Okrem rímskokatolíkov, ku ktorým sa u nás hlásia milióny ľudí, a gréckokatolíkov, ktorí počítajú státisíce veriacich, pôsobí u nás aj malá registrovaná komunita Starokatolíckej cirkvi. K tej sa pri sčítaní ľudu v roku 2001 priznalo okolo 1700 veriacich.
Starokatolícka cirkev vznikla v druhej polovici 19. storočia, dnes sa k nej vo svete hlásia státisíce ľudí. Početné komunity žijú v Severnej Amerike, v Nemecku a v Indonézii.
Proti neomylnosti pápeža a jeho šéfovaniu
Keď sa v roku 1869 otváral prvý vatikánsky koncil, málokto tušil, že nové dogmy budú také sporné, že v katolíckej cirkvi spôsobia rozkol. Mnohým intelektuálom a veriacim sa totiž nepáčili údajné schválené omyly vo veciach viery. Pôvodnú cirkev teda opustili a založili novú – starokatolícku.
Kanonik Starokatolíckej cirkvi na Slovensku Vlastimil Šulgan uvádza, že prvým problémom bola schválená dogma o neomylnosti pápeža v otázkach viery a mravov, „Nie je to v Písme, neobstojí to historicky, nesvedčí o tom cirkevná tradícia. Táto línia z Ríma je preto neakceptovateľná. Odmietame tiež, aby sa to predkladalo ako podmienka spásy. Pápež Pius IX. sa na koncile vyslovil jasne – kto to neprijme, nech je prekliaty.“ Hovorca KBS Jozef Kováčik namieta, že pôvodný výraz v latinčine je „anatema sit“, čo je „úplne iné ako prekliaty. Ide o klasickú formulku, ktorou sa ukončovalo každé záväzné učenie pápeža či koncilu v tej dobe.“
Druhým sporom bolo odhlasovanie jurisdikcie pápeža nad cirkvou. „Pápeža sme ochotní vnímať len ako symbol jednoty, nie ako nadriadeného, ktorý rozhoduje za biskupov. Tí sú v rámci svojej cirkevnej obce zvrchovaní, pápež nemôže byť nad nimi,“ vysvetľuje Šulgan.
Nemeckí odporcovia dogiem sa združovali okolo cirkevného historika Johannesa Döllingera. Ten nebol zástancom vystúpenia z katolíckej cirkvi, rozbehnutý vlak však už nezastavil. Podľa Šulgana „chcel slobodnú platformu a diskusiu v katolíckej cirkvi, pre tú to však nebolo prijateľné.“ Döllinger bol z pôvodnej cirkvi exkomunikovaný, medzi starokatolíkov sa však podľa rôznych zdrojov nezaradil. Podľa Šulgana ale do cirkvi vstúpil, len nevykonával prax duchovného.
Dobrovoľný celibát
Teologická komisia Konferencie biskupov Slovenska má voči exkolegom rezervovaný postoj. V máji 2002 publikovala v Katolíckych novinách stanovisko, kde píše, že starokatolíkov podporoval ríšsky kancelár Otto von Bismarck, pretože umožňovali realizovať jeho plány o nemeckej národnej cirkvi nezávislej od Ríma. „Do štátom protežovanej cirkvi vstupovali predovšetkým liberálne a nacionalisticky orientovaní kresťania.“ Podľa KBS starokatolíci odmietli aj ďalšie dogmy – o nepoškvrnenom počatí a nanebovzatí Panny Márie, kňazský celibát, ušnú spoveď, odpustky a úctu k relikviám.
Kanonik Vlastimil Šulgan tvrdí, že celibát nie je v Písme, je len vecou cirkevnej disciplíny. „Nebol tu vždy, cirkev ho zaviedla neskôr. Apoštol Pavol povedal, že biskup nech je mužom jednej ženy, takže nevidíme dôvod, aby sa to kňazom zakazovalo. Apoštol vyslovil aj to, že nech je biskup mužom ženy, lebo ak sa nevie postarať o svoju domácnosť, nebude sa vedieť postarať ani o svoju cirkev.“ Podľa Šulgana je vážne, ak kňaz žije v zlom psychickom rozpoložení, lebo nie je zmierený s celibátom. „Je nútený žiť pod hrozbou prísnych cirkevných sankcií. Sú z toho problémy, preto naša cirkev umožňuje, aby to riešil zodpovedne.“
Starokatolíci odmietajú aj nepoškvrnenosť počatia Panny Márie, či dogmu o jej nanebovzatí. „Prvá dogma bola prijatá v 19. storočí, druhá až v roku 1950. Nie je však na to žiadny podklad v Písme, nič o tom nehovorí tradícia, proti bol aj Tomáš Akvinský. Tí, čo to hlásajú, konajú v rozpore s katolicizmom. Na tieto veci sa Starokatolícka cirkev pozerá v duchu ortodoxnej cirkvi,“ vraví Šulgan.
Spory s kolegami v únii
Činnosť starokatolíkov u nás sa rozbehla v roku 1995. Za formálneho šéfa bol vtedy zvolený Augustín Bačinský. Biskupom starokatolíkov sa stal v roku 1997, na skutočné biskupské vysvätenie však musel čakať do roku 2004, keď tak v Portugalsku urobil tamojší arcibiskup.
Komunity starokatolíckych cirkví vo svete sú združené v takzvanej Utrechtskej únii. Slováci v nej už nie sú, v roku 2004 vystúpili. „Museli sme, lebo sa tam začal udomácňovať trend svätenia žien a žehnania homosexuálom. Navyše nášmu biskupovi, ktorý vtedy ešte nemal platnú vysviacku, dávali podmienku, že s tým musí súhlasiť, čo bolo neprijateľné.“
Hovorkyňa únie Maja Weyermannová vtedy podľa Bačinského dokonca vyhlasovala, že „Starokatolícka cirkev na Slovensku stojí pred rozhodnutím, či sa bude od Bačinského dištancovať a nanovo sa sformuje, aby mohla pokračovať na spoločnej ceste s Utrechtskou úniou, alebo či sa spolu s Bačinským stane v izolácii sektou“. Šulgan namieta, že najskôr odmietli nebezpečné trendy v únii, až potom prišli útoky z jej strany.
Nevhodní pre ekumenizmus?
Bačinský je dnes arcibiskup, rímskokatolíckej cirkvi sa to však nepozdáva, lebo vraj nemá biskupskú vysviacku ani apoštolskú postupnosť. KBS pred deviatimi rokmi dokonca kritizovala aj veriacich: „Keďže veľká časť príslušníkov Starokatolíckej cirkvi na Slovensku do nej vstúpila len prednedávnom, je, žiaľ, potrebné považovať ich za aktuálnych schizmatikov a nemožno s nimi budovať ekumenizmus. Môžeme sa však modliť za spásu ich duší.“
Šulgan namieta, že výhrady RKC voči Bačinskému pochádzajú z čias, keď bol iba biskupom zvoleným, nie aj vysväteným. „Teraz nemáme indície, že by ho neuznávala, lebo by tým poprela sama seba. Bačinský má totiž svätenie a apoštolskú postupnosť práve cez rímskokatolícku líniu.“
KBS tvrdí aj to, že „v ich prípade je takmer nemožné domnievať sa, že chcú úprimne budovať ekumenizmus, keďže sa vedome oddelili od cirkvi, v ktorej sa zrodili. Iná situácia je v prípade tých, ktorí sa narodili v oddelených spoločenstvách a sú pokrstení a poučení vo viere v Krista. Týchto nemožno obviniť z hriechu oddelenia a katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a uznáva ich za bratov v Kristovi.“
Podľa kanonika Šulgana prekážkou v ekumenizme nie sú. „Ak to RKC tvrdí, ekumenizmus sa nedá budovať so žiadnou cirkvou, lebo by sme sa mohli donekonečna obviňovať z oddeľovania zo spoločenstva a zrádzania ideálov. Oni majú problém s nami, nie my s nimi.“
Hovorca KBS Kováčik vraví, že stanovisko z roku 2002 platí dodnes, a hoci sú starokatolíci súčasťou Ekumenickej rady cirkví, príliš sa s nimi nebavia. „Je tam aj praktický problém. Viacerí naši kňazi, ktorí odišli kvôli celibátu, sa oženili a prešli k starokatolíkom. Považujeme to za vážnu vec.“ Šulgan to nepopiera, sám je bývalý rímskokatolícky kňaz, ktorý sa oženil. „Väčšina našich veriacich pochádza z ich radov, ale nevidíme v tom problém, veď sme katolíckou cirkvou. Nie je na tom nič zlé.“
Rozdiely oproti rímskokatolíkom
Starokatolíci:
- neuznávajú dogmu o neomylnosti pápeža v otázkach viery a mravov
- neuznávajú primát pápeža nad celou cirkvou
- neuznávajú Pannu Máriu ako nepoškvrnene počatú a dogmu o jej nanebovzatí
- rozvod považujú za zlo, ale pri vážnych dôvodoch ho akceptujú, rovnako aj nový sobáš
- celibát považujú za dobrovoľný
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
