývalej strán bývalej parlamentnej opozície boli v hodnotení jednotlivých oblastí spoločnosti na konci volebného obdobia 1994-1998 vo väčšine prípadov nadpriemerne kritickí, stúpenci jadra vtedajšej vládnej koalície (HZDS a SNS) boli nadpriemerne zhovievaví. Na konci volebného obdobia 1998-2002 platila rovnaká koalično-opozičná logika. Navyše pribudli hodnotenia prívržencov Smeru a ANO, ktoré sa umiestnili medzi hodnoteniami oboch táborov. Styčné body nachádzame iba v prípade postavenia maďarskej menšiny a postavenia Rómov v našej spoločnosti, kde sú rozdiely v hodnotení týmito politickými tábormi relatívne najmenšie.

Bývalí voliči strán vládnej koalície – medzi očakávaniami arealitou

Častým vysvetlením „blbej nálady“ sú očakávania, presnejšie nenaplnené očakávania bývalých voličov strán súčasnej vládnej koalície (SDK, SDĽ, SMK, SOP). Vieme konkrétnejšie povedať, čo od „svojich“ strán po voľbách očakávali a do akej miery sa tieto očakávania naplnili? Na základe prieskumných zistení môžeme identifikovať prinajmenšom tri skupiny očakávaní s rôznou mierou ich naplnenia (graf 2). Prvú najpočetnejšiu skupinu tvoria očakávania sociálno-ekonomického charakteru – zvýšenie životnej úrovne očakávalo 58 %, zníženie nezamestnanosti 54 % a oživenie hospodárstva 49 % bývalých voličov SDK, SDĽ, SMK alebo SOP. Ako znázorňuje graf 2, tieto očakávania sa pre drvivú väčšinu (82-92 %) z nich nesplnili. Jadrom druhej skupiny sú problémy poriadku v spoločnosti, kriminality a morálky poriadok v spoločnosti (27 %), zmenšenie korupcie (20 %), postavenie „mečiarovských“ privatizérov pred súd (11 %), účinné kroky proti organizovanému zločinu (9 %), prehľadnejšiu privatizáciu (7 %), potrestanie vinníkov únosu Michala Kováča ml. (2 %). Ich vyriešenie síce očakávalo menej voličov, avšak tí, ktorí ich uvádzali, hodnotili ich splnenie podobne kriticky ako tomu bolo v prípade sociálno-ekonomických očakávaní – podľa názoru 77-100 % z nich sa nesplnili. Tretiu skupinu tvoria otázky integrácie, politiky a demokracie – dodržiavanie pravidiel demokracie (13 %), pokrok v integrácii do EÚ (10 %) a NATO (3 %), odstavenie V. Mečiara od moci (9 %), zaručenie práv maďarskej menšiny (8 %), presadenie priamej voľby prezidenta (1 %). Sila týchto očakávaní nie je síce veľká, no väčšine z tých, ktorí ich uvádzali (48-89 %), sa splnili.

Očakávania a ich naplnenie podľa voličov vládnych strán z roku 1998

Aktuálne prieskumy volebných preferencií jasne (a pre mnohých neradostne) ukazujú, že pôvodní voliči strán vládnej koalície v priebehu uplynulých rokov zmenili svoju politickú náklonnosť. Z hľadiska lojality pôvodného voličstva najstabilnejšia ostala SMK, SOP sa takmer „vyparila“, pre SDĽ sa pôvodných takmer 15 % voličských hlasov zredukovalo na hranicu zvoliteľnosti. Komplikovaný vývoj nastal medzi voličmi SDK – v septembri 2001 by necelá štvrtina z nich volila SDKÚ, tretina nevie koho alebo by nešla voliť, každý desiaty bývalý volič SDK je dnes voličom KDH, zvyšok sa „roztrúsil“ medzi ďalšie strany. Pozrime sa teraz na celú skupinu bývalých voličov štyroch strán vládnej koalície z dvoch uhlov z pohľadu ich aktuálnej volebnej preferencie a miery ne/naplnenosti volebných očakávaní. Z grafu 3 vidíme, že s klesajúcou mierou naplnenia očakávaní vzrastá pravdepodobnosť odlevu hlasov do nových strán (Smer a ANO), medzi nerozhodnutých a nevoličov alebo dokonca do tábora parlamentnej opozície HZDS a SNS. V inom pohľade možno zasa vidieť, že bývalí voliči vládnej koalície, ktorí sú so splnením očakávaní relatívne najspokojnejší, sú v súčasnosti prívržencami tých strán, ktoré v končiacom sa volebnom období viac či menej úspešne presadzovali reformy. Prirodzene, ide o celkové naplnenie očakávaní. V rámci jednotlivých očakávaní možno predpokladať, že medzi prívržencami strán budú názory tak ako v iných prípadoch diferencované.

Celkovo splnené očakávania a aktuálne volebné preferencie – odpovede respondentov, ktorí v roku 1998 volili SDK, SDĽ, SMK alebo SOP (v %)

Pozn.: Graf neuvádza názory všetkých prívržencov uvedených strán, ale iba tých, ktorí v roku 1998 volili SDK, SDĽ, SMK alebo SOP.

Napriek tomu, že sociálno-politická situácia sa v očiach slovenskej verejnosti po parlamentných voľbách 1998 postupne zhoršovala, v porovnaní s medzivolebným obdobím 1994 1998 sa však podstatne zmenil najmä jej charakter. Ukázala to tak štruktúra vnímania spoločenských problémov, ako aj hodnotenie vývoja v jednotlivých oblastiach spoločnosti či miera naplnenie predvolebných očakávaní.

Na úrovni verejnej mienky možno za spoločný menovateľ hodnotenia povolebného vývoja považovať skutočnosť, že na pozadí vnímania spoločensko-politickej atmosféry dominovali po celý čas problémy v ekonomike a sociálnej oblasti. Významnú úlohu pritom zohráva tiež skutočnosť, že to, čo odlišuje obe medzivolebné obdobia je spôsob riešenia konfliktov a problémov na úrovni politických elít.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 536
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 612
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 7 238
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 383
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 335
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 852
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 513
  8. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 5 027
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 567
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 255

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

SVET

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.

Neprehliadnite tiež

Opozícia chce ku kauzám zriaďovať vyšetrovacie výbory

Zriadenie vyšetrovacích výborov presadzoval aj premiér Robert Fico.

O čom je Slovensko? Píše britský novinár

Desať správ, ktoré tento týždeň oslovili medzinárodnú komunitu na najväčšom spravodajskom webe o Slovensku v angličtine.

Polícia odhalila korupciu v poľovníctve aj poľnohospodárstve

Oblastného riaditeľa pozemkového fondu v Michalovciach obvinili z nepriamej korupcie.

V Bratislave začína bezpečnostná konferencia Globsec

Predseda Európskej rady Donald Tusk vystúpi spoločne s premiérmi Slovenska a Česka.