Aj za porušenie dopravných predpisov by polícia teoreticky mohla trestať povinnou prácou. Čaká na pravidlá.
BRATISLAVA. Trest verejnoprospešnej práce možno podľa zákona od januára uložiť šoférovi, ktorý nemá peniaze na zaplatenie pokuty.
V praxi to však nefunguje, pretože pravidlá výkonu verejnoprospešných prác stále neexistujú.
Zákon o priestupkoch hovorí, že rozhodnutie o pokute prevyšujúcej 60 eur možno vykonať na návrh páchateľa aj verejnoprospešnou prácou. Za tri eurá uloženej pokuty musí odpracovať hodinu.
Aj Spišiak mohol pracovať
Pri prekročení rýchlosti o 33 kilometrov za hodinu, čo sa nedávno prihodilo policajnému prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi, by tak šofér miesto pokuty 120 eur mohol dostať trest 40-hodín prác.
Robil by bezplatne vo svojom voľnom čase. Ak prácu nedokončí v stanovenej lehote, polícia mu môže zadržať vodičský preukaz.
Podrobnosti výkonu alternatívneho trestu má ustanoviť osobitný zákon, ktorý mal tiež platiť od januára 2011. Ministerstvo vnútra však stále nevie, ako bude vyzerať.
„Zákon je vo fáze rokovaní. Hľadá sa vecné riešenie, ktoré by umožnilo vykonateľnosť verejnoprospešných prác,“ hovorí Natália Hatalová z ministerstva.
Návrh, ktorý „zatiaľ nemá žiadnu oficiálnu podobu“, by podľa nej mali predložiť vláde do konca roka. Potom ho ešte musí schváliť parlament.
Zámer odpracovať pokutu, ak šofér nemá na jej zaplatenie, predstavil ešte bývalý policajný prezident Ján Packa.
Polícii mal pomáhať aj proti špekulantom. „Máme takých, ktorí prídu s hrubou zlatou reťazou na Mercedese a povedia, že nemajú peniaze. Tak ten pôjde zametať policajnú stanicu. To vám garantujem, ako rýchlo tú pokutu zaplatí,“ tvrdil Packa vo februári 2009.
Nový trest by sa mal dať použiť aj pri iných druhoch priestupkov.
V Česku podľa hovorkyne tamojšieho ministerstva spravodlivosti Terezy Palečkovej zákon neumožňuje trestať za priestupky prácou.
Súdy prácou trestajú
Trest povinnej práce od roku 2006 bežne kladú súdy páchateľom menej závažných trestných činov. „Alebo v prípadoch, keď ide o ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu života,“ povedal Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti.
V roku 2010 bolo 1352 takýchto súdnych rozhodnutí, ich počet každoročne rastie. Na treste povinnej práce štát šetrí, keďže náklady na odsúdeného vo výkone trestu sú denne okolo 300 eur.
Pri práci namiesto pokút za priestupky by o peniaze prichádzal.
Za trest opatrujú aj opravujú
Odsúdení si najčastejšie musia odpracovať krádeže. Napríklad aj vlámanie do materskej školy.
BRATISLAVA. Na výkon trestu povinných prác dohliadajú probační úradníci. Ponuku voľných pracovných miest posiela súdu úrad práce.
„Jeden odsúdený napríklad vypracoval pre školu počítačový program na úsporu nákladov jedálne, iný sa podieľal na výmene okien a oprave strechy školy, ďalší pomáhal ako opatrovateľ pri nevládnych ľuďoch, potom mu tam ponúkli aj trvalý pracovný pomer,“ povedala hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná.
Vlani súdy prácu najčastejšie nariaďovali za krádeže, a to v 544 prípadoch.
Trest náhrady škody, 150 hodín prác a protialkoholické liečenie vymeral v júni banskobystrický súd mužovi, ktorý sa vlámal do materskej školy a z kuchyne zobral potraviny za vyše 200 eur.
Zlodej, vyučený maliar – natierač, upozorňoval, že nemôže pracovať vo výškach, nesmie dvíhať ťažké veci a je epileptik.
Súd napokon rozhodol, že bude robiť práce, ktoré určí mesto. Nástup mu nariadil do 15. augusta.
Matúš Burčík
Beata
Balogová
