BRATISLAVA. Aktivisti priviazaní reťazami o stromy, policajti vlečúci vzpierajúcich sa ochranárov, či kmene padajúce len kúsok od ľudí. Obrázky z tatranských dolín z roku 2007 sa preniesli aj do Česka.
Medzi aktivistami, ktorí blokujú ťažbu dreva napadnutého lykožrútom na Šumave, sú aj Slováci. Kolegom vracajú podporu z čias, keď sa im v Tichej a Kôprovej doline podarilo ťažbu zastaviť.
Ochranári sú fascinovaní
„Na územiach, ktoré mali byť vyťažené, dnes rastú stotisíce stromčekov, znásobil sa výskyt vtáctva. Na vlastné oči možno sledovať fascinujúce samoobnovné prírodné procesy,“ argumentovali včera ochranári aj pred českým veľvyslanectvom.
Zástupcovia ekologických organizácií odovzdali aj podporný list dvadsiatky našich vedcov.
„Veľvyslancovi sme ponúkli, aby si prišli pozrieť veľmi podobné územie, ktoré občania uchránili pred ťažbou a kde sa príroda veľmi pekne spamätala,“ hovoril Juraj Smatana, organizátor a poradca premiérky Ivety Radičovej.
Veľvyslanec Jakub Karfík ochranárom sľúbil, že ponuku českým úradom odovzdá.
Spor trvá aj u nás
Spor o lykožrúta pokračuje aj u nás. „Viac ako 50 percent ťažby na Slovensku nie je podložených lesohospodárskym plánom, ale kalamitnou ťažbou,“ tvrdí Smatana. Lesníci lykožrúta podľa neho zneužívajú na nadmernú ťažbu.
„Lykožrút stále spôsobuje úhyn veľkých plôch porastov a my nevyužívame najúčinnejšiu ochranu, ktorou je odstránenie napadnutého dreva,“ oponuje Ján Švančara z riaditeľstva Lesov SR.
Majitelia lesov podľa ochranárov ročne žiadajú tritisíc výnimiek na ťažbu, budovanie zvážnic či postreky v rezerváciách. Nedávno padlo tristo hektárov lesa v lokalite Rejdová neďaleko Rožňavy.
Ministerstvo životného prostredia potvrdzuje, že lykožrútová kalamita trvá. „Najpostihnutejšie sú lesy v oblasti Kysúc, Hornej Oravy, TANAPu a liptovskej časti Nízkych Tatier,“ tvrdí hovorkyňa Beatrice Hudáková.
Beata
Balogová
