Až 80 percent použitých prenosných batérií na Slovensku vyzbierajú študenti v školách.
BANSKÁ BYSTRICA. Slovensko dováža ročne takmer 1400 ton malých prenosných batérií a akumulátorov.
Aj napriek výraznému posunu v zbere a spracovaní batérií končí viac ako polovica z nich v smetných košoch a potom na skládkach, hoci to zákon zakazuje.
Kde končia tony lítiových batérií z mobilných telefónov alebo prenosných počítačov nevedia ani zberne, kam sa ich dostane len malé množstvo.
Nebezpečný odpad Batérie použitých prenosných batérií sa u nás za minulý rok vyzbieralo 560 ton, ide o 46 percent z dovezeného množstva, zberných miest je 16tisíc, u nás sa batérie nevyrábajú,
Do roku 2009 končili v komunálnom odpade takmer všetky použité prenosné batérie.
„Prenosné batérie a akumulátory nesmú končiť v komunálnom odpade a na skládkach. Obsahujú olovo, ortuť, kadmium, či kyselinu sírovú a môžu kontaminovať vodu a pôdu. Viaceré z nich sú karcinogénne,“ hovorí riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.
Firma Mach Trade Sereď vyzbierala za minulý rok takmer 560 ton prenosných batérií, čo je 46 percent z celkového dovezeného množstva.
Limity únie sme prekročili Slovensko tak už teraz plní limity únie, ktoré začnú platiť až o päť rokov. Firma však predpokladá, že v tom čase dovezieme o takmer polovicu batérií viac ako dnes.
Spoločnosť, ktorá sa zaoberá zberom a zhodnocovaním prenosných batérií spolu so stopercentnou dcérou INSA používajú severský model. Zber organizujú najmä na školách. „Žiakov vychovávame a zároveň zbierajú nebezpečný odpad,“ povedala Zuzana Kumpánová z INSA.
Na Slovensku je viac ako 16-tisíc zberných miest na viac ako 900 školách a predajných miestach, napríklad v obchodných reťazcoch. Z celkového množstva 560 ton batérií však viac ako tri štvrtiny pozbierali žiaci.
Zbierajú aj obchody V banskobystrickom Kauflande majú vyloženú menšiu papierovú škatuľu na použité batérie v informačnom centre pod nápisom zberné miesto. Pracovníčka tvrdí, že ľudia batérie nosia. „Aj teraz je plná.“
V hypermarkete Tesco zbierajú tiež. Upozornenie je na ťažko viditeľnom mieste, navyše vôbec nehovorí o zbere použitých batérií. Ochotná zamestnankyňa hovorí: „Ľudia nosia málo. Doneste, aspoň to pomôže životnému prostrediu.“
Triedi ich röntgen INSA spustila v tomto roku technológiu, ktorú ocenili na medzinárodnej konferencii TOP 2011. Nemecko-nórsky projekt využíva na triedenie systém amerických röntgenov z letísk.
„Zariadenie je prvým a jediným na svete. Batérie automaticky triedi podľa zloženia. Je to skutočne revolúcia a vážny krok k recyklácii prenosných batérií a akumulátorov v Európe, aj na celom svete,“ vyhlásil konateľ Mach Trade Štefan Machalík.
Doteraz sa používali vo svete aj tzv. brutálne metódy recyklácie, pretože malé batérie sa ťažko triedili. „Európska únia zistila, že niektoré štáty batérie pozbierali a skončili vo vysokej peci,“ vysvetľuje Kumpánová.
Lítiové ľudia nenosia Problémom zostáva zber a zhodnocovanie lítiových batérií z mobilných telefónov, kamier, DVD prehrávačov, počítačov či tabletov. V obehu sú ich desiatky ton a ich podiel na našom trhu rastie.
Väčšina zrejme končí na verejných skládkach a v spaľovniach. „Nevieme, kde ich likvidujú, lebo ku nám sa ich dostane málo,“ tvrdí Kumpánová.
Z 240-tisíc ton, ktoré firmy uvedú ročne na trh, dokáže Európa recyklovať len vyše 30-tisíc ton. Podľa záväzných smerníc únie by to v budúcom roku mal byť dvojnásobok a o štyri roky neskôr 45 percent produkcie.

Beata
Balogová
