Toto je vlastne samotný hotel,“ ukazuje majiteľka miestnosť v zadnej časti domu. Kedysi to bola letná kuchyňa, dnes sú tu umiestnené tri koterce so štyrmi psami a umývadlo. Psy tu majú svoje jedlo a obojky. Na stenách visia hrebene a z malého rádia hrá hudba.
Nachádzame sa v Bernolákove, v malom dome s veľkou záhradou. Psí hotel alebo možno presnejšie „penzión“ vedie Iveta Dudášová. Kedysi pracovala u veterinárneho lekára, dnes vedie chovateľskú stanicu. Je tu čisto a útulne, prekvapivo tu necítiť ani náznak typického psieho pachu. „Snažím sa, aby boli čo najčastejšie vonku,“ hovorí Iveta Dudášová.
„Je mi ich ľúto, nechcem, aby boli stále zavreté. Niekedy to ani nevoláme hotel, ale skôr škola v prírode.“ Hotelierka kedysi pracovala ako veterinárna technička v Bratislave, jej snom však bol hotel pre psy. Už počas práce na veterine sa stretávala s otázkami majiteľov psov, kam ich dajú počas dovolenky. Po čase sa s rodinou presťahovali do Bernolákova, kde sa rozhodli otvoriť takéto zariadenie.
K psom má zjavne blízko. Doma má štyroch vlastných, s ktorými chodí na výstavy. Nejaké psy navyše jej nerobia problém. Hotel nefunguje len počas letných dovoleniek, ale po celý rok. „Napríklad v zime, keď ľudia chodia na lyžovačky, tu mávame tiež plno. Túto zimu tu bolo až jedenásť psov.“
Obmedzenie? Veľkosť
Postup je jednoduchý. Majiteľ zavolá, či je v hoteli voľné miesto a privezie psa. Podpíše protokol, že uhradí všetky náklady spojené s prípadným liečením. Iveta Dudášová totiž niekedy musí chodiť aj k veterinárovi. Často k tomu istému, ku ktorému chodí pes aj doma.
„V zime sme tu napríklad mali šteňa nemeckého ovčiaka. Bolo v záhrade, rozbehlo sa, šmyklo sa na ľade a narazilo si lopatku, tak sme museli ísť na röntgen.“ Ľudia psom často prinesú aj vlastné žrádlo. „Nie som zástanca toho, že by som im dávala to isté, hoci niektorí majitelia to nechajú na mňa,“ zdôrazňuje Dudášová.
„Veľký zásah je už to, že pes zmení prostredie a je tu bez majiteľov. Keď sa ešte má zmeniť strava, to nerobí dobrotu, psy by mohli mať aj žalúdočné problémy.“ Pri prijímaní hostí však existujú určité obmedzenia.
Hotelierka spomína na fľakatého psa, ktorého majiteľ nepriniesol potvrdenie, že zviera trpí potravinovou alergiou, a tak ho nezobrala. Neberie ani väčšie plemená. „Mám len jednu labradorku a vyžlu. No keď sú to šteňatá, tak ich ešte ubytujeme.“ Či väčší pes, alebo šteňa, majiteľ zaplatí za každý začatý deň desať eur.
Luxusné hotely nie sú len pre ľudí. Za vyššiu sumu môže
mať váš pes samostatný apartmán i osobného trénera
Niektoré spolu
Práca sa pre Ivetu Dudášovú začína o pol šiestej ráno. Psy nakŕmi a pustí do veľkej záhrady niekoľkokrát denne. Hoci vraví, že jej zostáva čas aj na normálny život, detská vysielačka, ktorá hotel spája s domácnosťou, je zapnutá po celú noc:
„Takto počujem, keď je niektorému psovi smutno. Prídem aj v noci, posedím si tam a porozprávame sa.“ Hotelierka spomína aj na prelom rokov, keď je v okolí veľký hluk: „Vždy im tu hrá aspoň rádio, nech nie sú v úplnom tichu. Aj Silvester prežívajú veľmi dobre, ale o polnoci si nemôžeme dovoliť pripíjať, pretože musíme na rukách držať psy, ktoré sa boja.“
V jednom z kotercov sú dva psy. Prečo? pýtam sa majiteľky. Sú z jednej domácnosti: „Partie, ktoré môžu byť spolu, nechávam spolu. Psy z iných domácností musím oddeliť. Naša bulteriérka napríklad behá s hotelovými čivavami, ale nenechávam ich samých. Psíkovi niečo prekáža, zavrčí a v sekunde je z toho mela.“
Stály klient Šaňo
Štandardný čas, na aký tu ľudia nechávajú svojich štvornohých miláčikov, je dva až tri týždne. V hoteli to však zvládnu aj dlhšie. „Najdlhšie tu bol jeden pes štyri mesiace. Bol to však výnimočný prípad. Majiteľ mal prácu v zahraničí, kde nemohol mať psa. Iný prípad bola rodina, ku ktorej prišiel na dva mesiace príbuzný – alergik. Pes bol celý čas tu, ale dochádzali ho venčiť.“
Väčšina psov, asi šesťdesiat percent, sú už stáli klienti. Dudášová hovorí, že ľudia viackrát spomínali, že keď idú do hotela po druhý alebo po tretí raz, psy to už v aute cítia a vybehnú rovno do dvora. Jedným z nich je aj baset Šaňo. Prvý klient, ktorý má už trinásť rokov, sem chodí pravidelne, a keď sa s ním hotelierka dá do reči, vyzerá veľmi spokojne.
Iveta Dudášová vedie hotel pre psy v Bernolákove.
Do veľkej záhrady ich púšťa niekoľkokrát denne
Háranie nie je problém
Celý pozemok je rozdelený na tri časti. Prvá, najbližšia k ulici, je vydláždená, pretože pôvodný trávnik sa pod psími labkami rozpadol. Dve ďalšie časti sú za domom. Psy tu majú dostatok priestoru na vybláznenie. Iveta Dudášová ide práve vypustiť všetky – domáce i hotelové – psy do záhrady. Miestny bulteriér však nejaví veľkú radosť, keď nás s fotografom vidí.
Naopak, zlostne vyštekne a zostáva doma. Čínske chocholaté psy však nemajú problém. Spolu s ubytovanými hosťami rýchlo vybehnú do kopca, kde behajú, hrajú sa, skáču po sebe a niektoré idú dooberať zvyšky ríbezlí, ktoré na pozemku ešte zostali po predchádzajúcich nájazdoch. Zaujíma ma, ako tu dokážu psy ustriehnuť. Neodídu niekedy odtiaľto sučky tehotné?
„Ľudia si málokedy vypočítajú, kedy má sučka hárať,“ hovorí Dudášová. „Dá sa to však prekonať. Niekedy ju nechám v byte, lebo mám len sučky. Ťažko by som aj takéhoto psa odmietla, pretože, keď si človek naplánuje dovolenku už v januári, nemôže vedieť, či to nevyjde práve na čas, keď bude preč. Snažím sa to preto riešiť operatívne. Ale väčšina psov je aj tak sterilizovaných.“
Psí luxus
Psí hotel môže mať podobne ako hotel pre ľudí rôzne podoby. V posledných rokoch vzniklo niekoľko veľmi luxusných zariadení, čo ponúkajú komfort, ktorý prekonáva všetky očakávania a možno aj zdravý rozum. K takýmto zariadeniam patrí napríklad sieť Pets Hotel, ktorá má svoje pobočky v Amerike a Kanade. V týchto hoteloch je samozrejmosťou celodenná a celonočná starostlivosť o domáce zvieratá.
Majitelia psov si tu môžu vybrať, či chcú, aby sa ich miláčik hral v skupine iných psov, alebo aby sa ošetrovateľ venoval výhradne jemu. Psovi tu môžu urobiť pedikúru, alebo ich budú cvičiť vyškolení pracovníci. Samozrejmosťou sú antialergické prikrývky a farebné televízory, v ktorých bežia filmy ako Lassie či Benji.
Oproti iným hotelom je však táto sieť, kde psa ubytujete už za 27 dolárov na deň, vlastne smiešna. Pred takmer tromi rokmi otvorili v bavorskom Freisingu vraj prvý skutočne luxusný hotel pre psy. Okrem hotelového personálu, ktorý sa o psy stará dvadsaťštyri hodín denne, sú tu, samozrejme, pripravení veterinár i fyzioterapeut. K dispozícii majú aj špeciálne taxíky na mníchovské letisko. V hlavnej budove, postavenej v štýle Bauhausu, je recepcia.
Pre svojich klientov hotel ponúka veľkorysé psie výbehy s trávou, ktoré navrhli známi architekti. Hotel sa chváli, že v psích príbytkoch, ktoré by nikto nenazval búdami, sú všetky vankúše a prikrývky vyrobené z prírodných materiálov a majú vlastnú značku. Jeden deň stojí minimálne 80 eur. Ak sa však pes neznáša s inými, vyjde vás ten istý čas na 120. Za stovku ho vykúpu, vyfúkajú a ostrihajú tak, ako to jeho rasa vyžaduje.
Iný, štvorhviezdičkový, hotel Actuel Dogs sa nachádza blízko Paríža. Nemá síce výbehy, ale na 200 štvorcových metroch má šesť izieb – štyri jednomiestne a dva apartmány – ihrisko, vyhrievaný bazén i salón krásy s možnosťou masáže. VIP hostia tu majú veľký výber z jedálneho lístka a na vychádzky chodia individuálne alebo v sprievode iných psov (podľa nátury) do blízkeho lesíka. Ceny sa pohybujú okolo 40 eur za deň.
Psy z jednej domácnosti môžu byť ubytované v spoločnom koterci.
To, či môžu ísť na prechádzku s inými, závisí od povahy rasy
Beata
Balogová
