Novoapoštolská cirkev, ktorú na Slovensku oficiálne zaregistrovali v roku 2001, síce nie je príliš viditeľná, priznáva však, že väčšie cirkvi dráždi. Po svete behá asi jedenásť miliónov jej veriacich, na Slovensku len pár stoviek. Vznikla v 19. storočí.
Religionista Zdeněk Vojtíšek z Husitskej teologickej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý sa venuje sektám a novým náboženským hnutiam, tvrdí, že ľudia, čo za vznikom stáli, boli „súčasťou veľkého hľadania konca sveta v danom období. V USA a v Európe vtedy rástli hnutia, ktoré ho silno očakávali. V protestantskej časti kresťanského spektra sa čakal druhý príchod Ježiša, a táto cirkev vznikla, aby sa na to pripravila a Krista privítala.“
Podľa Vojtíška bolo cieľom vytvoriť cirkev, ktorá prekoná nedokonalosti tých ostatných a vráti sa až k začiatkom apoštolskému modelu. „Chceli zhodiť nános histórie a doktríny, udomácnené v ostatných kresťanských cirkvách.“
Prezident Novoapoštolskej cirkvi na Slovensku Ľubor Kučera vysvetľuje, že cirkev vznikla, „keď Ježiš vyslal svojich apoštolov, aby šírili evanjelium. V Nemecku a Anglicku sa toho ľudia chytili a rozhodli sa, že oživia pôvodnú apoštolskú pracirkev. Keďže však šlo o nových apoštolov, odrazilo sa to aj na názve.“
Nechceli peniaze od štátu, zmenili názor
Väčšinové cirkvi majú voči svojim kolegom z radov novoapoštolov rezervovaný postoj, cíti ich aj Kučera. „Cirkvi, ktoré majú veľa veriacich, k nám nemajú práve najvrúcnejší vzťah. Dominantná sila sa len nerada delí s inými. Mimo Slovenska je to inak – tam, kde je sila katolíkov menšia, napríklad v Česku alebo Nemecku, musí byť aj ich dialóg s inými cirkvami na inej úrovni.“ Novoapoštolská cirkev nie je ani súčasťou Ekumenickej rady cirkví v SR.
Doteraz nepoberali žiadne príspevky zo štátneho rozpočtu, v roku 2010 zmenili názor. „Roky sa financujeme výhradne z vlastných zdrojov, príspevok sme žiadali len na prevádzku, keďže naši duchovní pracujú zdarma. Ide o čestné funkcie, živia ich iné profesie,“ hovorí Kučera a dodáva, že jediným plateným človekom je on. „Žiadnu silu nemáme ani na sekretariáte, všetko od kontaktov s úradmi, bankami, poštou až po preklady materiálov robím ja.“ Ministerstvo kultúry im neposlalo ani cent, dostali len prísľub. Cirkevné obce novoapoštolov fungujú najmä v Bratislave, Košiciach, Komárne a Poprade.
Spása len u nich? Cirkev riadi kmeňový apoštol, sídliaci v Zürichu. Je akousi obdobou pápeža, nástupca apoštola Petra. Jeho rozhodnutia sú záväzné, je totiž prostredníkom medzi Kristom a veriacimi. Kritici namietajú, že to vyznieva, ako keby mohli mať prístup k Bohu len cez neho, čo je nezmysel. Navyše odmietajú uctievanie jeho kultu. Kučera odporuje. „Máme predsa aj oblastných apoštolov, napríklad Slovensko patrí pod apoštola z nemeckého Hannoveru. Kmeňový apoštol len spravuje cirkev, ako jej hlava veci rieši s ďalšími apoštolmi.“ Podľa prezidenta odíde do dôchodku ako bežný občas štátu, v ktorom žije. „Napádať jeho pozíciu je to isté, ako keby ste budovanie kultu vytýkali aj pápežovi vo Vatikáne. Ten tiež riadi celú katolícku cirkev.“
Aleš Franc, teológ a autor v oblasti kritiky hraničných kresťanských hnutí v roku 1996 Novoapoštolskej cirkvi vytýkal okrem iného aj výlučné postavenie cirkvi pre spasenie človeka. Vraj učia, že „dar Ducha svätého je možné prijať výlučne od ich apoštola,“ a dodáva, že táto „snaha o vlastníctvo pravdy je známkou sektárstva.“ Kučera to popiera. „Výrok je správny, ale v tom zmysle, že krst Duchom môžu robiť len apoštoli, nie naši duchovní. Tým nie je popreté právo prijímať dar Ducha svätého v iných cirkvách. Žiadna výlučnosť neexistuje, človek môže byť spasený aj vtedy, keď nie je naším veriacim.“
Kmeňový apoštol Wilhelm Leber Špiritistické praktiky? Cirkev napadol aj evanjelický farár z Berlína a šéf tamojšieho Centra pre Dialóg Thomas Gandow. Podľa neho sa na bohoslužbách novoapoštolov za zosnulých realizujú špiritistické praktiky. Religionista Zdeněk Vojtíšek to tak čierne nevidí. „Tie slová sú príkre. Áno, robia bohoslužby za mŕtvych, ale aj iné kresťanské cirkvi realizujú modlitby za zosnulých. Kto chce vidieť hrôzu, tak ju vidí, kto je tolerantnejší, nachádza mnoho dôvodov pre mierny optimizmus v približovaní sa ku kresťanským cirkvám.“
Ľubor Kučera tvrdí, že myšlienky Gandowa neboli čisté. „Niekto si vymyslel nepriateľa, aby sa cez neho mohol zviditeľniť. Tie bohoslužby totiž prebiehajú podobne ako v iných cirkvách. Robíme ich trikrát ročne pre tých, ktorí odišli z tohto sveta, a v poslednej chvíli pri sebe nemali kňaza. Napríklad ak zomreli nečakane pri hromadnom nešťastí, jednoducho ak odišli bez toho, aby mali dušu oprostenú od hriechov. Ak je podmienkou vstupu do Božieho kráľovstva odpustenie hriechov, radi to urobíme za všetky duše, hoci ich osobne nepoznáme.“
Aleš Franc kritizoval aj oltárne zbožšťovanie kázaného slova. „Každé slovo, kázané od oltára, je priamo slovo Božie.“ V praxi to znamená, že ak prehovorí kňaz, automaticky sa to vníma tak, že sa cez neho vyjadruje Boh, čo akoby popieralo možnosť existencie ľudskej myšlienky pri oltári. Kučera v podstate s Francom súhlasí. „Na začiatku bohoslužby čítame Božie slovo z Písma. Kňaz potom rozpráva vlastnými slovami, ale veríme, že aj vtedy z nás prehovára Boh.“
Sekta či nie? Podľa religionistu Vojtíška je ťažké rozhodnúť sa, kam cirkev zaradiť. „Ak sa pozriem na ich doktrínu, tak sa kresťanským teológom, ktorým vstávajú vlasy dupkom, vôbec nečudujem. A nielen kvôli silnej role kmeňového apoštola tejto cirkvi, či kvôli tomu, že slovo pri oltári považujú za slová prednesené samotným Bohom. Pre nich to naozaj môže vyzerať ako sekta.“
Vojtíšek však dodáva, že samotný život novoapoštolov sa prakticky nelíši od života ostatných protestantských cirkví. „Veria približne tomu istému, majú podobnú etiku aj pohľad na život. Podľa mňa si 95 percent veriacich novoapoštolov žiadne zvláštnosti neuvedomuje, ani nad nimi nepremýšľa. Z tohto hľadiska ich môžeme pokojne zaradiť medzi ostatné kresťanské cirkvi. Zaujímavé je, že oni sami sa k nim príliš nezaraďujú.
Hoci sa podľa religionistu Novoapoštolská cirkev považuje za jedinú pravú, táto výlučnosť sa posledné roky stráca. „Najmä v Nemecku dochádza k istému vnútornému napätiu medzi staršou a mladšou generáciou. Starší sa stále utiekajú k obrovskej autorite kmeňového apoštola, mladší už tú výlučnosť neberú tak vážne a hľadajú skôr cesty k ekumenizmu.“ Kučera si to nemyslí. „Žiadne napätie medzi staršou a mladšou generáciou v Nemecku neexistuje.“
Z učenia novoapoštolov
- veria vo všemohúceho Boha, v nesmrteľnosť ľudskej duše, v posledný súd a posmrtný život
- základom učenia ja sväté Písmo, vierovyznanie má 10 článkov viery
- udeľujú tri sviatosti: krst vodou, zapečatenie (krst Duchom, v rámci ktorého apoštol kladie ruky na hlavu veriaceho) a svätú večeru (pri každej bohoslužbe)
- cieľom je zjednotiť sa s Ježišom Kristom v deň jeho opätovného príchodu
Beata
Balogová
