BRATISLAVA. Ministerstvo práce navrhuje pre extrémne chudobné komunity možnosť žiadosti o bezplatnú sterilizáciu. Proti návrhu sa postavilo KDH, časť SDKÚ a vznikla proti nemu petícia. Ministerstvo ho asi stiahne.
„Je to iba legislatívny zámer. Zákon sa bude pripravovať neskôr. Je to podľa nás dobré opatrenie, ale určite nepôjdeme do extrému a ak by sme s tým mali mať problém v koalícii, celý zákon pre jedno čiastkové opatrenie nepotopíme,“ povedala hovorkyňa ministerstva Slavomíra Sélešová.
KDH bezplatné sterilizácie kritizovalo cez podpredsedu Júliusa Brocku, ktorému prekáža, aby sa z verejných peňazí platili „veci, ktoré sú vecou výchovy a prirodzenej zodpovednosti“. Kresťanskí demokrati chcú o návrhu rokovať s Mihálom.
Proti bol aj poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý, ktorý sa obáva, že by sterilizácie preplácané zo štátnej kasy vyvolali medzinárodný škandál.
V minulosti sa objavili prípady rómskych žien, ktoré tvrdili, že boli sterilizované bez ich súhlasu.
Proti sterilizáciám a hormonálnej antikoncepcii zadarmo vznikla aj petícia, ktorá má formu hromadnej pripomienky k zákonu.
Do včerajška ju podpísalo viac ako 1200 ľudí. Je medzi nimi asi 40 kňazov, politik KDS Rudolf Bauer, ale aj kontroverzný historik Milan Ďurica.
Štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová z SaS návrh obhajovala s tým, že štát by sa mal pokúsiť zastaviť, aby „sa nám rodili deti do veľmi zlých podmienok, kde sa o ne rodičia nedokážu postarať“.
„Kultúra v sociálne vylúčených spoločenstvách je trochu iná. Ak o sterilizáciu tie ženy budú mať záujem, tak nech majú tú možnosť. Dnes, aj keď majú záujem, nemajú peniaze,“ vysvetľovala zámer hovorkyňa ministerstva Slavomíra Sélešová.
Sterilizácia, ktorá sa nevykonáva z lekárom odporúčaných dôvodov, nie je úkon, ktorý by dnes poisťovne hradili. Ženy na ňu musia doplácať okolo 200 eur.
V návrhu ministerstva je okrem bezplatnej sterilizácie aj bezplatná hormonálna antikoncepcia. Tá zvykne stáť ženu niekoľko desiatok eur ročne.
Elene Gallovej Kriglerovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry sa bezplatná antikoncepcia pre sociálne odkázaných pozdáva.
Ponuka sterilizácie zadarmo však môže urážať Rómov. „Spoločnosť im akoby dávala najavo: my nechceme, aby ste mali deti.“
Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku hovorí, že aj v niektorých iných krajinách majú sociálne odkázaní zadarmo prístup k antikoncepcii i sterilizácii. S takouto ponukou chudobným problém nemá.
Rómky sa súdia pre nedobrovoľné sterilizácie
Či boli sterilizácie slovenských Rómok dobrovoľné, alebo nie, rieši súd v Štrasburgu.
BRATISLAVA. Spojenie slov sterilizácia a Róm už roky vyvoláva otázky, či u nás lekári nevykonávajú, alebo nevykonávali tento zákrok svojvoľne, aby zabránili Rómkam mať ďalšie deti.
Či sa tak u nás skutočne dialo, stále nie je úplne jasné.
Hoci prípad troch údajne nezákonne sterilizovaných Rómok už slovenské súdy ukončili a nekalé praktiky doktorov nezistili, definitívny verdikt stále nie je známy, keďže sa sťažovali na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Rozsudok v Štrasburgu by mal podľa televízie Markíza padnúť túto jeseň.
Na prípad upozornila v roku 2001 publikácia Telo a duša, kde sa písalo o podozreniach až o 110 prípadoch násilných sterilizácií po páde komunizmu.
Podobné podozrenia sa objavujú roky aj v Česku. Tamojšie súdy stále riešia prípad Rómky, ktorá sa sťažovala, že jej takýto zákrok urobili bez jej súhlasu v ostravskej nemocnici. Iveta Červeňáková žiadala odškodné 500-tisíc českých korún.
Európski rómski aktivisti tvrdia, že podobné praktiky sú aj v Maďarsku, Bulharsku či Rumunsku. V najväčšom množstve však údajne práve v Česku a na Slovensku.
Miroslav Kern
