V roku 1817 sa v Teheráne narodil chlapík, ktorý bol najskôr zbožným moslimom, ale neskôr pod menom Bahá´u´lláh tak zreformoval šítsky islam, že vzniklo nové náboženstvo. Vo svete dnes žije okolo šesť miliónov bahájov, na Slovensku asi 250. Od roku 2007 sú registrovaní aj oficiálne.
Bahá´u´lláha vnímajú ako posla Božieho. On, Kristus, Mojžiš, Krišna, Zoroaster, Budha či Mohamed sú považovaní za jednu osobu, ktorá k nám prichádzala v rôznych časoch. „V ich telách sa nachádzal ten istý duch. Keď sa pozriete na sväté spisy, ktoré priniesli, vidíte v nich rovnaké autorstvo,“ tvrdil pred časom v rozhovore pre SME Ian Semple, bývalý člen najvyššieho voleného orgánu bahájov na svete.
Peter Srpoň, zástupca bahájskeho spoločenstva na Slovensku tvrdí, že Bahá´u´lláh bol výnimočnou bytosťou, ktorá zanechala viac ako stovku kníh, pre bahájov svätých spisov. „Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Žil v období proroka Bába, ktorý ohlasoval blízky príchod Mesiáša. Keď ho neskôr popravili, jeho verného nasledovníka z Perzie vyhnali do Osmanskej ríše.“ Za Mesiáša tesne pred odchodom sa však označil práve on.
Vo vlasti ich likvidujú Podľa religionistu Zdeňka Vojtíška z Husitskej teologickej fakulty Univerzity Karlovej patria baháji medzi nové náboženské hnutia. „Vo vlasti, teda v Iráne, sú vnímaní negatívne. Prenasledujú ich a popravujú, okrem iného aj preto, lebo ich viera nadväzuje na šítsky islam. Nové vnútromoslimské hnutia nemajú práve v obľube.“
PÍSALI SME AJ O jehovistoch mormónoch starokatolíkoch budhistoch židoch moslimoch novoapoštoloch
Ariane Sabet žije na Slovensku, otca má Iránca. Pre SME povedala, že kontrast ich viery s prostredím, v ktorom vznikla, je zjavný. „Hlása napríklad rovnoprávnosť mužov a žien, jedna z nasledovníčok bahájskej viery Táhirih ako prvá na verejnosti prestala nosiť povinný závoj. Pre tento ideál aj zomrela. Moslimom sa tiež nepáči, že kladieme dôraz na vzdelávanie dievčat, navyše u nás existuje princíp samostatného hľadania pravdy. Dieťa, ktoré sa narodí do bahájskej rodiny, sa nestáva automaticky bahájom. Má právo vybrať si svoju vieru samo a v čase, keď to bude považovať za správne.“
Na Západe, naopak, majú baháji status rešpektovanej denominácie, vysvetľuje Vojtíšek. „Ich viera sa považuje za vieru intelektuálov, sú dobre etablovaní v profesorských zboroch na takmer každej univerzite. Vieru totiž neprezentujú ako reformovaný islam, ale ako niečo, čo spája všetky náboženské tradície do jedného celku. Pre Západ je to lákavé, lebo hlásajú, že všetky náboženstvá majú pravdu.“ Peter Srpoň nepriamo súhlasí. „Všetky svetové náboženstvá možno považovať za kapitoly jednej veľkej knihy. Žiadne náboženstvo neprezentuje celú pravdu, spolu vytvárajú len jej časť. Možno ju teda nájsť len v kontexte svätých spisov všetkých náboženstiev.“
Podľa Srpoňa „byť bahájom znamená milovať všetkých ľudí bez rozdielu.“ Vojtíšek o ich snahe zjednocovať tvrdí, že sú akýmisi predchodcami OSN. „Je to síce chvályhodné, ale ak pôjdeme do hĺbky, vyskočí na nás symbolika Koránu a moslimská tradícia. Nedá sa im to vyčítať, ale netreba na moslimské korene ani zabúdať.“
Peniaze od štátu nechcú Bahájske spoločenstvo u nás nie je členom Ekumenickej rady cirkví. Tie väčšinové k nej majú rezervovaný postoj, niektoré ich označujú za sektu. Srpoň tvrdí, že s tým nemá problém. „Všetci by sme mali hľadať, čo nás spája. Je pravda, že nás označujú rôzne, ale nepovažujem to za zlé, lebo svet aj tak speje k tomu, že zasadá k jednému stolu, a cirkvi nie sú výnimkou. Opozičné názory sú normálna vec, navyše kritika nás posúva vpred.“
Podľa Vojtíška sú síce ohlasy veľkých cirkví na bahájov rôzne, „s ortodoxným kresťanstvom sa však ich viera vylučuje, keďže v ňom má Kristus výsadné postavenie. Nie je len jedným z prorokov, ale jediným prorokom rovnako, ako má pre moslimov jedinečné postavenie Mohamed a nieBahá´u´lláh.“
Baháji peniaze od štátu nechcú. „Jeden z princípov viery hovorí, že príspevky na naše spoločenstvo možno prijať len od členov. Každý sa sám rozhoduje, či niečo dá. Dôležitejší, než výška príspevku, je aj tak postoj k viere a život v láske k Bohu. Jeden z odkazov v bahájskych spisoch znie, že človek, žijúci v prepychu, si ho nebude môcť v pokoji užívať, ak vedľa neho bude žiť niekto v biede. Kto duchovne dospeje, ten si to uvedomí a podelí sa,“ vraví Srpoň.
Bahájsky „Vatikán“ v Izraeli Veriacich zastupujú volené orgány – miestna a národná duchovná rada. Prvú majú právo anonymne voliť všetci veriaci, druhú nimi vybraní delegáti. Nemajú kňazov, ich kalendár sa skladá z 19 mesiacov po 19 dní. Práve v posledný deň v mesiaci sa konajú stretnutia veriacich, kde sa okrem duchovných vecí riešia aj praktické. Okrem toho v rodinách oslavujú bahájske sväté dni. Je ich deväť a týkajú sa historických míľnikov ich viery. Veľký dôraz kladú na duchovné vzdelávanie, prísť môžu aj inoverci. Webstránka bahájov uvádza, že ide o aktivity, kde sa môžu študovať aj spisy iných náboženstiev, pričom sa debatuje o tom, ktoré uplatňovať v praxi.“
Najvyšším orgánom je Svetový dom spravodlivosti v Haife. Ide o duchovné a administratívne centrum, tvorené deviatimi volenými členmi. „Čo sa nachádza v svätom Písme je síce nemenné, vydávajú sa tam však stanoviská k problémom doby, či k témam, ktoré nastolia národné rady,“ hovorí Srpoň.
Ian Semple, ktorý bol viac ako 40 rokov členom tejto inštitúcie, na príklade z Tanganiky vysvetlil princíp komunikácie medzi lokálnou radou a najvyšším orgánom. „Vláda sa tam rozhodla, že na zastavenie šírenia AIDS bude rozdávať kondómy. Katolícka cirkev sa však postavila proti. Volený orgán bahájov v krajine napísal Svetovému domu spravodlivosti, aby rozhodol, čo robiť. Ten odpísal, že veriacim bahájom síce treba pripomenúť, že sex patrí do manželstva, ale zároveň sa nesmie zabúdať na to, že väčšina obyvateľov nemá s bahájmi nič spoločné. Preto nie je nutné, aby nasledovali náš zákon, čiže baháji môžu pokojne podporiť vládu v rozdávaní kondómov.“
Veda vyvráti omyly Baháji hľadajú univerzálny jazyk pre celý svet. Kedysi to bola perzština, esperanto zlyhalo bez ohľadu na nich, aktuálne dominuje angličtina. Peter Srpoň vysvetľuje, že jeden jazyk je základným predpokladom jednoty ľudstva. „Ak si ľudia nerozumejú a nie sú schopní vzájomne si vymieňať informácie, vznikajú problémy. Chceme, aby sa každý dorozumel s každým. Cieľom teda je, aby sa na všetkých školách na svete okrem materinského vyučoval aj jeden spoločný jazyk pre všetkých.“
Ďalšou veľkou aktivitou je snaha o súlad medzi vedou a náboženstvom. V protiklade empírie a viery Srpoň problém nevidí. „Veda aj náboženstvo musia jednoznačne kráčať ruka v ruke, rozvíjať sa jedno vedľa druhého. Poviem príklad – ak dospejem k nejakej skutočnosti cestou náboženského poznávania, ale veda to vyvráti, mal by som zvážiť svoje postoje, lebo sa zrejme mýlim.“
Z učenia bahájov
- veria v Boha, spoločného pre všetky ostatné náboženstvá
- veria v nesmrteľnosť duše a v život po smrti
- Boh ľudstvu postupne odhaľuje pravdu cez zakladateľov jednotlivých náboženstiev, ktorých nazývajú „poslovia Boží“
- výber manželského partnera je na snúbencoch, môže ísť aj o veriaceho iného náboženstva, je však potrebný súhlas žijúcich rodičov
- rozvod je povolený, ale partneri majú vyvinúť nadľudské úsilie, aby tomu zabránili
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
