Odmietajú konzum, plné vozíky potravín a všakovakých zbytočností z hypermarketov, paradajky, ktoré len tvarom a občas aj farbou pripomínajú voňavé sladkasté plody kultivované Aztékmi, nemienia zaháňať smäd čajom, ktorý namiesto zavádzajúceho názvu by mal mať na škatuľke chemický vzorec, považujú za hriech splachovať vlastné exkrementy pitnou vodou, ktorej nedostatkom trpí 1,5 miliardy ľudí na zemeguli.
Odmietajú sa dennodenne venovať práci, ktorá ich neuspokojuje, tráviť večery pred televízorom pri desivých správach, z ktorých tečie krv a pestuje v ľuďoch agresivitu či strach o holý život, absolvovať každodennú masáž mozgu bezduchými seriálmi je pre nich zbytočnou stratou drahocenného času.
Chcú dosiahnuť oslobodzujúcu sebestačnosť rešpektovaním zákonov prírody. „Všetci sme jej deti a ako k vlastnej matke by sme sa k nej mali aj správať. Nemôžeme ju predsa donekonečna surovo vyciciavať. Aj o tom je permakultúra,“ vysvetľuje Peter Laškody, mladý muž s výzorom rockového speváka, milým úsmevom a tak trochu plachým pohľadom.
Farmárske dieťa
Do kopca sa zadychčane štverá traktor s vlečkou slamy. Míňa spálené strnisko, z ktorého človek, poľnohospodár, vyhnal všetok život. Pred nedokončeným dreveným domom vyloží náklad a vracia sa po ďalšiu fúru.
Katka Tauberová a Peter Laškody narýchlo prikrývajú kopce slamy fóliou. Čierne olovené mraky putujúce od majestátneho šarišského hradu neveštia nič dobré.
„Radi ju využijeme. Slama je ideálny biologický materiál na mulčovanie pôdy. Po búrke by začala hniť. Potrebujeme ju suchú na ďalšie spracovanie,“ vysvetľuje Katarína.
Mladej žene, ktorá by sa postavou hodila skôr na módne móla ako na farmu, asistuje okrem životného partnera aj ich trojročný synček Tomáško.
„Veľmi rád sem s nami chodí. Stále sa pýta, kedy sa už nasťahujeme do domčeka. Hrá sa s lienkami, lúčnymi koníkmi, dážďovkami, všetkým, čo nájde v tráve. V podstate od narodenia, v lete, či v zime, rastie na našom budúcom hospodárstve. Spával vo fúriku, ktorý sme vystlali vankúšom, do dvoch rokov som ho dojčila, takže o zdravú stravu mal postarané,“ usmieva sa farmárka.
Prvá úroda
Na kopci Cikora nad Malým Šarišom sa tretí rok dejú čudné veci. Nič pre oko milovníkov dokonale zostrihnutých trávnikov a podľa pravítka natiahnutých záhonov a hriadok.
Hospodárstva ohradené symbolickými plotmi sú rozryté hlbokými brázdami a jamami plnými dažďovej vody, pestrú zmes mladých ovocných stromčekov a kríkov, ihličnanov a listnáčov vo vysokej tráve naznačujú len do zeme zastoknuté palice ukončené plastovými pohárikmi z jogurtov. Niekdajšie lány desiatky rokov udržiavaných polí a pasienkov zarastajú burinou.
„To nie je burina, sú to rastlinky, ktoré dokazujú, že po desaťročiach obrábania a chemického ošetrovania sa pôda opäť spamätáva,“ hovorí Katka. A kochá sa pri pohľade na fialové kvety mohutného bodliaka. „Nemala som srdce ho vytrhnúť. Nie je krásny? Vidíte tie včely? Opäť sa sem vracia život.“
Oveľa väčšiu radosť má však z jabloní s prvými ešte nezrelými jabĺčkami, z orechov, ktoré prvýkrát zarodili, z hrušiek, z dozrievajúcich kalerábov, paradajok, cibule.
„Tohto roku sme mali prvú úrodu čerešní, ríbezlí, egrešov, čučoriedok. O pár rokov budeme potravinovo sebestační. A pozveme vás aj na huby do lesa, ktorý sme sami vysadili, a na bylinkový čaj osladený medom od vlastných včiel.“
Srdcom východniari
Absolventka gymnázia Katka Tauberová a strojný inžinier ekologických zariadení Peter Laškody sú v Malom Šariši prisťahovalci. Kým dokončia vlastnú strechu nad hlavou, bývajú v podnájme v dedine.
„Chceli sme začať ekologicky hospodáriť v Liptove či na Orave. Pozemky sú tam však neskutočne drahé, nemali sme na to. Na internete sme zistili, že tu sú ceny prijateľné, a tak sme sa usadili doma na východe, na polceste medzi Spišskou Novou Vsou, odkiaľ pochádza Katka, a Michalovcami, kde som sa narodil ja. Naši rodičia k nám majú rovnako blízko,“ vysvetľuje Peter.
Predali vlastný rodinný dom a spolu s ďalšími nadšencami postupne sceľovali pozemky. Na jedenástich farmách s výmerou dvadsať hektárov dnes ekologicky hospodári dvadsaťpäť ľudí.
„Najmladší má vyše dvadsiatky, najstarší pod šesťdesiat. Presťahovali sa sem z Košíc, Prešova, Spišskej Novej Vsi. Je medzi nimi dokonca muž z Bratislavy, ktorý má partnerku z východu. Ale srdcom sme všetci východniari. Spojila nás láska k prírode a ekológia.“
Úcta k prírode
Útočište Katky, Petra a malého Tomáška zo surového dreva sa čnie nad dedinou ako maják. „Chceme domček namaľovať tak, aby zapadol do prostredia. Samozrejme, ekologickými farbami,“ rozmýšľa Katka.
Drevený dom na hospodárske využitie poskytne po dokončení jeho obyvateľom komfortné, i keď nie luxusné prechodné bývanie a v blízkej budúcnosti možnosť spracovať dopestované ovocie, zeleninu a bylinky. Elektrinu im zabezpečia fotovoltaické kolektory, plánujú si vykopať vlastnú studňu, na zavlažovanie či splachovanie toalety chcú používať dažďovú vodu, s okolitým svetom budú komunikovať cez internet.
„Úcta k prírode neznamená, že sa zákonite musíme vrátiť do jaskýň,“ hovorí Peter. „Stačí rešpektovať prírodné zákony, využívať stáročiami overené, šetrné spôsoby hospodárenia, ktoré vedú k stabilnému, sebestačnému, trvalo udržateľnému systému bývania i produkcie potravín a sú v harmónii s okolitou krajinou.“
Peter nás s potešením vodí popri ryhách plných vody vykopaných po vrstevnici a poprepájaných kanálmi, jamách, ktoré slúžia ako zásobníky. Aj odkvapová rúra odvádza dažďovú vodu zo strechy domu do jedného z nich.
„Poradil nám to ekológ Michal Kravčík. Predtým tu bolo krátko po daždi sucho, voda buď stiekla dolu kopcom, suchá pôda vpila málo, zvyšok vysušil neustály vietor. Michal nám ukázal, ako vodu zadržať na pozemku, tam, kde spadla. Máme z nej osoh aj my, aj ľudia pod kopcom.“
Mladí odvážlivci sú plní optimizmu. Veria, že permakultúra ich nielen uživí, ale aj naplní zmysel ich bytia. „Biopotraviny v obchodoch sú často drahšie ako tie od veľkovýrobcov. Nemá to logiku, lebo náklady sú oveľa nižšie ako pri veľkoprodukcii. Permakultúra nás učí, ako dopestovať kvalitnejšie, zdravšie a pritom lacnejšie produkty. Je to však predovšetkým spôsob myslenia a života. A my ho jednoducho žijeme.“
Čo je permakultúra?
- Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (z anglického permanent agriculture), teda poľnohospodárstvo schopné fungovať na danom mieste donekonečna.
- Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí, poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby.
- Zakladateľmi permakultúry sú Austrálčania Bill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt). Ich spolupráca viedla v roku 1974 k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.
- V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu udelená Cena za správne živobytie (en: Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
