V prieskume, ktorý realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky v dňoch 1. až 10. júna 2002 odpovedali oslovení na otázku: “Ktorý z politikov pôsobiacich na Slovensku má v súčasnosti vašu dôveru?”, pričom mohli uviesť voľne, podľa vlastnej úvahy a bez akejkoľvek predlohy až tri osobnosti, preto súčet percent v nasledujúcej tabuľke prevyšuje 100. Výberový súbor tvorilo 1096 respondentov vo veku 18 a viac rokov reprezentujúcich dospelú populáciu SR z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných obcí a krajov Slovenska. Na uvedenú otázku skúmajúcu dôveru verejnosti k politikom a pri použití tej istej metodiky odpovedajú oslovení v pravidelných mesačných intervaloch, čo umožňuje porovnávať zistenú hladinu dôvery. Nasledujúca tabuľka prináša poradie politikov, ktorým v apríli, máji a júni 2002 vyjadrilo dôveru 1% a viac občanov.
Dôvera občanov k politikom pôsobiacim na Slovensku (údaje v %)
apríl 2002
máj 2002
jún 2002
V. Mečiar 19,7
23,2
19
R. Fico 21,2
21,3
18,2
B. Bugár 10,3
8,6
9,3
A. Malíková 6,8
7,5
7,3
M. Dzurinda 7,3
7,4
6,8
P. Rusko 4,2
5,1
6,1
I. Mikloš 5,8
6,0
4,2
P. Weiss 4,8
4,2
3,7
J. Slota 3,1
5,0
3,6
E. Kukan 2,4
3,0
3,2
P. Hrušovský 1,8
3,0
2,8
V.Tkáč
1,8
2,9
2,7
R. Schuster 3,5
3,5
2,6
S. Kozlík
2,7
3,8
2,3
I. Gašparovič 3,1
2,1
2,3
P. Csáky 2,2
2,0
2,0
O. Keltošová 1,7
2,6
1,7
M. Ftáčnik
2,1
2,4
1,3
J. Čarnogurský
0,8
1,9
1,3
J. Figeľ 1,6
1,5
1,3
M.Beňová
0,5
1,0
1,2
P. Koncoš 1,6
1,6
1,1
nedôverujú žiadnemu
30,1
26,6
33,7
Údaje o dôvere k politikom získané v prvej dekáde júna vypovedajú o celkovom poklese dôveryhodnosti politikov na Slovensku, keď najviac dôvery stratili, v porovnaní s úrovňou dôvery zistenou v máji, V. Mečiar (podielom 4,2 percentuálnych bodov), R. Fico (podielom 3,1 percentuálnych bodov), I. Mikloš (podielom 1,8 percentuálnych bodov), S. Kozlík (podielom 1,5 percentuálnych bodov) a J. Slota (podielom 1,4 percentuálnych bodov). Oproti májovému prieskumu sa zvýšil podiel občanov dôverujúcich P. Ruskovi (podielom 1 percentuálneho bodu) a B. Bugárovi (podielom 0,7 percentuálneho bodu). Ostatné zmeny v dôvere k jednotlivým politickým osobnostiam sa pohybujú na zanedbateľných úrovniach.
V. Mečiar má svojich stálych stúpencov, na sociodemografickej charakteristike ktorých sa ani v júni takmer nič nemení. Sú medzi nimi zastúpení predovšetkým 60 roční, respondenti so základným vzdelaním, oslovení z Trenčianskeho kraja a Prešovského kraja a potenciálni voliči HZDS. V. Mečiarovi vyjadrujú – v porovnaní s celoslovenským priemerom – dlhodobejšie menšiu dôveru najmä 18 – 24 roční a v súčasnosti i 25 – 29 roční, občania maďarskej národnosti, zamestnanci a podnikatelia, v súčasnosti i nezamestnaní, oslovení z miest nad 100 tisíc obyvateľov a občania Trnavského kraja R. Ficovi začiatkom júna, tak ako i počas ostatných mesiacov, dôverujú predovšetkým najmladší 18 – 24 roční oslovení a 25 – 29 roční, zatiaľ čo najmenej dôvery mu pravidelne vyjadrujú respondenti vo veku 50 – 59 rokov. V júnovom prieskume bola dôvera k R. Ficovi v jednotlivých sociodemografických parametroch rozložená takmer rovnomerne, bez väčších diferencií, v porovnaní s úrovňou, ktorú získal v celoslovenskom priemere. Viac svojich priaznivcov mal v Trenčianskom kraji. Výrazne nadpriemerný podiel dôverujúcich má R. Fico, pochopiteľne, medzi voličmi Smeru, ktorého je predsedom. Dôveryhodným politikom je i pre voličov ANO a Pravej SNS. B. Bugár je trvale dôveryhodným politikom pre respondentov maďarskej národnosti, a tiež obyvateľov Trnavského a Nitrianskeho kraja. V júni zaznamenal vyššiu dôveru aj u občanov vo veku 40 – 49 rokov a v obciach do 2 tisíc obyvateľov. Vysokú dôveru mu vyjadrujú aj stúpenci politického subjektu, ktorého je predsedom – SMK. Relatívne najmenej dôvery pravidelne získava B. Bugár medzi obyvateľmi Žilinského a Prešovského kraja. A. Malíková si začiatkom júna udržala približne rovnakú úroveň dôvery ako v máji. Dôvera k nej sa z hľadiska takmer všetkých sociodemografických skupín pohybuje na úrovni celoslovenského priemeru s výnimkou krajového členenia, keď jej spomedzi všetkých krajov najviac dôvery vyjadrili obyvatelia Trenčianskeho kraja. Významnú podporu má medzi prívržencami SNS. M. Dzurinda bol v júni, z hľadiska sociodemografických charakteristík oslovených, dôveryhodným politikom približne na rovnakej úrovni, takmer kopírujúcej celoslovenský priemer, pre všetkých respondentov. Významne väčšiu dôveru má u stúpencov SDKÚ, mierne viac mu dôverujú i prívrženci KDH. P. Rusko aj v júni prekročil prah, ktorý ho delil od politikov tešiacich sa dôvere aspoň 5% občanov SR a zaujal v rebríčku dôveryhodných osobností šieste miesto. Júnová dôvera k P. Ruskovi je rovnomerne rozdelená – ak ju analyzujeme z hľadiska jednotlivých sociodmeografických skupín – vo všetkých zoskupeniach a osciluje okolo celoslovenského priemeru. Vysokú podporu má u potenciálnych voličov ANO, subjektu, ktorého je predsedom. V prvej júnovej dekáde sa opäť, a to zreteľne, zvýšil podiel občanov, ktorí nedôverujú žiadnej osobnosti na politickej scéne Slovenska.
Medzi respondentami, ktorí sa v prvej dekáde júna vyjadrili, že nemajú dôveru k žiadnemu politikovi na Slovensku boli nadpriemerne zastúpení 18 – 24 a 30 - 39 roční, nezamestnaní a obyvatelia Trnavského kraja.
Autor: Zdroj: Štatistický úrad SR
