BRATISLAVA. Sedia na lavičke v parku Liečebne sv. Františka v bratislavskom Prievoze. Pán Július nežne hladí ruku svojej manželky Margity a usmieva sa na ňu. Hoci sú spolu už 59 rokov, dvojtýždňový pobyt v liečebni si užívajú ako novomanželia svadobnú cestu.
V domove dôchodcov v bratislavskej Dúbravke, kde trvalo žijú, nemôžu bývať spolu, lebo im to vraj podľa vedenia zariadenia nedovoľuje ich zdravotný stav. Vidia sa tak zväčša len počas návštevných hodín.
Paradox, na ktorý upozornila na blogu zdravotná sestra Ivana Pajanková, trvá už dva roky.
Vraj by sa nepostaral
„Manželka býva v pavilóne C a ja v pavilóne B,“ vysvetľuje pán Július. Pani Margita je ležiaca pacientka, a preto musí bývať v inej časti domova dôchodcov.
Pavilón C sa zatvára, a tak ju môže manžel vidieť zväčša len počas návštevných hodín. Nechcem tam chodiť ako cudzinec, protestuje.
Pán Július už vraj dva roky neúspešne bojuje, aby mohol bývať spolu s manželkou v „zmiešanom“ pavilóne B.
S tým však nesúhlasí vedenie domova. „Povedala mi, že by ma to vyčerpávalo,“ spomína argumentáciu psychologičky zariadenia Oľgy Radošovskej.
Hlavným dôvodom, prečo momentálne nie je možné, aby manželia bývali spolu v pavilóne B, je to, že je určený pre úplne pohyblivých klientov, ktorí nemajú problém s inkontinenciou a vedia sa orientovať, vysvetľuje psychologička. Tieto podmienky pani Margita podľa nej nespĺňa.
V pavilóne B je málo personálu a časť starostlivosti o manželku by musel na seba prebrať pán Július. Tomu to však podľa Radošovskej nedovoľuje jeho zdravotný stav.
Pán Július oponuje, že v liečebni boli spolu a necítil „žiadne vyčerpanie ani problémy“.
Radošovská tiež hovorí, že v pavilóne B sú len jednoposteľové izby. Pán Július však poukazuje na pár, ktorý napriek tomu býva v tomto pavilóne v jednej izbe. „Ale oni sú chodiaci,“ argumentuje psychologička.
Sám medzi ženami
Keď sa o prípad začal zaujímať denník SME, riaditeľka domova Branislava Belanová navrhla kompromisné riešenie. Zopakovala dávnejšiu ponuku, že manželia môžu bývať v pavilóne C, kde momentálne žije pani Margita.
Pánu Júliusovi sa však nepáči, že by býval s manželkou na čisto ženskom oddelení. Bolo by mu nepríjemné stretávať sa s opačným pohlavím počas hygieny. „Céčko mi je ťažká alternatíva, ale asi budem na ňu nútený pristúpiť,“ hovorí. Na rozmyslenie si vzal týždeň.
Okrem toho by sa chcel ako doteraz stravovať v jedálni a voľne prichádzať aj odchádzať z oddelenia, ktoré sa zamyká. Riaditeľka tvrdí, že v tom mu vyhovejú.

Beata
Balogová
