Štátny dlh bude zrejme môcť dosiahnuť najviac 60 percent hrubého domáceho produktu.
BRATISLAVA. Slovensko bude mať zrejme zákonom zakázané zadlžiť sa tak ako Taliansko či Španielsko. Poslanci koalície a Smeru spolu pripravujú ústavný zákon, ktorý by určil, koľko najviac si môže štát požičať.
Ak by v parlamente prešiel, bol by to prvý ústavný zákon v tomto volebnom období, na ktorom sa zhodla koalícia so Smerom. Strany sa v súčasnosti dohadujú o strope povoleného deficitu. Podľa informácií SME sa hovorí o 50 až 60 percent HDP. V prípade prekročenia limitu by vláde hrozili sankcie, možno až rozpustenie kabinetu.
Poslanci by mali zákon predložiť na jeseň. Chcú ním vyslať signál finančným trhom, že Slovensko je dôveryhodný partner.
Mikloš nechal zákon poslancom Dlhová brzda ústavný zákon, ktorý má určiť, koľko si štát môže najviac požičať, hranica deficitu by bola do 60 percent HDP, vláde, ktorá ju prekročí, by hrozili sankcie, v krajnom prípade by mohlo ísť až o pád vlády, prísnejšie pravidlá by platili aj pre samosprávy.
Minister financií Ivan Mikloš z SDKÚ dokonca ustúpil od možnosti pripraviť návrh sám, aby mal podporu Smeru. „Diskusiu o rozpočtovej zodpovednosti považujeme za veľmi užitočnú, no minister sa v nej neangažuje,“ povedal Miklošov hovorca Martin Jaroš.
Dodal, že „vzhľadom na závažnosť témy a potrebu celospoločenskej zhody“ prebieha debata na pôde parlamentu.
Pád vlády ako trest Zákon by určil dlhový strop. Strany podľa informácií SME v súčasnosti diskutujú, či to bude okolo 50 alebo 60 percent HDP.
Pri priblížení sa k tejto hranici by vláda dostávala sankcie a jej výdavky by sa obmedzovali. Pri prekročení limitu by mohlo ísť až o automatickú demisiu vlády. Fiškálna rada zložená z odborníkov by mala posudzovať, či za prekročenie dlhu môže nezodpovedná politika, alebo objektívne faktory, ako je hospodárska kríza.
Slovensko bude tento rok dlhovať 31 miliárd eur, čo je 44 percent HDP.
Vysoká zadlženosť Grécka a ďalších štátov únie ohrozili stabilitu eurozóny. Aktuálne má problém Taliansko, ktoré je zadlžené cez sto percent svojho HDP.
Smer zatiaľ mlčí V parlamente zákon pripravuje pracovná skupina, jej členom je za Smer poslanec Peter Kažimír. „O tejto téme rokujeme,“ potvrdil.
O svojej predstave o pravidlách ani podpore Smeru hovoriť nechcel. „Dohodli sme sa, že sa nebudeme zatiaľ vyjadrovať.“
Ak by Smer hlasoval spolu s koalíciou za dlhovú brzdu, išlo by o prvý zákon prijatý ústavnou väčšinou v tomto volebnom období. Každá ďalšia vláda by na vyššie zadlžovanie Slovenska, ako bude dovolená hranica, potrebovala 90 hlasov poslancov.
Problém samosprávy Za je aj SaS, ktorá brzdí zvýšenie eurovalu. „Miera zhody je vysoká,“ konštatoval predseda finančného výboru parlamentu Jozef Kollár z SaS.
Prijatie prísnejších pravidiel hospodárenia by mohlo naraziť na samosprávy. Aj na jej rozpočty sa totiž má zákon vzťahovať. „Mohlo by to brzdiť rozvoj Slovenska. Samosprávy by nemohli investovať do projektov, ktorých návratnosť je napríklad štyri roky,“ myslí si šéf banskobystrickej župy a bývalý primátor Zvolena Vladimír Maňka zo Smeru. Časť koalície podľa neho žiada dlhový strop okolo 50 percent HDP. Nesúhlasí, žiada aspoň 60.
Zákon by mala skupina poslancov predložiť v októbri. V prípade schválenia budeme podľa Kollára medzi prvými krajinami, ktoré v Európe budú takto riešiť deficit. Podobne je to napríklad v Poľsku.
