Bratislava 14. júla (TASR) - Na Slovensku žije podľa ostatného zrátania 1350 medveďov, takmer 1000 rysov a rovnaký počet vlkov. Tieto voľne žijúce zvieratá patria k unikátnym druhom, a preto sú u nás celoročne chránené. Na rozdiel od rysov, ktoré si vyžadujú celoročnú ochranu, medveďov máme priveľa, konštatoval tajomník Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) Eliáš Vajči.
Rys dokáže uloviť diviaky - lanštiaky, srnčiu zver, ale keď mu chýba potrava, poľuje aj na kamzíky, čo nie je z pohľadu jedinečnosti ohrozeného endemitu tatranského kamzíka potešiteľné. Väčší problém sa prejavuje u medveďov. Sú premnožené, nemajú prirodzených predátorov, a tak sa stáva, že staršie jedince vytláčajú mladé do lokalít, v ktorých nikdy nežili. Je to spôsobené tak teritoriálnou nadvládou dominantného medveďa, ako aj úbytkom potravy, o ktorú ich práve v lete pripravujú nájazdy zberačov lesných malín, černíc, čučoriedok či brusníc. Pre nedostatok podkožného tuku nedokážu prespať zimu, zobúdzajú sa už v januári a potom ohrozujú turistov v zimných rekreačných strediskách, útočia na ovčíny. Vyrastá tak geneticky slabá, postupne degenerujúca medvedia populácia. Povolenie na odstrel medveďa naráža na mnohé administratívne prekážky. Preto sa vlani namiesto potrebných 70 ulovilo len 30 medveďov.
Problémy sú aj s vlkmi, dodal Eliáš Vajči. Niektoré u nás žijú, ale mnohé na Slovensko migrujú z Ukrajiny a Poľska. Denne dokážu za potravou prebehnúť desiatky kilometrov. Bráni im v tom však mestská a obecná zástavba, frekventované cestné komunikácie.
Vlk je okrasou lesa a privítali by ho tak v revíroch Moravy, ako aj Maďarska. Preto SPZ spolu s ochrancami prírody navrhujú vytvoriť vlčie biokoridory, ktoré by viedli pozdĺž Tatier a Oravy na Moravu a južne okolo Rožňavy do Maďarska. Na druhej strane, ak si vlci koridory osvoja, chovatelia budú musieť rátať so stratami na pasúcich sa ovciach či hovädzom dobytku.
