ť aj od toho, ako a kedy sa podarí vytvoriť skutočne štandardnú, a teda i stabilnú štruktúru politických strán. Veď je nesporné, že Česká republika, Slovinsko a Maďarsko, ktoré sú v niektorých ekonomických reformách ďalej ako Slovensko, majú pred nami náskok aj v tejto oblasti. Medzi sebou tam súťažia už definitívne sformované a vyprofilované politické strany, ktoré sú bez ohľadu na volebný výsledok garanciou euroatlantického smerovania krajiny.
Vytvoriť stabilnú štruktúru politických strán, prekonať roztrieštenosť politického spektra, zabrániť vznikaniu nových a nových populistických strán-zázračníc, ktoré sľubujú poriadok v štáte a hospodárstve a dať všetkým slovenským ľuďom prácu za rôčik, dva alebo urobiť v historicky zrýchlenom režime zo Slovenska Švajčiarsko, to si podľa mňa nemožno vynútiť tým, že sa zvýši hranica na vstup do parlamentu na sedem percent, zníži sa počet kresiel v NR SR, zavedie sa volebný systém ako v Rusku alebo na Ukrajine, teda polovica poslancov sa bude voliť na základe proporcionálneho princípu na volebných kandidátkach strán a polovica v jednomandátových väčšinových obvodoch.
Akokoľvek som otvorený diskusiám o zmene volebného systému - pričom sa mi pre politicky tradičné, veľmi pluralitné Slovensko zdá výhodnejšie skôr prebranie výhod nemeckého či poľského volebného systému, som presvedčený, že žiadne volebné inžinierstvo samo osebe na kvalitatívne zmeny slovenskej politiky nestačí. Totiž iba vtedy, ak sa politické strany prestanú budovať na populizme či bezbrehom pragmatizme, marketingových fintách a neobmedzených balíkoch peňazí na permanentnú volebnú kampaň, za ktorou stoja ekonomické záujmové strany, ale budú mať aj svoju politicko-ideologickú a historickú identitu, vznikne na Slovensku stabilný systém politických strán.
Identita strany znamená, že v časovom priestore dejín Slovenska na čosi nadväzuje a niekam smeruje, že v geopolitickom priestore, ktorým sú pre nás predovšetkým členské krajiny EÚ a NATO, sa zaraďuje k istej skupine ideovo príbuzných a hodnotovo rovnako orientovaných politických strán. Ide o to, aby si každý člen či sympatizant politickej strany či hnutia mohol uvedomovať, k čomu sa v dejinnom vývoji Slovenska a Európy priraďuje, aké hodnoty uprednostňuje, aby mal svoju identitu. To je aj základná náležitosť na vybudovanie nespochybniteľnej kredibility strán, aby boli čitateľné a vypočítateľné.
Bez strán s jasnou ideologickou identitou nemôže byť ešte stále mladá slovenská štátnosť silná. Preto sa Sociálnodemokratická alternatíva nehanbí jasne prihlásiť k sociálnodemokratickým hodnotám. Vo svojom programe nehovoríme o kombinácii pozitívnych hodnôt konzervativizmu, liberalizmu a sociálnodemokratizmu. Nevydávame ju za modernistickú tretiu cestu, lebo Tony Blair a Gerhard Schröder by sa asi veľmi čudovali, keby ich politická predstava, obsiahnutá v známom manifeste, bola zamieňaná s takouto hodnotovou mixáciou, aby nielen občania SR, ale aj zahraniční partneri vedeli, na akých princípoch budú robiť politiku, aké základné hodnoty budú vždy rešpektovať, aké normy nikdy neprekročia.
Som presvedčený, že Slovensko potrebuje štandardnú, modernú, serióznu sociálnodemokratickú politiku. Už len kvôli politickej rovnováhe. Veď aj pre štandardné stredovo-pravicové strany je výhodnejšie, keď sa môžu profilovať v politicky hodnotných sporoch so štandardnou sociálnou demokraciou, a nie s rôznymi odrodami.
Autor: PETER WEISS(Autor je volebným lídrom SDA)
