BANSKÁ BYSTRICA . Historické centrum Banskej Bystrice v okolí Farského kostola zaplavili približne štyri tisícky smútiacich z celého Slovenska. Prišli sa rozlúčiť s biskupom Rudolfom Balážom.
Omšu väčšina smútiacich sledovala na veľkoplošnej obrazovke. Približne dvetisíc ľudí bolo vo vnútri kostola. Niektorí kľačali na dlažbe, iní sedeli na zemi alebo na kempingových stoličkách.
S diecéznym biskupom Rudolfom Balážom sa prišlo rozlúčiť 25 biskupov zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska a Albánska, ale aj predstavitelia vlády a parlamentu. Smútočný sprievod duchovných mal vyše 400 ľudí.
Pohrebnú svätú omšu koncelebroval apoštolský nuncius na Slovensku Mario Giordana.
Hľadajú nástupcu
Otázka následníka diecézneho biskupa Rudolfa Baláža je otvorená. Pre menovanie nového biskupa nie je určený žiadny termín.
Biskupa menuje pápež na návrh kongregácie prebiskupov vo Vatikáne. Tým takzvané terno, teda trojicu kandidátov, navrhne apoštolský nuncius Giordana. Ešte predtým nominácie konzultuje so stovkou kňazov a laikov. Konečné slovo má výhradne pápež.
Biskup Baláž svojim učením a činmi prekročil hranice diecézy, aj Slovenska. Jeho motto Pravda vás vyslobodí, poznali aj pápeži vo Vatikáne.
„Verím, že nás Slovákov nosil v srdci vtedy, keď ešte netušil, že bude pápežom,“ povedal Baláž v spomienke na osobné stretnutia so slovanským pápežom Jánom Pavlom II. pri svojom poslednom verejnom vystúpení v Hornej Vsi pri Kremnici.
Biskup Baláž sa poznal a stretával sa s Wojtylom, vtedy ešte kardinálom, aj počas totalitného komunistického režimu. Neskôr ich osobné stretnutia pokračovali. Práve biskup Baláž mal významný podiel na pápežovej návšteve Slovenska a Banskej Bystrice. V tradícii osobných vzťahov s Vatikánom pokračoval aj po nástupe nového pápeža Benedikta XVI.
Postavil sa Mečiarovi
Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž zomrel vo veku 70 rokov v biskupskom sídle v Banskej Bystrici. Zostane známy celému veriacemu aj neveriacemu Slovensku ako bojovník za demokraciu.
V čase prvej Mečiarovej vlády otvorene vystúpil ako jeden z prvých predstaviteľov cirkvi na ochranu demokracie. Štátna moc a Slovenská informačná služba pokračovali v praktikách komunistickej štátnej bezpečnosti a pokúsili sa biskupa zdiskreditovať v roku 1995.
Prípad je známy ako „Kauza Triptych“. Do predaja renesančného umeleckého diela Klaňanie Troch kráľov do Švajčiarska za 200 tisíc dolárov sa zapojila Lexova SIS. Agent s krycím menom Thomas Grabner prejavil fingovaný záujem. Polícia neskôr zadržala reštaurátora triptychu a začala stíhať riaditeľa biskupského úradu Jozefa Hrtusa.
Až po piatich rokoch triptych vrátili biskupskému úradu a vláda sa biskupovi ospravedlnila za svojich predchodcov. Baláž neskôr kritizoval aj Dzurindovu vládu, ktorá nepodpísala Vatikánske zmluvy o výhrade svedomia aj niekdajšiu kandidátku na prezidenta Ivetu Radičovú za jej postoje k interupciám.
Pochovajú ho v rodisku
Rudolf Baláž sa narodil v roku 1940 v Nevoľnom. Študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Komunistický režim mu neumožnil ďalšie štúdium, aj napriek tomu ho v roku 1963 vysvätili za kňaza. Odvtedy pôsobil na rôznych farách na strednom Slovensku.
Komunisti Baláža obvinili z protištátneho pôsobenia a urobili z neho traktoristu a šoféra nákladného auta. Krátko po páde režimu ho vymenovali za biskupa. O štyri roky neskôr už stál na čele Konferencie biskupov Slovenska.
Baláž sa zaslúžil o rozvoj diecézy. Za jeho pôsobenia vznikli napríklad Pastoračné centrum v Banskej Bystrici, obnovil komunistami zlikvidovaný kňazský seminár v Badíne a katolícke školstvo v diecézea pribudli aj nové kláštory obnovených mužských a ženských reholí.
Biskup je spoluzakladateľom Katolíckej univerzity v Ružomberku a zaslúžil sa o vznik prvého kresťanského rádia na Slovensku.
Biskupa Baláža pochovajú v rodisku v Nevoľnom.

Beata
Balogová
