cký koncept štátu a stalo sa vypočítateľným partnerom. Najsmerodajnejšie je vyjadrenie veľvyslanca USA pri NATO Nicholasa Burnsa z 28. februára 2002, ktorým tlmočil stanovisko vlády USA ako najvplyvnejšieho štátu aliancie: ,,Žiadne nedemokratické hnutie, strana ani vláda nemajú miesto v NATO. Myslíme si, že pred zvolením súčasnej vlády bola na Slovensku taká vláda, ktorá nepreukázala, že dostatočne uplatňuje a uznáva demokratické princípy a aspekty právneho štátu. Spojené štáty z tohto dôvodu nemohli podporiť kandidatúru Slovenska na členstvo v aliancii v roku 1997. Niet dôkazu o tom, že vedenie tejto strany sa zmenilo, a to je teda kľúčová obava našej vlády.“ V tomto duchu sú aj ďalšie vyjadrenia predstaviteľov NATO a jeho členských krajín.
Niektorí označujú tieto výroky za kontraproduktívne. Iní však argumentujú, že tak ako si Slováci môžu zvoliť koho chcú, vlády členských krajín NATO a EÚ, ktoré tiež vzišli z demokratických volieb, si rovnako môžu vybrať, koho a za akých okolností pokladajú za spoľahlivého spojenca.
Ako slovenský politik som náchylný veriť, že návrat mečiarizmu na Slovensku nehrozí a že dnes je politická elita schopná zvládnuť povolebný vývoj k prospechu krajiny. Aj to všade zdôrazňujem. Ako predseda Zahraničného výboru NR SR sa však ťažko môžem čudovať západným politikom, keď sa pýtajú, prečo HZDS ignoruje azda najťažší prehrešok z rokov 1994 - 1998, ktorým je zneužitie tajných služieb, prečo bývalý predseda vlády namiesto podpory razantného a dôsledného vyšetrenia únosu zavlečenia syna bývalého prezidenta do Rakúska radšej využil právomoc prezidenta a amnestiou vyšetrovanie zmaril, hoci podozrivý zo zavlečenia bol štátny orgán. Po 11. septembri sa takýto politický krok v USA určite nedá vysvetliť. Keby aj bol Rudolf Žiak nevinný ako ľalia, len ignorant ho môže provokatívne držať na pozícii podpredsedu pre zahraničné vzťahy vraj proatlantickej strany. A len ignorant môže dovoliť, aby HZDS v otázkach integrácie do NATO verejne zastupoval Gustáv Krajči, človek politicky zodpovedný za škandalózne zmarenie referenda o vstupe do NATO z roku 1997. Človek, ktorý ešte v marci 2000, teda v čase, keď sa hnutie na trnavskom sneme manifestačne prihlásilo k integrácii do NATO, išiel osobne do Belehradu podporiť Miloševičov režim. Za krízu dôveryhodnosti HZDS nemôžu politici vládnej koalície, ale svojou neprincipiálnosťou a nevypočítateľnosťou sa o ňu postaralo hnutie samo.
Dnes je viac ako jasné, že vláda s účasťou HZDS by pre Slovensko znamenala obrovské komplikácie a riziká. Veď pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve budú musieť ratifikovať parlamenty 19 členských štátov aliancie - stačí jediné odmietnutie a je po nádejach. Ohrozenie integrácie Slovenska do NATO a EÚ za to nestojí. Všetky tie predvolebné pesničky o možnom vládnutí s ,,HZDS bez Mečiara“, ktoré prezentuje najmä Smer, treba vidieť v tomto svetle. Budúca slovenská vláda by preto mala jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností garantovať integráciu do NATO a EÚ, ako predpoklad modernizácie Slovenska a prekonania obrovskej nezamestnanosti. Pri zostavovaní vlády nesmú prevládnuť egoistické záujmy tej či onej ekonomickej loby operujúcej v zákulisí politiky rozhodujúcich strán. To je dnes skutočný zlomový bod úvah o povolebnom usporiadaní krajiny.
Autor: PETER WEISS(Autor je volebným lídrom Sociálnodemokratickej alternatívy)
Beata
Balogová
