BRATISLAVA. Neznámi aktivisti zaplavili južné Slovensko tisíckami nálepiek, v ktorých upozorňujú na chýbajúce maďarské názvy. Žiadajú ich aj na miestach, kde to nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín nevyžaduje.
Niektoré obchody im vyhoveli, v Šamoríne dokonca mestské zastupiteľstvo prijalo k dvojjazyčným nápisom uznesenie.
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín platí od júla. Okrem iného upravuje označenie obcí v menšinovom jazyku či vydávanie dvojjazyčných úradných listín.
Vicepremiér Rudolf Chmel z MostaHídu pôvodne navrhoval, aby dvojjazyčnosť zabezpečili aj obchody či reštaurácie. Hoci toto ustanovenie neprešlo, aj na súkromných podnikateľov je namierená nálepková kampaň.
„Strávil som asi tri hodiny škrabaním nálepky zo svojho loga, ktoré sa poškodilo a stálo ma to 50 eur,“ hovorí Štefan Štedra, ktorý podniká vo finančných službách v Šahách, kde žije asi 60 percent Maďarov.
Na nálepkách je po maďarsky upozornenie: „Kde zostal maďarský nápis?“ či „Jednojazyčnosť je neúcta“.
Štedra hovorí, že s klientmi sa rozpráva po slovensky aj po maďarsky. „Maďarské rodiny moje služby vyhľadávajú, ale mám málo miesta na to, aby som všetko uvádzal dvojjazyčne.“
Pôsobia v utajení
Občianske združenie Dvojjazyčné južné Slovensko tvrdí, že nechali vyhotoviť nálepky, ktoré sa dajú jednoducho odstrániť. „Majetky neničíme.“ Hovoria, že bojujú proti jazykovej asimilácii Maďarov. „Za tieto ciele sa oplatí riskovať aj pokutu 33 eur.“
Akcia sa začala v polovici júna v Šamoríne, Komárne a Dunajskej Strede. Neskôr sa rozšírila do ďalších miest a obcí.
Združenie je jedným z troch, ktoré v týchto dňoch oblepujú južné Slovensko, všetky zostávajú v anonymite. V najbližšom čase sa chystajú aktivistom rozdať ďalších niekoľkotisíc nálepiek.
Mäsiar nápis preložil
Niektoré obchody už názvy pod vplyvom kampane začali prekladať aj do maďarčiny, napríklad mäsiarstvo v Šamoríne.
Zmenili sa aj niektoré výklady v Komárne.
Mestské zastupiteľstvo v Šamoríne prijalo uznesenie, podľa ktorého by organizácie dotované mestom mali uvádzať dvojjazyčné nápisy, a vyzve podnikateľov, aby ich prekladali tiež.
Aktivisti sa zameriavajú na územia, kde žije viac ako 15 percent Maďarov, kde by podľa nového zákona mala v budúcnosti platiť hranica na používanie menšinového jazyka.
Nálepky dávajú na úrady, ale aj na tabule pri cestách, ktoré sa nemusia prekladať. Tvrdia, že nie sú spojení so žiadnou politickou stranou, nálepky však podporili SMK aj MostHíd.
„Podporujeme viacjazyčnosť a tiež občiansku angažovanosť v tomto smere, pokiaľ je v súlade s právnym poriadkom,“ reagoval Chmelov úrad.
Jeho návrh, aby názvy museli dvojjazyčne uvádzať aj podnikatelia, na vláde stoplo KDH.
„V súčasnosti presadzujeme, aby subjekty dodržali podobu zákona platnú od 1. júla,“ povedal Chmelov poradca Árpád Sidó. V menšinovom jazyku musia uvádzať informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia či bezpečnosti.
