Klesá počet jednotiek s najvyšším hodnotením vycvičenosti. Kým v roku 2008 dosiahlo najvyššie hodnotenie 58 percent všetkých jednotiek, v roku 2009 to bolo 46 percent a v roku 2010 už len 44 percent jednotiek.
BRATISLAVA. Slovenské ozbrojené sily nie sú spôsobilé zaistiť postačujúcu úroveň ochrany a prežitia vlastných síl na bojisku. Priznáva to rezort obrany vo východiskách Strategického hodnotenia obrany Slovenska, ktoré už prešli pripomienkovým konaním.
"Väčšina logistických jednotiek je vybavená technikou, ktorá má nulový stupeň balistickej ochrany," konštatovali autori materiálu. V armádnom inventári nie je zavedená technika, ktorá zabezpečuje adekvátnu aktívnu, alebo pasívnu ochranu vozidiel a posádok. Vrtuľník Mi-17M nedisponuje systémom ochrany kritických častí techniky.
Jeho súčasné technické vybavenie podľa dokumentu nevyhovuje pre nasadenie do oblastí s vysokým stupňom ohrozenia, napríklad do misie ISAF v Afganistane. Dopravné lietadlá L-410 a An-26 nedisponujú prostriedkami vlastnej ochrany.
Po dobe životnosti
Väčšina rozhodujúcich druhov vojenskej techniky prekročila svoju technickú životnosť. Na mimovojskové opravy techniky bolo vlani o viac ako polovicu menej peňazí, než rok pred tým. "Znižovanie finančných prostriedkov v kontexte s predlžovaním životnosti spôsobuje nevyhovujúci stav techniky," upozorňuje rezort obrany v materiáli.
Po dobe životnosti sú prakticky všetky tanky T-72, bojové vozidlá BVP-1, raketomety MODULAR 122 mm a nákladné autá PV3S. Až 90 percent munície v armádnych skladoch je po dobe životnosti.
Nie sú vytvorené predpísané zásoby munície vo výške 30 denných zásob na zabezpečenie bojovej činnosti a 15 denných zásob na udržanie v operácii. Tento deficit sa pre nedostatok peňazí neustále zvyšuje.
Vedenie rezortu obrany v materiáli otvorene hovorí, že stav transformácie našej armády z obdobia studenej vojny na moderné ozbrojené sily zatiaľ v priemere dosiahol úroveň iba 54 percent podľa štandardov NATO. Hlavné spôsobilosti mechanizovaných jednotiek dosahujú úroveň 62 percent požiadaviek NATO, ženijné jednotky 39 percent.
Spôsobilosti taktických lietadiel MiG-29, plniace úlohy v systéme NATINADS spĺňajú kritériá NATO na 66 percent. Slovenskí piloti však pre nedostatok peňazí a iné príčiny ročne nalietajú iba asi 60 letových hodín, v štandardoch NATO je to 180 letových hodín.
Jednotky protivzdušnej obrany nie je možné integrovať do taktického vzdušného velenia a riadenia NATO, pretože sa nezrealizoval projekt, ktorý by riešil otázku integrácie na stupni protilietadlovej raketovej brigády.
V prípade komunikačných a informačných systémov je spôsobilosť mobilných spojovacích jednotiek v porovnaní s požiadavkami NATO nulová, u stacionacionárnych je to 70 až 80 percent požiadaviek kladených na tieto systémy v NATO.
Jednotky slovenskej armády s výnimkou systému velenia a riadenia vzdušných síl nie sú plne integrovateľné do bojovej zostavy síl NATO, a to ani v prípade kolektívnej obrany na domácom území.
Problém je v tom, že ozbrojené sily nedisponujú technickými prostriedkami, ktoré umožňujú operácie v integrovanom zasieťovanom prostredí NATO - v spoločnom spravodajstve, sledovaní a prieskume. Tieto chýbajúce prostriedky by pomohli zdieľať spoločný operačný obraz o situácii na bojisku a disponovať tak prehľadom o situácii vlastných vojsk.
Nevhodné lietadlá
Slovenské ozbrojené sily majú obmedzenú mobilitu. Na taktickej úrovni ju majú zabezpečenú len na presun po vlastnej osi a po železnici, pretože armáda prakticky nedisponuje taktickými vzdušnými dopravnými prostriedkami.
"Bez zavedenia nového typu dopravných lietadiel do výzbroje OS SR nie je možné očakávať dosiahnutie požadovanej úrovne vzdušnej taktickej mobility," upozorňujú autori materiálu.
Vojenské dopravné lietadlá L-410 spĺňajú požiadavky NATO len na 22 percent, u lietadla AN-26 je to na 44 percent. Na strategickej úrovni zabezpečujú vzdušnú a námornú dopravu pre potreby slovenskej armády výhradne komerčným spôsobom. Vojenské spravodajské služby sú pre technickú nedostatočnosť schopné pôsobiť len na úrovni 40 až 58 percent požiadaviek NATO.
Efektivitu zdravotníckeho zabezpečenia našich vojenských jednotiek OS SR znižuje nedostatok vojenských lekárov, ako aj zastaranosť používanej zdravotníckej a odsunovej techniky. Spolu s postupnou stratou stacionárnych zdravotníckych zariadení ozbrojených síl to má vplyv na výkon zdravotníckeho zabezpečenia na domácom území SR aj v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.
