BRATISLAVA – Slovenské mimovládne organizácie pomohli v roku 1998 k rekordnej účasti voličov, ale aj k pádu mečiarizmu. Kampaň pred septembrovým hlasovaním, ktoré rozhodne i o slovenskom členstve v NATO a Európskej únii, má byť podľa jednej z výrazných postáv tretieho sektoru Pavla Demeša ešte mohutnejšia než pri minulých voľbách.
Situácia sa však zdá byť horšia: nádeje mnohých voličov nedokázala vláda Mikuláša Dzurindu splniť, stranícke hašterenie brzdilo reformy, čiernobiely svet dvoch táborov sa rozplynul, vznikli nové zoskupenia.
Mnohí ľudia sú politikou takí znechutení, že aj premiér Dzurinda hovorí o „blbej nálade“. To môže byť hendikepom i pre kampaň tretieho sektoru, ktorá má priviesť k urnám čo najviac voličov – podľa Demeša aspoň 80 percent. „Zahraničná politika zvyčajne nezohráva pred voľbami zásadnú úlohu, ale na Slovensku je to inak. Vstup do NATO a Európskej únie priamo súvisí s výsledkami volieb a je jedným z rozhodujúcich faktorov mobilizácie voličov,“ povedal bývalý minister medzinárodných vzťahov v slovenskej vláde, teraz riaditeľ Marshallovej nadácie pre strednú a východnú Európu.
S výnimkou odporu nacionalistov k NATO, nie však k únii, všetky strany integráciu podporujú. Proeurópsky postoj a voľba konkrétnej strany však nemusia byť to isté.
Podľa prieskumu skoro dve tretiny Slovákov cítia nostalgiu za komunizmom, ale komunistov, volajúcich po návrate do minulosti, volí zanedbateľné percento.
Demeš považuje za ďalšiu nosnú tému kampaň za priehľadnú a efektívnu vládu. „Dnes nejde len o to, aby ľudia išli voliť, ale hľadáme formy, ako ľuďom viac priblížiť politiku a ako ich viac vtiahnuť do politického diania. Chceme nabúrať stereotyp, že občan odvolí a ostatné je vecou dohôd politických strán.“
Na rozdiel od minulých volieb, do ktorých tretí sektor vstupoval pod hlavičkou jedinej kampane OK ‘98 a zameral sa hlavne na prvovoličov, teraz má niekoľko kampaní mieriť na rôzne skupiny.
Zdroje peňazí síce mimovládne organizácie zverejnia až po voľbách, ale už teraz sú podľa Demeša podstatne štedrejšie a pochádzajú viac i od domácej podnikateľskej sféry, nielen z vládnych a nadačných zdrojov EÚ a USA. Európska komisia už verejne oznámila, že kampaň tretieho sektoru podporí sumou 200 000 euro. (čtk)
