Bratislava 4. júna (TASR) - Pre Európu bola dominantnou témou zmena štruktúry a rozšírenie Európskej únie, ale už badať zmenu priorít v záujme o rozšírenie Severoatlantickej aliancie. Povedal to na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave predseda integračného výboru parlamentu František Šebej, ktorý viedol slovenskú delegáciu na jarnom zasadaní Parlamentného zhromaždenia NATO vo Vilniuse.
Ako ďalej informoval, generálny tajomník PZ NATO Simon Lunn v rámci zasadania zdôraznil, že ťažisko rozhodnutia o tom, ktoré štáty a kedy budú pozvané, aby sa stali členmi Severoatlantickej aliancie, spočíva na vládach 19 členských krajín NATO. Dôležité bude nielen plnenie stanovených kritérií v kandidujúcich krajinách, ale aj podpora verejnosti takémuto kroku, zdôraznil Šebej. Domnieva sa, že aktivity v rozšírení aliancie zdržalo čakanie na postoj USA, pretože bez súhlasu Američanov k nemu nedôjde.
Parlamentné zhromaždenia NATO prijalo na záver svojho zasadania rezolúciu, ktorá obsahuje významnú časť nepriamo adresovanú Rusku. Potvrdzuje sa ňou totiž právo každej európskej demokracii ašpirovať na členstvo v NATO a stať sa členom aliancie, ktoré nemôže byť predmetom veta žiadnej tretej strany. Rezolúcia potvrdzuje, že rozšírenie o reformné krajiny, ktoré sa už uskutočnilo, sa prejavilo pozitívne na pokoji a stabilizácii v celom euroatlantickom regióne a NATO musí pokračovať v politike otvorených dverí.
Šebej verí, že konkrétnejšiu odpoveď na rozšírenie aliancie prinesie už nasledujúci summit predstaviteľov parlamentov v kanadskej Ottawe začiatkom októbra, keďže už teraz sa črtali kontúry pozvaní pre Slovinsko, Slovensko a tri pobaltské štáty - Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
Členovia Parlamentného zhromaždenia NATO sa vo Vilniuse venovali aj ďalším témam, napríklad americkým projektom protiraketovej obrany a vzťahom USA - Európa. Podľa názoru Šebeja vo všetkých doterajších členských štátoch aliancie musí dôjsť k reforme ozbrojených síl, pretože experti považujú Európu bez pomoci USA za bezbrannú. Nemá pritom ísť o budovanie paralelných ozbrojených síl, ale o zabezpečenie možnosti reagovať na krízové situácie aj bez Američanov.
